Novovek
Lidová kultura v raně novověké Evropě – Peter Burke
Aktéři humanismu a rané renesance – Pavel Floss
Další z dlouho očekávaných dílů původně plánované trilogie „Cesty evropského myšlení“ olomouckého znalce středověké a renesanční filosofie P avla F losse skýtá svěží pohled na jednu důležitou etapu dějin filosofického myšlení. O důkladnosti zpracování a významu, jejž autor tomuto období přikládá, svědčí už rozsah textu; ten byl z praktických, ale i teoretických důvodů rozdělen do dvou samostatných rozměrných svazků, jež vyjdou postupně. V prvním, nyní vydávaném svazku se autor zabývá kořeny renesančního myšlení, podává celkovou analýzu jeho povahy a průběhu a věnuje se myslitelům jejího raného humanistického období, jako jsou D ante a P etrarca. Za zvláštní zmínku stojí obsáhlá, až monograficky pojatá závěrečná část věnovaná M ikuláši K usánskému, významnému německému mysliteli 15. století, která představuje nově promyšlené shrnutí mnohaletýchautorových bádání.
Za oponou slovensko-rakúskych vzťahov v 20. storočí – Zuzana Polačková
Publikácia stručne zachytáva rozhodujúce medzníky a hlavných aktérov slovensko-rakúskych vzťahov v 20. storočí. Dôležitými medzníkmi bol koniec prvej svetovej vojny, vznik nástupníckych štátov a nový politický poriadok v strednej Európe. Ďalším rozhodujúcim predelom bola druhá svetová vojna a vznik bipolárnej Európy. Slovensko-rakúske vzťahy ovplyvnil aj rok 1968 a normalizáciou poznačené sedemdesiate roky, styky disidentov v ČSSR s rakúskymi politickými predstaviteľmi. Začiatok procesu transformácie spoločnosti bývalých socialistických štátov v roku 1989 znamenal novú etapu vo vývoji vzťahov. Publikácia vychádza predovšetkým z pôvodného archívneho výskumu, tlačových materiálov (noviny, letáky, plagáty), memoárovej literatúry a autorka sa v nej zameriava na tri základné výskumné otázky: menšinovú problematiku a vzťahy medzi českou a slovenskou menšinou vo Viedni a v Bratislave (osobnosti, organizácie), vzťahy medzi sociálnou demokraciou v Rakúsku a v Československu a otázky rozvoja identity v súvislosti so stavom demokracie a úrovňou občianskej spoločnosti v oboch štátnych útvaroch.
Vojny sveta, novovek – Petr Klučina
Dvojdielna výpravná Ottova encyklopédia: Vojny sveta renomovaného vojenského historika Petra Klučinu stručnou a pútavou formou mapuje základné medzníky a pojmy v dejinách svetového vojenstva, a to od staroveku až po modernú éru začiatku 21. storočia. Oba diely publikácie sú rozdelené do piatich kapitol, ktoré v chronologickom poradí ponúkajú charakteristiku historických období z vojenského pohľadu, upozorňujú na hlavné trendy vývoja a hľadajú príčiny vojen. Jednotlivé heslá kapitol sa detailnejšie zaoberajú najvýznamnejšími ozbrojenými konfliktami a bitkami, predstavujú vojvodcov a približujú vojensko-politické pozadie diania. Každé heslo sprevádza unikátna obrazová zložka z dielne známych výtvarníkov Jiřího Petráčka, Pavla Pevného a Petra Urbana, ktorých nádherné ilustrácie opäť raz dejinám vdýchli život. Na čitateľa z nich hľadia bojovníci všetkých epoch. Rekonštrukcie výzbroje a zbroje, vojenskej techniky a architektúry, výjavy z bitiek, výprav a vojen, portréty slávnych vojvodcov. To všetko na viac ako 1 000 obrázkoch doplnených 200 mapami skúseného kartografa Jaroslava Syneka, ktoré cestovateľovi v čase výrazne uľahčia orientáciu v danej problematike a pomôžu mu pochopiť skryté súvislosti. Všetky tematické bloky sú navyše popretkávané obrazovými tabuľami, ktoré uceleným spôsobom dokumentujú vybrané ťažiskové fenomény vojenskej histórie. Tabule poskytujú súhrnné informácie napríklad k vývoju pevnostnej architektúry, delostrelectva, vojnových strojov, strelných a palných zbraní, zbroje, uniforiem, bojových plavidiel a celých bitevných zostáv. Encyklopédia je vďaka svojmu prístupnému spracovaniu vhodná nielen pre záujemcov o vojenskú tematiku, ale aj pre mládež.
Habsburkové I. 1526–1740 – Kolektív autorov
Mezinárodní autorský kolektiv usiloval o celistvé uchopení vlády Habsburků v raně novověkých zemích Koruny české, kterou zahrnul do středoevropského dějinného panoramatu Výklad o dějinách společnosti doprovázejí portréty představitelů habsburské dynastie a jejich pestré životní osudy. Stranou pozornosti nezůstala reprezentace panovnického majestátu v rezidencích Habsburků, v symbolickém významu rituálů, ceremoniálů, slavnosti a projevů každodenního života. Pohled do labyrintu manýristické Prahy za Rudolfa II. a barokní Vídně v době Leopolda I. přiblíží čtenářům příběhy osob v zázemí císařských rezidencí.
Sen o novém Portugalsku v tropech – Karel Staněk
Kniha poutavě popisuje portugalskou objevitelskou epopej v Orientu, která započala na přelomu 15. a 16. století jako převážně obchodní podnik, ale vyústila v pokus vybudovat plnohodnotné osídlení na Šrí Lance. Ostrov Šrí Lanka hrál zpočátku význačnou roli jako producent prvotřídní skořice, avšak v letech 1580–1630 nabyl pro Portugalce specifického významu – toužili z něj vytvořit „nové Portugalsko“ či „druhou Brazílii“. Autor se zevrubně věnuje ambicióznímu kolonizačnímu projektu i příčinám jeho konečného neúspěchu.
Za oponou slovensko-rakúskych vzťahov v 20. storočí – Zuzana Polačková
Publikácia stručne zachytáva rozhodujúce medzníky a hlavných aktérov slovensko-rakúskych vzťahov v 20. storočí. Dôležitými medzníkmi bol koniec prvej svetovej vojny, vznik nástupníckych štátov a nový politický poriadok v strednej Európe. Ďalším rozhodujúcim predelom bola druhá svetová vojna a vznik bipolárnej Európy. Slovensko-rakúske vzťahy ovplyvnil aj rok 1968 a normalizáciou poznačené sedemdesiate roky, styky disidentov v ČSSR s rakúskymi politickými predstaviteľmi. Začiatok procesu transformácie spoločnosti bývalých socialistických štátov v roku 1989 znamenal novú etapu vo vývoji vzťahov. Publikácia vychádza predovšetkým z pôvodného archívneho výskumu, tlačových materiálov (noviny, letáky, plagáty), memoárovej literatúry a autorka sa v nej zameriava na tri základné výskumné otázky: menšinovú problematiku a vzťahy medzi českou a slovenskou menšinou vo Viedni a v Bratislave (osobnosti, organizácie), vzťahy medzi sociálnou demokraciou v Rakúsku a v Československu a otázky rozvoja identity v súvislosti so stavom demokracie a úrovňou občianskej spoločnosti v oboch štátnych útvaroch.