Slovenská poézia
TO.K. MYŠLIENO.K. – Tomáš Grich
Tomášova zbierka básní je debutovou knihou mladého muža, roky pripútaného na lôžko, ktorý sa snaží vyrovnať nielen so svojím ťažkým osudom ale aj so všednými stránkami života. Tomáš sa rozhodol využiť všetky svoje schopnosti a možnosti a svoje pocity a pohľad na život ako taký preniesol do veršov. Zbierka obsahuje 70 kratších aj rozsiahlejších básní a je rozdelená do štyroch častí, plus obsahuje bonusovú časť, v ktorej Tomáš pridal ešte niekoľko zo svojich básní. Dojímavé básne sú zväčša plné smútku a bolesti, no nájdete v nich aj nádej a optimizmus. Zbierka sa skladá z básní o túžbe, láske aj sklamaní, živote aj smrti, nájdete v nej úvahy o svete a ľuďoch, tak ako ich vníma Tomáš. Viaceré básne privedú čitateľa k zamysleniu sa nad svojím životom, nad svojimi problémami a ich podstatou či dôležitosťou, nad banalitami každodenného života. Tomáš svojimi myšlienkami a úvahami vyzýva čitateľa k prehodnoteniu svojich životných priorít, aby žil život naplno a tešil sa aj z každodenných maličkostí.
Nie som básnik – Peter Expl0ited Altof
„Tuším, že by som sem mal napísať niečo múdre, niečo, čo vám zmení život, alebo vám ho aspoň pomôže inak vnímať, ale to ste na zlej adrese. Nie som Budha, dalajláma ani Majk Spirit. A vôbec, čo by ste chceli od devätnásťročného youtubera...“ Zbierka básní známeho vlogera Expl0iteda vám umožní nahliadnuť do jeho hlavy.
Nespavosť alebo plus mínus štyri steny – Marián Hatala
V najnovšej knižke, v súlade s koncepciou doteraz vydaných básnických zbierok, ponúka autor poetické pásmo, v ktorom muž v byte prežíva nočné udalosti, udalosti odohrávajúce sa v panelovom dome, ale aj na ulici. Reflexívna lyrika, akú Hatala už niekoľko rokov píše takmer programovo, sa venuje rodine, ľuďom, aktuálnym spoločenským a politickým reáliám, ku ktorým nebýva zhovievavý. A hoci nie sú nijako geograficky vymedzené, čitateľ môže z naznačeného a nedopovedaného vytušiť mnoho, aj charakter doby, o akej autor rozpráva.
Život máme len jeden – Mário Puškarev st.
Publikácia Život máme len jeden je príbeh muža, záletníka a bonvivána, ktorého zradilo nielen vlastné telo, myseľ ale i zdravotnícky systém. Nedostatok odborníkov, zúfalo málo informácií a každou minútou zhoršujúci sa stav... A tak sa tento muž vydal na cestu bádania, študovania a pokusov na vlastnom zdraví. Počas niekoľkých rokov zásadne zmenil svoj životný štýl i spôsob zmýšľania. Svojim odhodlaním, vedomosťami a štúdiom rodinnej anamnézy identifikoval a časom pokoril ochorenie štítnej žľazy. Rozhodol sa podať pomocnú ruku aj ostatným, nielen prostredníctvom svojho príbehu, ale aj vďaka radám a vysvetleniam v problematike ochorenia štítnej žľazy. Nech je pre vás táto publikácia výstrahou i inšpiráciou
Ako si porozumieť s literatúrou – Zora Prušková
Literárna teoretička a kritická Zora Prušková v monografii Ako si porozumieť s literatúrou ponúka možnosti uchopenia textu cez vlastnú čitateľskú a interpretačnú skúsenosť s dielami Leopolda Laholu, Dominika Tatarku, Juraja Špitzera, Jána Johanidesa, Dušana Kužela, Rudolfa Slobodu, Pavla Vilikovského, Alty Vášovej a Juraja Briškára. Kniha pozostáva z troch častí: Semiotické modely autorstva, Autor a žáner a Autor v skupenstve textu. Literárny vedec Peter Zajac na autorkinom prístupe k spracovaniu témy okrem iného ocenil, „že opisuje, vysvetľuje, rozpráva príbehy jednotlivých textov a autorov. Pracuje seriálne, dlhodobo číta tých istých autorov, pri jednotlivých textoch ju zaujímajú jemné posuny a nuansy jednotlivých čítaní”
Azoth – Kamil Zbruž
Životopis vo veršoch – Ľubomír Feldek,Miroslav Cipár
Životopis vo veršoch je výber z diela Ľubomíra Feldeka. Východiskovým žánrom autora bola vždy poézia, preto gro knihy tvorí prierez jeho básnickou tvorbou. Výber poetických textov je však popretkávaný aj prozaickými formami. Nie je postavený na chronológii zbierok, ale na chronológii života. Nijaký básnik nereaguje na zážitky svojho života systematicky. Na niektoré si spomína a inšpiráciu v nich nachádza až celé desaťročia potom, čo sa odohrali, iné zas reflektuje v predstihu. V tvorbe Ľubomíra Feldeka sa nezrkadlí len jeho vlastný životopis, ale - keďže sa nikdy nevyhýbal ani spoločenským témam, je v ňom prítomný aj "životopis" doby, "životopis" spoločnosti a "životopis" slovenskej literatúry a umenia, ktorý pomáhal od mladosti až dodnes utvárať. Výber zostavila jeho dcéra Anna Lara, ilustroval Miroslav Cipár.
Administrátor hry len miluje – Stanislav Háber
Stanislav Háber v zbierke poézie Administrátor hry len miluje vás už po niekoľkých stranách sprevádza desiatkami motívov, mozaikovou symbolikou a navonok rozbitým svetom, celý čas ale v skutočnosti zostávate stáť na jednom mieste - mieste miest -, z ktorého sa vylievajú, ale do ktorého sa aj vlievajú všetky poetické obrazy a obrázky autora. A navonok rozhádzané motívy padajú (a sem-tam aj zapadajú) do seba. Teda na jednej strane máte pocit, že básňami kráčate nevyšliapanou oblasťou básnika, ale zároveň si začnete uvedomovať, že vlastne stojíte na mieste miest a autor vám nenápadne posúva (pootáča) uhol pohľadu. Točíte sa na jednom mieste, zároveň ste však každú chvíľu kdesi inde. Súčasne sa pritom neotáčate (a nie ste otáčaní) len vo svete autora, ale tu a tam odbiehate aj do toho vášho sveta. Veď ono čaro čítania tu spočíva aj v jedinečnosti, keď prečítané z autora presakuje do čitateľa a synchrónne v ňom prebúdza jeho skúsenosť. Pretože Stano Háber nikdy nie je len autorom, ktorý píše iba o sebe, i keď miestami to tak navonok vyzerá. Jeho slová vám vždy podávajú ruku, aby ste si vyšli na krátky či dlhší fakultatívny výlet do nevyšliapanej oblasti. Aby ste zistili, že aj jeden život má v sebe ozaj tisíce ďalších a ďalších životov.
Srdečná krajina – René Kaminsky
Po dvoch predchádzajúcich básnických zbierkach (Len sny a 8 minút k Slnku) prichádza René Kaminský s ďalšou zbierkou, ktorá obsahuje 65 krátkych básničiek. V nich autor vyjadruje svoj bytostný a nefalšovaný vzťah k prírode, vnútorné prežívania, pocity, radosť i sklamania z toho, čo sa na prvý pohľad možno zdá až banálne a všedné. Ide však o emocionálny i bolestný ponor Kaminského do jeho srdcom blízkej srdečnej krajiny, ktorá aj nás obklopuje, ktorou denno-denne prechádzame a ktorú si v dnešnom pretechnizovanom svete nevdojak ani neuvedomujeme. Niet teda pochýb, že aj tieto Kaminského verše chytia za srdce vnímavých čitateľov a rozdúchajú v nich tie najcitlivejšie struny romantiky.
Vrásky mesta – Wrinkles of a city – Jozef Leikert
Básnická kniha vyšla k nedožitým deväťdesiatinám Karola Kállaya. Je poctou Karolovi Kállayovi, ktorý nám utkvel v pamäti majstrovstvom, úžasnou pracovitosťou, profesionalitou, ale aj kamarátskou povahou a zvláštnou charizmou. Bol dobrým umelcom a dobrým človekom, ako je dobrým človekom a dobrým spisovateľom .
Moje brehy – Dana Janebová,Ľubica Ema Mázik
Autorka Dana Janebová vo svojej básnickej zbierke odhaľuje intímny, duševný svet. Práve prostredníctvom jej poézie, jednotlivých veršov čitateľ vstupuje do sféry, ktorá je azda každému známa, blízka, ktorou si každý z nás už, možno aj neraz, prešiel. LÁSKA. Cit neobyčajný, mimoriadne príjemný, ale rovnako aj bolestivý. Čitateľ sa zrazu ocitá v rukách samoty alebo odcudzenia. Autorka približuje obe stránky lásky, prináša verše „kde LÁSKA víťazí, kde nie sú porazení, iba víťazi, lebo LÁSKA je svetlo, ktoré dáva bezpodmienečne a večne, prijíma všetko a všetkých, s vinou i bez viny...“ Esenciu zbierky tvoria vzťahy so súkromným nádychom, v ktorej si nájde, objaví, narazí na niečo svoje každý jeden čitateľ. Vzťahy sú neodlučiteľnou súčasťou nášho života, ktoré nás deň čo deň sprevádzajú.
Ikonickosť – Prestupovanie Slnka – Erik Markovič
- „Erik Markovič... je najmä básnikom, a to básnikom bytostným, rýdzim, bez ochoty robiť kompromisy či už voči čitateľovi alebo literárnej prevádzke. (...) je jeden z najpozoruhodnejších zjavov na súčasnej literárnej scéne, (...) Ikonickosť-Prestupovanie Slnka ... patrí medzi trvalé hodnoty slovenskej literatúry..“, napísal o debutovej knihe Erika Markoviča básnik Daniel Hevier. Mila Haugová: "Tento spôsob písania je jedinečný, skôr by sa mohli nájsť paralely s francúzskou, či nemeckou kresťansko existenciálne zameranou poéziou. (...) ak sa do textov zahĺbime a necháme sa nimi prestúpiť, dostaví sa nevšedný čitateľský zážitok." Marián Milčák: "Na prvý pohľad, ktorému tu netreba celkom uveriť, má čitateľ tejto poézie pred sebou komplikovaný, archaizujúci text s veľmi špecifickou lexikou, syntaxou i atmosférou. Ako by aj tu autor postupoval netrendovo, ako by nás chcel dráždiť a provokovať rečou, ktorá je pre svoju hĺbku, šírku a protirečivosť (resp. neustále preskupovanie významu) príliš ďaleko od našich uší. (...) uši, či oči dnešného čitateľa sú zvyknuté na inú citlivosť, alebo, presnejšie, môže im potrebná senzibilita chýbať." Dana Podracká: „Tento druh poetiky sa v slovenskej poézii nepodobá na nič, čo sme tu doteraz mali. Originalitou tohto postupu je Markovičov Logos, iniciácia skrze priezor Slnka.“
Rosa mystica – Kolektív autorov
Autorská spolupráca maliara Jána Kudličku a básnika Juraja Kuniaka, vrátane grafika Pavla Chomu, prebieha už niekoľko rokov – ich prvým spoločným projektom bola rozsiahla monografia dokumentujúca tvorbu Jána Kudličku Mystérium krajiny / Mystery of Landscape. Mariánsky motív, ktorý tvorí platformu knihy Rosa Mystica, je dvojičkou ku knihe Lamium Album (2012) s témou piety. Cyklus siedmich básní s reflexívnym komentárom Mily Haugovej je preložený do ďalších troch jazykov (poľština, nemčina, angličtina), dielo napĺňa i podobu reprezentatívneho kultúrneho artefaktu. Vizuálna, k básnickému textu rovnocenná zložka, je zastúpená 33 stranami Kudličkových kresieb z cyklu Madony (2014 – 2016). Monografiu zjednocuje snaha o subtílnosť výrazu, ktorá v modernom umení zastupuje explicitné spirituálne obrazy. V diele oboch umelcov možno subtílnosti pripísať rozmer túžby priblížiť sa tajomstvám života a zároveň pokory pred ich neobsiahnuteľnosťou a autonómnosťou.
Apnoe – Peter Cibo
Lyrický debut rodáka z Liptovského Mikuláša (ročník 1981), ktorý básnicky vyrastal pod „krjelami“ Ivana Laučíka a Anny Ondrejkovej. V jeho poézii sa jazyk tradície synteticky mieša s jazykom nových technológií, tradičná obraznosť so sviežou vizuálnosťou digitalizovanej súčasnosti. (Na VŠVU v Bratislave vyštudoval odbor vizuálne umenie.) Dosiaľ publikoval v časopisoch Weles, Dotyky, Romboid a Krjela. Kniha, ktorá v Skalnej ruži vychádza ako prvý zväzok edície Solitudo, je ilustrovaná „chybovými“ (error) kresbami Svetlany Fialovej.
Asi zo mňa nikdy nebude sexbomba – Marika Smoroňová
Keď sme sa prvý raz stretli, mala štrnásť, v očiach pubertálnu drzosť a v ústach jazyk, ktorý rozhodne nedržala na uzde a veľkú časť z neho mi otrčila. "Ty si teda živel," pomyslel som si a veľmi dobre sa pobavil. Živel, to je to správne. Spontánna, nespútaná, ale pritom dievčenská, obdarená kreativitou, situačným výmyselníctvom, dobra k metle aj k peru. Bohémska, nekonvenčná, ale priateľská a večne vysmiata. Marika Smoroňová. Dnes už šikovná študentka, nabitá zážitkami a skúsenosťami, ktoré si rozprestiera ako trávnatý koberec, aby z neho žala písmeno po písmene, slovo po slove a ukladala ich, akoby práve tak mali patriť k sebe, akoby sa každý napísaný verš volal Marika. A on sa každý naozaj tak volá vo svojej nenapodobiteľnej originalite. Zároveň z mnohých cítiť zvolanie: "Som žena a som rada, že som žena a to nie je problém, ale výsada." S týmto sa prechádzame veršami talentovanej poetky, odkrývame tajomstvá, domýšľame predstavy, tam, kde by sme mohli sklopiť zrak, tam sa naprotiveň usmejeme, lebo z tejto poézie ide sloboda a túžba. A k takým veršom vždy stojí za to sa vrátiť.
Pečate v kameni – Jozef Darmo
Jozef Darmo (1932), novinár, publicista, básnik, spisovateľ, vedec, po dlhšej odmlke predstupuje pred čitateľskú verejnosť s lyricko-epickou skladbou Pečate v kameni (dielo napísal v roku 1972). Zbierkou nás vracia do osudov vojaka Slovenskej armády východného frontu. Do jeho návratu, do ohňa povstaleckých bojov na území Slovenska. Ide o tému, ktorá sa v poslednom období akoby vytrácala z našej poetickej tvorby. Je to básnicky zvnútornený osudový čas ľudskej drámy človeka v apokalypse vojnového požiaru. Zápasu o ľudskosť, o život na hrane života a smrti. Autorova básnická freska o SNP, o tejto dráme ľudských, našich dejín nepramení v deformovanom zmätku ideologizovaných, partokraciami čmáraných dejín Slovenska a Slovákov. Ide o dielo silnej, emotívne ľudskej výpovede drámy slovenského vojaka v tejto krutej dobe svetovládneho vojnového požiaru. Je to výpoveď o morálnej, etickej a mravnej osnove národa. O obraze jeho duše, srdca tej doby.
Rana po štepárskom noži – Juraj Žembera,Peter Uchnár
Po úspešnej ,,Najkrajšej knihe Slovenska 2013" V rukavičkách z vlastnej kože prichádza na trh druhé spoločné dielo a generačná výpoveď názorovo blízkych umelcov, básnika Juraja Žemberu a výtvarníka Petra Uchnára, Rana po štepárskom noži Rímske a rýnske s rovnako vysokými ambíciami. Opäť ide o knihu určenú náročným čitateľom, milovníkom poézie a výtvarného umenia. Lásku, ľúbostnú lyriku knihy V rukavičkách z vlastnej kože vystriedal život vo svojej filozofickej hĺbke. Žembera aj v reflexívnej lyrike Rany po štepárskom noži zostáva verný kultivovanej vysokej poézii, založenej na imaginácii a bohatom vnútornom svete autora a jeho obraznosti, na silných obrazoch - metaforách. Obsahuje päť cyklov (Krajina do každého počasia, Rozpínavosť kože, Gombíkom do kominára, Prekročiť prah a..., V objatí letokruhov ebenu), inšpirovaných kúzlom a mágiou vesmíru, genius loci bermudského trojuholníka, antický aj súčasný Rím, Praha a trnavské juvenílie a to aj cez prizmu tvorby českých a slovenských básnikov a výtvarníkov: Jan Werich, Vladimír Holan, Josef Kainar, Jiří Trnka, Albín Brunovský, Igor Piačka, Júlia Piačková, Peter Uchnár, ale aj Federico Fellini a Dante Alighieri. Viacvrstvová poézia využíva celé inštrumentárium a register formy voľného aj viazaného verša, od krátkych tvarov po báseň, pásmo a sonet. Za pozornosť určite stojí zaradenie Juraja Žemberu do webovej viacjazyčnej literárnej antológie Babelmatrix a preklady básní z predchádzajúcej knihy, ako aj z knihy Rana po štepárskom noži do maďarčiny.
canti amore – Mila Haugová,Daniel Fischer
Tvorba Mily Haugovej sa práve rozrastá o novú básnickú zbierku canti...amore. A hovoriť o "rozrastaní" čohosi je tu absolútne na mieste. Autorkino písanie je totiž nie nepodobné záhrade, Mila Haugová sa stále pohybuje medzi svojou flórou a faunou a hoci by sa zdalo, že po toľkých rokoch a básnických zbierkach uzavretý priestor nemá čo ponúknuť, nie je tomu tak. Poetka je tu doma a aj keby sa pôdorys tejto organickej - miestami až samostatne žijúcej - plochy dal označiť nejakým pomenovaním z geometrie, nevymizli by z nej tajomné zákutia, trpezlivo autorkou opracovávané, kultivované, sprístupňované. A ak sa aj niekde šľahúne preplazia popod plot, alebo ak konáre ktoréhokoľvek stromu z pomyselného ohraničenia záhrady vyčnievajú, alebo ak si drobný hmyz dovolí tento priestor opustiť, všetko sa to deje v decentnosti autorke vlastnej. Haugová si neberie na plecia celý svet, ale na svojom kúsku pôdy ponúka aj tým, ktorí príjmu pozvanie na návštevu, možnosť nahliadnuť do mágie makrokozmu. Dizajn tejto pôvabnej knihy je z dielne Pavlíny Morháčovej a jej súčasťou sú aj ilustrácie Daniela Fischera.