Zobrazuje sa všetkych 12 výsledkov

Škriatok Zdravý tanier – Anetta Vaculíková

9.41 
Škriatok Zdravý tanier, hlavný hrdina tohto jedlého pracovného zošita, vedie deti, ale častokrát aj ich rodičov k zdravému vzťahu k jedlu, oboznamuje ich s lokálnosťou surovín a motivuje ich k výberu plnohodnotných potravín. Chce, aby sa zaujímali o ich pôvod a aby k stolovaniu pristupovali aj ako k spoločenskej a zážitkovej udalosti. A najmä, aby z jedla mali radosť. 1 Pestrosť Kapitola o tom, aká dôležitá je pestrosť v našom jedálničku a prečo by na našom tanieri mala byť dúha.   2 Zážitok Jedlo by nemalo slúžiť len ako prostriedok na zasýtenie sa, ale aj ako zdroj zážitkov, príjemných chvíľ a socializácie.   3 Všetkými zmyslami Jedlo, to je aj krása z objavovania nových chutí, vôní, tvarov. Kapitola, ktorá povzbudzuje vyskúšať vyskúšať nové suroviny.   4 Nič nie je len tak O pôvode potravín, o tom, aby sme sa zaujímali o to, odkiaľ a aké potraviny si kupujeme.   5 Čítam etikety Kapitola nadväzujúca na pôvod potravín. Bez čítania etikiet to nejde!   6 Zdravý tanier Základné informácie o tom, ako jesť vyvážene.     7 Koľko je dosť Rozloženie nášho celodenného jedálnička tak, aby sme z jedla mali dobrý pocit a aby nám nechýbala energia. 

Timo a hviezdna obloha – Zuzana Dušičková

14.16 
Kedy ste sa naposledy len tak pozreli hore na hviezdy? Kniha Timo a hviezdna obloha by chcela deťom, ale aj ich rodičom, ukázať, ako príjemne a oslobodzujúco sa môžu cítiť, keď večer zaklonia hlavu smerom dohora.  Hlavným hrdinom knihy je pudlík Timo, ktorý žije v meste ožiarenom lampami. Keď však s rodinou odíde na dovolenku do hôr, onemie od úžasu. Toľko svetielok na oblohe! Práve vtedy ponad smrečinu preletí netopier Štrubik, ktorý sa Tima ujme a spolu objavujú tajomstvá nočnej oblohy. Štrubik Timovi vysvetlí, ako nájsť na oblohe Polárku, kde je Malý a Veľký voz, dokonca aj to, že padajúce hviezdy v skutočnosti nie sú padajúcimi hviezdami. Tima to zaujíma, ale oveľa viac sa mu páči pozerať sa na tú krásu.  Ak deti po prečítaní príbehu o Timovi a Štrubikovi nočná obloha zaujme natoľko, že by sa o jej tajomstvách chceli dozvedieť viac, budeme radi, ak sa kniha stane? podnetom pre ďalšie objavovanie. A tým, ktorí zmýšľajú ako Timo a nebudú potrebovať ďalšie štúdiá, by sme knižkou radi odkázali pozrite sa ve er na hviezdy, stojí to za to.

Marínka Somarinka nakrúca film. Nakrúcaj spolu s ňou! – Marka Staviarska, Zuzka Dušičková

5.70 
Pracovný zošit je netradičným doplnkom k čítaniu knihy o Marínke Somarinke, ktorá ako hlavná hrdinka sprevádza detských čitateľov rôznorodými, dômyselne prepracovanými úlohami. Sprístupňuje tak deťom možnosť zažiť atmosféru filmového štábu na vlastnej koži bez strachu z neúspechu a neznáma. Nie je to bežný pracovný zošit. Zanechá a umožní zážitok. Zuzana Lipková, učiteľka na základnej škole Marínka Somarinka už raz ukázala, že cez film vie dostať deti od pozerania televízie ku knihám.V tejto knižke, či pracovnom zošite ide ešte ďalej a prizýva svojich čitateľov k spolupráci na tvorbe reálneho filmu. Ukazuje im, že to vôbec nie je také ťažké a že sa nemusia ničoho báť. Ak chce malý čitateľ spraviť naozaj niečo veľké a k tomu má ešte aj rodičov či učiteľov s podobnou diagnózou, Marínka Somarinka im bezpochyby pripraví pekné spoločne strávené chvíle pri tvorbe malého umeleckého diela. Originálny teambuilding zaručený. Zábavné úlohy ako bonus navyše. Matúš Marcinčin, učiteľ na základnej škole

Veľký román – Peter Gärtner

12.26 
Tridsiatnik Martin Komínek sa už dlhé roky snaží získať finančnú podporu od Literárneho inštitútu na napísanie svojho Veľkého románu, ako pateticky sám nazýva knihu, na ktorej pracuje. Keď mu jedného dňa Inštitút udelí dotáciu, nedokáže tomu uveriť. Bude schopný skonsolidovať svoje tvorivé schopnosti a má skutočne kapacitu na to, aby napísal plnohodnotné beletristické dielo, ktoré bude mať čo povedať nielen hŕstke jeho najbližších intelektuálnych kamarátov? Záhadné udelenie grantu naruší dennú rutinu jeho ležérneho kaviarenského života. Nielen preto, že musí začať knihu skutočne písať, ale aj preto, že sa nad jeho dotáciou začnú zlietať všetci jeho veritelia, krčmoví kamaráti, chudobní umelci a podvyživení vydavatelia. Veľký román je literárna gangsterka o dejinách slovenskej literatúry a kultúry, ale aj obraz obdobia komunizmu so všetkými jeho konzekvenciami smerom k súčasnosti, dráma medzi generáciou rodičov, ktorá dodnes spomína na normalizáciu ako na staré zlaté časy a generáciou ich detí, ktoré tento režim považujú sa neželané dedičstvo.  Čo tam píšeš? Predstavu, že sa bude vlastnej matke zdôverovať s niečím takým intímnym, ako je jeho literárna tvorba, považuje za vrcholne perverznú. Od skorej puberty mal pocit, že si so svojimi rodičmi nemá čo povedať. Nezdôveroval sa im už dlhé roky, ani keď ešte žil v tomto byte. Rozprávať sa s matkou o čomkoľvek, navyše po tom, čo sa viac ako desať rokov vôbec nevideli, je pre neho absurdné. Hana sa však tvári, akoby odišiel len včera, a vyžaruje zo seba materskú prívetivosť a nehu. Martin nevie, ako má reagovať.  Zameriavam sa na obdobie normalizácie, vykokce.  Hana prikyvuje, akoby rozumela, čo hovorí, sama však slovo normalizácia nikdy  nepoužila, v románoch od Danielle Steelovej ho tiež nečítala a nechápe ani jeho historicko-politologický kontext. Chcel by som napísať knihu, ktorá konečne adekvátne a s patričným dosahom zobrazí zvrátenosť komunistického režimu. Doposiaľ tu nič také nevzniklo. Mali by sme mať knihu, ktorá na celospoločenskej úrovni otvorí diskusiu o tejto dobe a raz a navždy sa vyrovná s jej démonmi, vyklopí Martin nacvičené frázy.  Takto dobre to nesformuloval ani do žiadosti na Literárny inštitút, je prekvapený, ako to z neho pekne vypadlo. Hana si k stolu donesie tanier s pirohmi a prisadne si k nemu. Nie všetko za komunistov bolo zlé. Ľudia, čo chodili do roboty a hľadeli si svojho, sa nemali zle. Boli sociálne istoty.

Obchodná ulica Svedectvo doby – Juraj Bartoš, Zuzana Dušičková

32.78 
Pri príprave knihy Viem zastaviť čas našiel fotograf Juraj Bartoš zabudnutú škatuľu s negatívmi. Väčšinu fotografií v tejto knihe nafotil, vyvolal, film postrihal, uložil a fotografie uvidel až o 40 rokov pri skenovaní na monitore počítača. Keď retušujem fotografie z Obchodnej a pozerám sa do tvárí tých ľudí, tak si neviem vysvetliť, prečo som to niekoľko rokov robil. Kupoval som filmy, chemikálie, celé dni strávil v tmavej komore, bez perspektívy, že to bude mať reálny efekt. Zvláštne. Fotografie okoloidúcich, architektúry, predavačov, výkladov a domácností s chirurgickou presnosťou zachytávajú dobu a ľudí presne takých, akí vtedy boli a ako sa tvárili, keď mali pocit, že sa na nich nikto nepozerá. Fotografie sú prestriedané úryvkami, ktoré vykresľujú vzťah Juraja Bartoša k fotografovaniu. Text knihy je preložený do anglického, nemeckého a japonského jazyka.

Mica – Johny Salónka, Zuzana Bartová

12.26 
25 krátkych príbehov, ktoré sa skutočne stali mačkám v mestečku Liptovský Hrádok. Hlavnými hrdinami sú Mica a jej mačiatko, biely kocúrik Ťuťo, ktorý sa narodil hluchý. Jeho hendikep mu ale vôbec neprekáža v šantení. Dobrodružstvá mačiek opisuje Zuzka, ktorá do Hrádku chodí na prázdniny za starou mamou a ujom. Niekedy prinesie aj psíka Tima: Máme päťročného pudlíka Tima a Tuťo bol ešte malé mačiatko, keď sme s ním prišli k starej mame. Tešila som sa, ako ich zoznámim a skamarátia sa. Ako to dopadlo? A prečo Ťuťo rád chodil na WC? Kam zmizla klobása a aká zvláštna vec sa prihodila Mici? Viac vám už prezradí Zuzka, tak pozorne počúvajte.

Marínka Somarinka nakrúca film – Marka Staviarska, Zuzka Dušičková

5.70 
Pracovný zošit je netradičným doplnkom k čítaniu knihy o Marínke Somarinke, ktorá ako hlavná hrdinka sprevádza detských čitateľov rôznorodými, dômyselne prepracovanými úlohami. Sprístupňuje tak deťom možnosť zažiť atmosféru filmového štábu na vlastnej koži bez strachu z neúspechu a neznáma. Nie je to bežný pracovný zošit. Zanechá a umožní zážitok. Zuzana Lipková, učiteľka na základnej škole Marínka Somarinka už raz ukázala, že cez film vie dostať deti od pozerania televízie ku knihám.V tejto knižke, či pracovnom zošite ide ešte ďalej a prizýva svojich čitateľov k spolupráci na tvorbe reálneho filmu. Ukazuje im, že to vôbec nie je také ťažké a že sa nemusia ničoho báť. Ak chce malý čitateľ spraviť naozaj niečo veľké a k tomu má ešte aj rodičov či učiteľov s podobnou diagnózou, Marínka Somarinka im bezpochyby pripraví pekné spoločne strávené chvíle pri tvorbe malého umeleckého diela. Originálny teambuilding zaručený. Zábavné úlohy ako bonus navyše. Matúš Marcinčin, učiteľ na základnej škole

Cukrové topánky – Adela Režná

12.26 
Cukrové topánky rozprávajú príbeh o nezdravej láske k sladkostiam a následkoch pažravosti. Ukazujú, že sladkosti sa dajú jesť aj s mierou a ak sú pripravené zo zdravších a lokálnych ingrediencií, sú o to chutnejšie. Išli by ste preskúmať povalu, či tam nevládnu Cukrové topánky? Aj keď Cyrilov dedko tvrdí, že sú to potvory cukrové, ľudstvu nebezpečné? Najprv špička nosa, potom jedna ruka, pritisnúť sa ku dverám, krok vpred a Cyril stál na povale. Papiere, staré hračky, svetre... keď vtom z jednej zo škatúľ vytiahol topánky. Boli veľmi staré, hnedé, ale rozhodne nevyzerali ako cukrové či ľudstvu nebezpečné. Obul jednu, potom druhú, keď sa zrazu zaligotali. Bum! A Cyril padol na zadok. Chvíľu klipkal očami a nemohol uveriť tomu, čo vidí.

Viem zastaviť čas – Juraj Bartoš, Zuzana Dušičková

23.28 
Fotograf Juraj Bartoš svojským spôsobom dokumentuje život ľudí a mesta už vyše 50 rokov. Nemá problém prísť na preplnené Zlaté piesky a fotografovať slniacich sa ľudí v plavkách či zachytiť momenty, keď sa náhodní okoloidúci smejú, plačú alebo sa napchávajú žemľou. Koncept knihy je úchvatným vizuálnym dokumentom obdobia 80. a 90. rokov s trefnými komentármi samotného autora. Jeho fotografie sa stali jedinečným svedectvom doby. V objektíve Juraja Bartoša boli a dodnes sú najmä ľudia: Zaujímal ma život, ako sa ľudia prejavujú, ako sa k sebe správajú, akú majú atmosféru v tvári. Juraj Bartoš niekedy s vážnou tvárou, inokedy s humorom odhaľuje pozadie vzniku každej jednej fotografie. Úvod knihy patrí úprimnej spovedi fotografa, ktorý otvorene rozpráva o svojom živote počas socializmu i v súčasnosti. V knihe sa predstavia najvýznamnejšie témy z Bartošovej tvorby, ako sú Prvomájové veselice, Zlaté piesky, Móda ulice, Politické nápisy a heslá, Obchodná ulica, ale aj Orava či fotografie z jeho ciest na západ do Ameriky, Talianska, Francúzska a Škandinávie.

Marínka Somarinka – Marka Staviarska

12.26 
Knižka pre deti o šibalke Marínke s tetovačkou kotvy na ramene, ktorá sa rozhodne nakrútiť film o námorníkoch. Jedného dňa, keď sa Marínke Somarinke nepodarí zrealizovať jej sen, stať sa námorníčkou, rozhodne sa o tom aspoň natočiť film. Pomáha jej dedo, scenárista. S kamarátmi Jonášom a Krišpínom, mamkou a tatom, dedom a psom Indym zažívajú vďaka tomu každý deň zaujímavé príhody a dobrodružstvá. Práve cez ne Marínka predstaví celý postup výroby filmu. Nenápadne, vtipne, hrou. Marínku Somarinku napísala Marka Staviarska. Spolu so Zuzkou Dušičkovou si po vyštudovaní filmovej produkcie na VŠMU založili produkčnú spoločnosť a vydavateľstvo Zum Zum production. Ešte počas štúdia rozmýšľali ako priblížiť film ostatným ľuďom, hlavne deťom. A potom Marka dostala nápad. Napísala prvú kapitolu knižky o dievčatku Marínke a bolo rozhodnuté. Bude to detská knižka!

Eliška a jej kamaráti – Marka Staviarska

9.50 
Eliška jedného dňa urobí Veľké Rozhodnutie. A želania sa jej začnú plniť! Knižku Eliška a jej kamaráti sme urobili na objednávku k mliečnemu rezu Eliška a jej kamaráti. Oco bol trošku proti psom, lebo mal vraj na ne alergiu. Eliška si však naschvál všímala, či pri nich kýcha. Nekýchal. Takže zjavne nemal. Do auta sa však vrátil s nápadom, ktorý by nikto na svete nečakal: „Nevezmeme si ho?“ Vyzeralo to ako porada čarodejnice a piráta a ich dvoch psov. Eliška nakukla pomedzi mamu a oca. Na stole ležali pokreslené a popísané papiere. Rôzne náčrtky, kresby, šípky, popisky, výpočty. „Mami. Mami. Mami. Mami,“ pokúšala sa Eliška vzbudiť pozornosť. Odrazu sa pri bráničke babkinho domu začali zastavovať ľudia a pýtali sa, čo ešte potrebujú. Lebo je to vraj veľmi pekný nápad, že radi pomôžu. Babka vždy ukázala na Elišku. „To vymyslela naša Eliška,“ povedala pyšne.

Špagáti – Johny Salónka

10.93 
Život na základnej vojenskej službe ako ho videl a zažil špagát Johny Salónka! Povedal mi, že vojaci sú opití, tak ich zbalil. „Ale okrem toho urobili niečo zlé?“ Fakt blbá otázka, lebo vojak socialistickej armády nesmie slopať. Musí byť vždy v strehu a pripravený brániť výdobytky socializmu. Toto som si uvedomil hneď, ako som vyslovil otázku, ale bolo už neskoro. Čo už, myslí mi to. Špagát na to nepovedal nič, len ako si nás obzeral, bolo na ňom vidno, že sa akurát rozhodol a ku dvom zadržaným mu pribudnú ďalší traja. Plukovníka, ako rečnil, som si za ten čas obzrel, veď iné sa ani nedalo robiť. Sedel, ale aj tak pôsobil ozrutne. Obrovská hlava, na nej prešedivené spotené strapaté vlasy. Asi preto, lebo tesne predo mnou dal dole plácačku a vonku bol dobrý hic. Pot z neho len tak tiekol. Líca ako syseľ. V tvári celý červený. Uši veľké, mäsité, dobré na tlačenku, uvažoval som. Hlas mal naozaj hromový. Hrudník ako medveď, mal odkiaľ ísť taký mocný hlas. A za tie roky na vojne sa vymakal. Bol to typ, ktorý, musím priznať, už len svojim zjavom vzbudzoval rešpekt. Ale, neviem prečo, moja prítomnosť ho dobre vytáčala. Možno to bolo tým, že na mne očividne videl, ako na neho serem. V tom som dobrý, nemusím povedať ani slovo. Myslím si, že takýto stav nám obom vyhovoval. On si porečnil a ja som na neho sral. Spravodlivo rozdelené.