Zobrazených 1–24 z 37 výsledkov

Rukoväť kontemplatívnej modlitby – Francisko de Osuna

5.36 
Prečo sa náuka Francisca de Osunu o kontemplácii stala v Španielsku duchovným bestsellerom 16. storočia? Predovšetkým to bolo prvé rozsiahle mystické dielo literárneho významu, napísané v španielskom jazyku. Osunova „metóda ponorenia“ je modlitba mlčiacej lásky. Umenie modlitby je umením lásky, ako to formuluje aj samotný Osuna. Láska je však možná len ako vzťah medzi osobami alebo medzi človekom a osobným Bohom. Môže vzrastať len na pôde duchovno-duševného súladu. Ak u Osunu láska stojí v službe diskurzívneho myslenia a obrazných pojmov, potom musí mať jeden smer a jeden cieľ. Osuna označuje tento cieľ celkom jasne: je to Boh, prebývajúci „v srdci“, vnútorný Kristus, ktorý určuje obraz človeka. Preto nejestvuje mystika lásky bez askézy, tzn. bez úsilia človeka nasledovať Krista a žiť podľa jeho zjaveného slova.

O poznateľnosti Boha – Ján Duns Scotus

10.09 
Predkladaný Scotov text sa explicitne nevenuje metafyzike - zaoberá sa prirodzenou poznateľnosťou Boha, no predsa sa v ňom nachádzajú miesta, ktoré majú filozofickú relevanciu. Centrálnou pre Scotovo chápanie metafyziky je jeho náuka o jednoznačnosti pojmu "súcna ako súcna", ktoré je zároveň predmetom metafyziky a adekvátnym predmetom ľudského rozumu. V rámci teologického kontextu, ktorým je prirodzená poznateľnosť Boha, Scotus najprv "zostupuje" k metafyzike a určeniu jej predmetu, čo je identické s určením adekvátneho predmetu ľudského rozumu, a potom "vystupuje" k teológii. Teológia teda predpokladá poznanie metafyziky, lebo pojmy "súcno" (ens) a "nekonečný" (infinitum) sú poznateľné v rámci metafyziky. Metafyzické poznanie tu slúži ako báza zmysluplnosti teologického diskurzu. Scotovo chápanie metafyziky, ktoré spočíva na jednoznačnosti pojmu súcna ako takého, reaguje na aristotelovsko-tomistickú tradíciu chápania metafyziky v jej dvojakej onto-teologickej dimenzii a najmä na náuku Henricha z Gentu. Obe myšlienkové koncepcie sa zakladali na analogickom chápaní pojmu súcna ako takého, ktoré Scotus podrobil kritike.

O primknutí sa k Bohu – Albert Veľký

3.16 
I keď spis O primknutí sa k Bohu (De Adhaerendo Deo) sa vždy pripisoval Albertovi Veľkému, mnohí odborníci sa zhodujú v tom, že ho nemohol napísať v jeho konečnej podobe. Svedčia o tom aj myšlienky a implicitné odkazy na autorov, ktorí žili po ňom. Je pravdepodobné, že neskorší anonymný autor prepracoval a rozšíril pôvodný text, ktorý môže pochádzať od Alberta (prvých deväť kapitol). Tento spis sa zaraďuje medzi klasické diela západnej mystiky (a jej tradície via negativa).

Anna – Maria Loretta Giraldo, Nicoletta Bertelle

1.43 
Modlitba k sv. Anne Pane Ježišu, aj ty si mal starých rodičov. Preto mi rozumieš, keď sa teraz chcem modliť za mojich starých rodičov i za mňa samého.  Z celého srdca ťa prosím: daj im zdravia a radosť, aby tieto roky života prežili v pokoji a aby som ich aj ja zahŕňal pozornosťou a pochopením. Prosím, pomôž mi nájsť si pre nich čas a daj mi silu byť blízko pri nich, keď ma budú potrebovať. Amen!

Bonaventúra z Bagnoregia – Mario Sgarbossa

6.27 
„Keby sa ma opýtali, ktorý zo slávnych učiteľov je mojím najobľúbenejším, bez váhania poviem Bonaventúra, pretože jeho náuka je pevná, istá, posvätná, pokojná a nábožná. Okrem toho niet v nej zvedavosti, pretože nakoľko sa to dá, nemieša cudzie, svetské, dialektické či fyzické náuky, zastierajúc ich teologickými výrazmi, ako to robia mnohí, ale keď sa snaží osvietiť rozum, dbá predovšetkým na svätosť a nábožný cit.“ (Jean Gerson, kancelár Parížskej univerzity, 1363 — 1429)

Bonaventúra z Bagnoregia – z Bagnoregia Bonaventúra

8.55 
Breviloquium, krátke slovo, ako by znel doslovný preklad, základný kurz dogmatickej teológie, určený Bonaventúrovým študentom ako učebnica, sa prinajmenšom vyrovná veľkej Sume teologickej Tomáša Akvinského. Na rozdiel od nej sa nezaoberá vysporadúvaním sa s inými mienkami, ale uvádza len pozitívne názory. Nie je teda pravda, ako sa bežne tvrdí, že Bonaventúra nezanechal po sebe taký súhrn ako Tomáš vo svojej Sume, keďže jeho vedeckú dráhu prerušilo zvolenie za generálneho ministra - veď ešte aj v tomto úrade veľa prednášal na parížskej Sorbonne -, ale svoje hlavné teologické dedičstvo uložil okrem ďalších spisov aj do tohto logos brevis. Jeho doslova zabudnutie tak v odborných kruhoch, ako aj v samotnom františkánskom ráde - s výnimkou neskorších, často protichodných prúdov medzi menšími bratmi - spôsobilo skôr to, že nevytvoril školu, alebo presnejšie, v ráde sa nenašli jeho pokračovatelia, ktorí by sa mu vyrovnali alebo ho aj prevýšili. Až s Jánom Dunsom Scotom sa františkánska teológia vydala odlišným smerom. Bonaventúra svoj základný kurz rozvádza v siedmich krokoch, do ktorých člení klasickú dogmatickú teológiu: Boh, stvorenie, hriech, vtelené Slovo, milosti Ducha Svätého, sviatosti, posledné veci. Týchto sedem častí sa ďalej rozdeľuje na sedemdesiatdva hláv - vidno, ako je autor verný augustínovským číselným schémam Písma, ktoré je pre neho základom celej teológie, čiže vedy o Bohu. Tento kurz dogmatickej teológie pritom nie je úzko oddelený od ostatných odborov teológie, ale skôr ich zahŕňa či pohlcuje: vieru nemožno oddeliť od mravov; dnešnú fundamentálnu teológiu nájdeme v častiach o hriechu a milosti; cirkevnoprávne a liturgické hľadiská sú premietnuté do náuky o sviatostiach: teológia sa tak javí ako jediná veda, hoci zahŕňa viaceré odbory. V diele je zrejmý ešte jeden moment: vychádzajúc z modelu choroby, lekára a uzdravenia, Bonaventúra rozvíja teológiu dejín spásy. Každá hlava obsahuje najskôr stručnú tézu v štýle katechizmu (tenendum est), ktorú potom obšírne odôvodňuje a objasňuje (ratio ad praedictorum intelligentiam).

Teológia ako praktická veda / Prologus et liber primus – Ján Duns Scotus

10.07 
Diskusia o nevyhnutnosti, predmete a vedeckom chápaní teológie bola v dobe Dunsa Scota aktuálna. Scotus proti mienke filozofov zastáva tézu, že nadprirodzená náuka je nevyhnutná a potrebná. Chápaním teológie ako praktickej vedy prispieva k jej novému ponímaniu.

Boží ľud v hlbinách noci – Éloi Leclerc

6.15 
Na Tel Abib v regióne Nippur znova zostupuje noc. Ako každý večer, aj teraz sa judskí zajatci zhromažďujú okolo ohňa. Celý deň pracovali na kanáloch tejto rozľahlej nížiny zvlažovanej Eufratom. Teraz sú spolu, ďaleko od svojich strážcov, ďaleko od ľudí „s rečou nejasnou... a brblavým jazykom“ (Iz 33, 19). Je to čas úľavy a spolupatričnosti. Sedia v kruhu a dívajú sa do ohňa. Mlčia. Všetko majú spoločné: únavu, hanbu, nenávisť, nádej. Najmä nádej. Ich život je teraz tragicky zjednodušený – ostáva im len čakať...

Vyznanie viery a Otčenáš – Eugen Biser

6.94 
Významný teológ v tomto diele prináš nový prístup k výkladu Vyznania viery a modlitby Otčenáš. Jeho prístup cez teológiu, filozofiu, históriu i umenie je jedinečným spôsobom odkrývania bohatstva a inšpiratívnosti týchto dvoch textov.

Peniaze a evanjelium – Alex Zanotelli

2.85 
"My, kresťania západnej Európy, čítame evanjelium, ako by sme nemapli peniaze a používame peniaze tak, akoby sme nepoznali z evanjelia vôbec nič." Musíme pripustiť, že ako cirkvi sme zaradili evanjelium, zabudli sme na radikálnosť Ježiovho učenia: na slová "alebo Boh, alebo mamona" ale prikázanie bohatému: "Choď, predaj všetko čo máš a rozdaj chudobným". V historickom kontexte, akým je ten náš, kde sa z mamony stal boh, ho cirkvi ako dedičky silného Ježišovho slova musia začať ohlasovať bez strachu a bez prikrášľovania tak uprostred liturgických zhromaždení, ako aj na verejných námestiach.

Podoba básnika v svätcovi – svätý Augustín – Ján Elen Bor

5.99 
Známy slovenský literárny kritik a spisovateľ Ján Elen Bor (vlastným menom Ernest Žatko, 1907 - 1991) tvoril najprv na Slovensku a potom aj v emigrácii. V texte o Augustínovi, ktorý sa nachádza v prvej autorovej knihe s názvom "Návraty k minulosti", díva sa na Augustína predovšetkým ako na literáta, ktorého "Vyznania" sú aj literárnym dielom. Jeho osobnosť i tvorbu vníma z pohľadu literárneho kritika a spisovateľa, čím nám odkrýva menej zvyčajný prístup i pohľad na túto významnú osobnosť kresťanských dejín.

Edita Steinová – Mary Lea Hill

4.26 
Byla taková tma, že mohla cítit a slyšet jiné lidi, ale neviděla nikoho. "Dnes v noci na nebi určitě nejsou žádné hvězdy," pomyslela si sestra Benedikta, snažíc se spatřit alespoň trochu světla. "Drahý bože, píše se rok 1942!"

Pútnici a bojovníci – Ondrej Lucký

4.07 
Musel niesť veľký smútok v srdci a musela sa triasť ruka pisára, ktorý zapísal do prastarých letopisov tieto slová: " Potom prišlo iné pokolenie, ktoré už nepoznalo mocné skutky Jahveho. I robili synovia Izraela, čo bolo zlé v očiach Jahveho, a slúžili baalom a aštarám, chodili za inými bohmi, bohmi okolitých národov, a klaňali sa im. Tu vzbĺkol hnev Jahveho proti nim a vydal synov Izraela do rúk lupičov a okolitých nepriateľov." Bola to doba, ktorá si žiadala mimoriadnych hrdinov, a keby ich nebola našla, všetko by pokryla temnota zabudnutia. Ale či jestvuje doba, ktorá by nepotrebovala hrdinov?

Medzi anarchiou a tyraniou – Ivan Šimko

7.60 
Kresťanská politika musí odpovedať na to, čím v dnešnom svete ľudia žijú. Pred desiatimi rokmi bolo u nás potrebné ešte bojovať o stabilný slobodný politický režim. V programovej eseji, ktorú som v tom čase napísal, som sa pokúsil o reflexiu vtedajšej politiky. Už vtedy som však čoraz zreteľnejšie cítil, že tradičná kresťanská demokracia sa dostala k hraniciam svojich možností. Videl som, ako sa stále viac uzatvára do seba; ako je zahľadená len do vlastného prostredia. Prešlo desaťročie a spoločnosť sa zmenila ešte viac. Skúsenosť týchto rokov si už žiada novú reflexiu.

Jozef – Maria Loretta Giraldo, Nicoletta Bertelle

1.43 
Modlitba k sv. Jozefovi Svätý Jozef, pomôž nám, proti všetkým nástrahám. Ty si dobrý otec náš, deťom svojim pomáhaš. Svätý Jozef, buď nám otcom, v búrkach žitia dobrým vodcom. Kľúče domu tebe dáme, stoj pri našom dome, bráne. K tebe sa vždy vrúcne vznáša, úpenlivá prosba naša: Nech žijeme v dome našom, jak ty v svojom Nazaretskom. Amen.

Kompendium teológie duchovného života (Tretí diel) – Albino Marchetti

7.79 
V tomto diele autor predstavuje náuku o duchovnom živote v jeho jednotlivých etapách. Kniha je písaná prístupnou formou, a preto ju môžu využívať nielen osoby zbehlé v teológii, ale každý, kto má záujem o spoznávanie pravidiel rozvoja duchovného života.

Anton – Maria Loretta Giraldo, Nicoletta Bertelle

1.43 
Modlitba k sv. Antonovi Milý svätý Anton, so svojimi mocnými a láskavými rukami obíjm ma silno, silno! Ochraňuj vždy našu rodinu od každého zla. Pomôž mi, aby som sa stal dobrým človekom ako ty. Prosím, vypros mi j Ježiška veľké srdce, také ako bolo tvoje, celé pre Neho. Amen

František z Assisi a patristická literatúra – Pietro Messa

10.88 
Dielo Pietra Messu vzniklo na základe jeho dizertačnej práce. Originálnej a špecifickej časti výskumu predchádzajú dve rozsiahle kapitoly: prvá z nich sa týka „otcov“ stredoveku a prezentuje a analyzuje pestrosť a bohatstvo ich odkazov, ďalšia je o „otcoch“ v reformných hnutiach XI. a XII. storočia. Na základe analýzy Františkových spisov a ich porovnávania s textami cirkevných otcov potom dokazuje, že vo Františkových spisoch nachádzame stopy patristickej literatúry (obsiahnutej v tzv. Inocentovom ordináriu, ktoré František používal) a že aj samotný biblický spôsob jeho vyjadrovania vykazuje jasný vplyv spisov cirkevných otcov.

Rozhovor s Karlom Rahnerom o pastorálnej teológii dnes – Paul M. Zulehner

7.70 
Témov tejto knihy je základná koncepcia - teológia praxe duchovnej služby. Nejde len o otázku, čo má Cirkev robiť v konkrétnych podmienkach súčastnosti, ale aj o to, čo je jej prvotnou úlohou, odhliadnuc od premenlivosti situácie, vzhľadom na jej vlastné, teologicky reflektované sebachápanie.

Myšlienky počas ožarovacej terapie – Peter Žaloudek

6.15 
Kniha je vzácnym a pozoruhodným dielom - a to tak svojím obsahom, svojím filozofickým posolstvom, ako aj svojou formou. Autor nám s pozoruhodnou presvedčivosťou predkladá plody svojej dlhoročnej služby chorým. Kiež mnoho čitateľov tejto vzácnej knihy nájde v nej silu k nádeji a kľúč na zvládnutie svojich vlastných trápení!

Evanjeliový plán Františka z Assisi dnes – Thaddée Matura

4.89 
Protest, tak ako ho chápeme dnes, je kritikou, spochybením,odmietnutím globálnej situácie, ktorá sa nám chce vnútiť ako jediná a nemenná.Usiluje sa o zrušnie zaužívaných právnych pomerov či situácií, ktoré sú považované za zlé, aby sa namiesto nich nastolil lepší a pravdivejší poriadok, ktorý by bol vo väčšom súlade s človekom a jeho slobodou.

Hurá!… sú Vianoce! – autor neuvedený

1.90 
Čítaj, vyfarbi, vystrihni a urob si VLASTNÝ BETLEHEM.