Hronec Víťazoslav
Príkre svahy – Hronec Víťazoslav
Víťazoslav Hronec (narodený v roku 1944 v Srbsku), autor románu Plný ponor (Bratislava, zbierky poviedok Prievan (1976) a Pán vzduchu a kráľov syn (1999) a niekoľkých kníh esejí a kritík. Vydal aj päť básnických zbierok. Na Slovensku vyšli dva výbery z jeho tvorby: Podiel na jablku (Bratislava, 1990) a Dvere na nástupišti (Martin, 2010).
Zbierka básní Príkre svahy vyšla v roku 1993 po srbsky pod názvom Strma ravan. Člení sa na štyri časti, každá z nich je tematicky odlišná, napríklad Tŕň pod jazykom pripomína poetické politické komentáre. Takže pre Hronca niet témy, ktorú by sa nepokúšal spoetizovať. Autor stavia na sile logického kontrastu a navodenia silného pocitu. Autorova poézia písaná voľným veršom je zložitá, nedá sa čítať len povrchne. Treba si na ňu dožičiť čas, a rozlúštiť básnické hádanky. Z externého hľadiska sa niekedy ťažšie nahliada do myšlienkového procesu tvorcu, inokedy čitateľa zalejú vlny silných emócií alebo je vťahovaný do filozofických hlbín. Zaujímavosťou je fakt, ide o Slováka zo Srbska, čiže zbierka umožňuje pozoruhodné nahliadnutie do sveta slovenskej poézie, ktorá vzniká za hranicami nášho štátu.
Dvere na nástupište – Hronec Víťazoslav
Publikácia pozostáva z troch častí" Suchou ihlou (zbierka 44 básní), So širokými nechtami (9 poviedok) a Prekáračky so Sibylou (9 esejí).
V časti "So širokými nechtami" sú všetky poviedky okrem poviedky "Čistý utorok" súčasťou trilógie "Amarna" (2000), ságy o rodine Lutrovovcov, sú to však aj samostatné literárne útvary (Trinásť veršov, So širokými nechtami, Z vody, Dom na konci ulice, Ibis, Čítanie na sobotu, Pahorok, Dvere na nástupište).
V časti "Prekáračkyso Sibylou" (O zodpovednosti za zlo, Uprostred srdca, chorého na zrádnik, Prekáračky so Sibylou, Na tému: poézia, cenzúra a autocenzúra, Záznam o virtuálnej dračici Asimilácii, naposledy, Oblúky alebo O básnickej tradícii vojvodinských Slovákov, Čítanie čítania, Viacrukosť poézie, O ubúdaní významu v poézii) sa autor zamýšľa nielen nad tradíciou básnickej tvorby vojvodinských básnikov, ale aj nad smerovaním poézie v širších súvislostiach, najmä v spätosti s duchovným vývojom človeka.