Hronka
Rozhovor so sebou samou. Apokalypsa – Oriana Fallaci
Oriana Fallaci (* 1929, 2006) bola talianska novinárka, ktorá sa stala známou vďaka rozhľadeným a pútavým rozhovorom s mocnými ľuďmi svetovej politiky v druhej polovici dvadsiateho storočia. Autorka bola a je oceňovaná za svoj nezameniteľný literárny prejav, chválená aj ostro kritizovaná za svoje názory, ktoré ako sama vyhlásila písala slobodne a neposlušne. Po niekoľkoročnej odmlke sa k publicistike vrátila po udalostiach 11. septembra 2001. Rozhovor so sebou samou s obsiahlym doslovom pod názvom Apokalypsa dokončila krátko predtým, ako prehrala svoj zápas s rakovinou. V netradičnom žánri autointerview sa nevyhýba osobným vyznaniam, úvahám nad svojím životom a chorobou, ale všetko smeruje k jej opisu mravného a intelektuálneho úpadku západnej civilizácie. S charakteristickou otvorenosťou píše o islamskom terorizme, kríze európskych hodnôt, demaskuje pokrytectvo politikov a nastavuje zrkadlo rezignovanej západnej spoločnosti. Hoci od napísania knihy a smrti autorky uplynulo vyše jedno desaťročie, nastolená téma krízy a konfliktu civilizácií zostáva aktuálna dodnes a ako novinárka sama predvídala do hĺbky poznačuje charakter svetovej politiky.
Z večerných kontemplácií – Ivan Čičmanec
Táto knižná publikácia má poeticko-reflexívny charakter. Text knihy je rozdelený na rad kratších navzájom voľne súvisiacich kapitoliek, v ktorých sa kontrapunkticky striedajú esejistické úvahy z oblasti filozofie, estetiky, literatúry a náboženstva s čisto beletristickými útvarmi, ktoré majú charakter krátkej poviedky alebo básne v próze. Celý kontemplatívny cyklus predstavuje moderného človeka ako rozštiepenú a rozporuplnú bytosť, zároveň však poukazuje na jeho duchovný a tvorivý potenciál, vďaka ktorému môže jednotlivec tieto svoje ohraničenia prekonávať. Autor sa okrem iného pokúša hľadať najhlbšie motívy ľudského konania a aj analyticky spochybňovať viaceré z tzv. tradičných, resp. etablovaných právd a naznačovať možnosti ciest tvorivého a samostatne mysliaceho človeka k dosiahnutiu vnútornej slobody.
V reflexívnych častiach dominujú témy kozmického rozmeru človeka a existenciálnej revolty, v beletristických sekvenciách je zasa častý motív spoločenského outsidera a pútnika, pričom pútnictvo sa tu dá chápať aj ako metafora duchovného hľadania. Kniha myšlienkovo nadväzuje na viaceré prúdy staršieho aj novšieho európskeho, sčasti aj ázijského myslenia (starogrécka filozofia, židovsko-kresťanská duchovná tradícia, hinduizmus, budhizmus, filozofia Schopenhauera, Nietzscheho, existencializmus, psychoanalýza a i.).
Peter Holtz – Ingo Schulze
Ingo Schulze (* 1962, Drážďany) patrí k silnej strednej generácii východonemeckých spisovateľov. Vyštudoval klasickú filológiu v Jene, od polovice 90. rokov tvorí na voľnej nohe, žije v Berlíne. Píše romány, poviedky a novely, najčastejšou témou je život v NDR, zjednotenie Nemecka a súvisiace politické a spoločenské zmeny. Za svoju tvorbu získal významné literárne ocenenia, tri z jeho románov boli nominované na Nemeckú knižnú cenu, naposledy Peter Holtz. Schulzeho dielo je slovenskému čitateľovi známe prostredníctvom románu Nové životy (Slovart 2008, preklad Marián Hatala). Peter Holtz opätovne zrkadlí nemecké novodobé dejiny prechod NDR do NSR, ibaže autor si tentoraz vybral netradičné prostriedky kompozícia románu pripomína pikareskný (šibalský) román, kde je hlavným hrdinom tzv. pikaro (šibal), ktorý zosobňuje ideál ľudovej podnikavosti a chytrosti, prechádza celým radom viac či menej napínavých príhod a snaží sa za každú cenu prežiť. Pikareskný román, ktorý vznikol ako román ľudový, antihrdinský, sa vyznačuje vyrozprávaním životnej cesty šibala v prvej osobe. Obyčajne ide o dieťa bez rodičov, ktorého život naučí prebíjať sa, ako sa dá. Drsné prostredie, irónia, sarkazmus a čierny humor sú prostriedky, ktorými autor zachytáva prostredie. Ide prevažne o kritický a pomerne drsný pohľad na život, s ktorým pikaro zápasí odmalička. Základné pozície pikara sú osamelosť a sloboda. Protagonista Peter rozpráva v prítomnom čase jednoduchými slovami svoje zážitky. Dej románu sa odohráva od roku 1974 do konca tisícročia, rok narodenia protagonistu je totožný s autorovým. Outsider Peter vyrastá ako sirota v detskom domove. Hodnoty socializmu berie veľmi vážne, v dôsledku čoho dochádza k humorným zápletkám. Skutočné spoločenské pomery sa veľmi odlišujú od ideálu dospievajúceho. Peter chce vždy len dobre, ale práve preto sa ustavične dostáva do problémov. Dianie koncom 80-tych rokov si vysvetľuje po svojom, zjednotenie Nemecka a život v kapitalizme otrasú jeho stereotypmi v myslení a správaní, s čím sa musí jednostaj vyrovnávať. Autor stojaci za zdanlivo jednoduchým rozprávaním hlavnej postavy našiel nezvyklý a nový spôsob, ako spracúvať súčasné dejiny inak ako dokumentárne. Schulze v novom románe síce zredukoval svoje rozprávačské možnosti, ale práve tým otvoril čitateľovi celkom nový, zarážajúci uhol pohľadu na atmosféru nemeckého prostredia nedávnych prelomových rokov. A slovenský čitateľ v ňom nájde paralely k situácii doma.
Tvárou k slobode – Fabrice Midal
Francúzsky filozof a spisovateľ Fabrice Midal sa svojimi knihami pokúša poskytnúť západnému človeku živú a konkrétnu odpoveď na dichotómie, ktoré ho uväzňujú: materiálne vs. spirituálne, vnútorné vs. vonkajšie ap. V tomto zámere mu pomáha rozsiahle filozofické vzdelanie, vďaka ktorému môže čerpať jednak zo západnej kultúrnej tradície (v predkladanej knihe sú to hlavne Nietzsche a Rilke), ako aj z východných tradícií, ktoré sa v posledných desaťročiach stali súčasťou Západu. Vo svojej eseji Tvárou k slobode cez viaceré príklady z diel a životov autorov, ktorí ho inšpirujú, poukazuje na to, že osobnosti duchovnej kultúry, ktoré v nej zanechali autentickú stopu, či už pochádzali z toho či onoho prostredia, museli vždy ostať verné hlbokému nároku svojho ľudského a tvorivého poslania. V čase konzumistického otupenia a existenciálnej vyprahnutosti sa pokúša západnému človeku sprostredkovať možnosť otvoriť sa a zažiť skúsenosť toho, že každý ľudský život má poslanie. Cesta k jeho poznaniu a naplneniu však nevedie po vychodených chodníčkoch, ale si od človeka vyžaduje pozornosť a zápal, ktoré musia byť neraz živené aj v samote a samotou. Fabrice Midal je aj zakladateľom Západnej školy meditácie, kde sa záujemcom pokúša mimo náboženských rámcov sprostredkovať metódy prehĺbeného vzťahovania sa k vlastnému životu.
Osamelé cédre – Milan Špak
Zámerom knihy Osamelé cédre je priblížiť čitateľovi život a tvorbu troch umelcov v Slovensku zabúdaných, ktorí napriek tomu, že boli rôzni, hľadali Krásu, Pravdu a Dobro.Všetci traja dosiahli svetové uznanie v zahraničí. Kniha predstavuje najmä vnútorný život a duchovné hľadanie Ladislava Mednyánszkeho, Tivadara Kosztku Csontváryho a Bohuslava Reyneka. Na ich životnom zápase a úsilí o autentickosť nielen v umení, ale aj v bytí, chceme poukázať na hodnoty, ktoré nie sú limitované časopriestorovým horizontom. Autor knihy sa sústreďuje na duchovnú podstatu umenia, ktorá v jeho vlastnej tvorbe tvorí primárne miesto, poznatky čerpá teda z vlastných skúseností výtvarníka, pričom sa odvoláva aj na autorov z okruhu Sophia Perennis. Podtitul knihy Sprirituálne poslanie ako umenie, umenie ako spirituálne poslanie prezrádza, že autentické umenie je spirituálnou cestou a že spirituálna cesta je umením života. Bez tohto prepojenia je umenie redukované na zábavu, sebaprezentáciu a jeho hodnota sa devalvuje. Životy L. Mednyánszkeho, T. K. Csontváryho a B. Reyneka sú neustálym hľadaním dokonalosti na základe sebavzdania a pokory, ktoré sa odrážajú v ich tvorbe. Kniha sa stavia odvážne na stranu Krásy a Pravdy ako objektívnych princípov obhajuje teda hodnoty, ktoré postmoderna relativizovala.
Zaslepenie – Elias Canetti
Elias Canetti sa narodil v roku 1905 v bulharskom meste Ruse na brehu Dunaja, kde sa usadila židovská komunita vyhnaná zo stredovekého Španielska. Jeho rodičia sa neskôr presťahovali do Viedne, kde si vybral aj literárny jazyk, v ktorom napísal všetky svoje opusy, hoci nemčina nebola jeho materinským jazykom. Vo Viedni študoval prírodné vedy a dosiahol titul doktora. Zároveň pracoval na svojom prvom a jedinom románe, ktorý nazval Zaslepenie (Die Blendung) a ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1935 po rôznych peripetiách. Popularitu v intelektuálnych kruhoch získala kniha až po 2. svetovej vojne, keď sa unisono interpretovala ako závažné podobenstvo o modernom svete. Vlastne za túto knihu dostal E. Canetti Nobelovu cenu za literatúru (1981). Vytvoril aj ďalšie svetoznáme diela, z ktorých vynikajú jeho trojdielne memoáre Zachránený jazyk, Fakľa v uchu a Hra očí. E. Canetti zomrel v roku 1994. Protagonista románu Zaslepenie Peter Kien je odborník na čínsky jazyk a kultúru. Vlastní obrovskú súkromnú knižnicu, ktorá sa v románe variuje v rôznych reálnych aj surreálnych súvislostiach. Stretáva sa s viacerými čudákmi vo viac či menej absurdných situáciách, pričom autor využíva aj motívy z iných literárnych diel od Homérovej Odysey až po Danteho Božskú komédiu a Cervantesovho Dona Quijota. Pre román sú príznačné alúzie, dvojzmysly, predbiehania deja, paródie, vedomé používanie klišé a iné. Voľne sa pohybuje v čase a neguje aj logické súvislosti. To všetko vytvára z textu originálny konglomerát odrážajúci náš svet. Hlavným motívom je zaslepenie a slepota v rôznych podobách ako skutočnosť aj ako metafora.
Indická filozofia – Francois Chenet
Popredný francúzsky indológ a znalec indického myslenia François Chenet, ktorý je autorom knihy Indická filozofia, vedie jedinú katedru komparatívnej filozofie vo Francúzsku (na univerzite Sorbonna). Jeho kniha je napísaná veľmi hutným jazykom s dôrazom na sprostredkovanie čo najväčšieho množstva informácií o vývoji a charaktere rôznych filozofií, ktoré sa zrodili na indickom subkontinente, na pomerne malej ploche. V súčasnosti, ktorá je charakterizovaná globálnou povahou rôznych hospodárskych, politických a spoločenských procesov, akoby sa zabúdalo na to, že po stáročia, ba tisícročia bolo poznanie ľudských spoločenstiev s univerzálnym dosahom plodom pozorovania a ponorenia sa do hĺbky života, ktoré sa uskutočňovalo v priestorovo a kultúrne viac či menej ohraničenom rámci. Globalizácia tieto rámce prehliada, nemôže ich však poprieť. Je preto potrebné, aby sme mali možnosť oboznámiť sa s najvyššími duchovnými a kultúrnymi výkonmi iných civilizácií. Kniha francúzskeho indológa Françoisa Cheneta túto možnosť prináša. Slovenský záujemca dostane po prvý raz možnosť zoznámiť sa so všetkými hlavnými indickými filozofickými prúdmi.
Staroveké viery a moderné povery – Martin Lings
Kniha Martina Lingsa Staroveké viery a moderné povery odhaľuje ilúzie, na ktorých je postavená moderná spoločnosť, ako napr. idea pokroku, a poskytuje kľúč k nastoleniu rovnováhy medzi omylmi dnešnej doby a múdrosťou dávnej minulosti. Neobhajuje však minulosť na úkor prítomnosti, ale oceňuje klady oboch za podmienok, že vidíme dnešnú dobu takú, aká skutočne je, a nie takú, ktorú nám prezentujú jej ctitelia. Dr. Martin Lings vo svojej knihe odhaľuje svet, v ktorom možno preklenúť staroveké viery a moderné povery múdrosťou odovzdávanou od staroveku až po dnešné časy. Predkladané dielo je snahou o nastolenie rovnováhy medzi kultom dnešnej doby a minulosťou. Kult dnešnej doby, ktorý je naozaj kultom nás samých, vytvára kolektívnu štruktúru mysle, znemožňujúcu orientáciu človeka a spôsobuje infláciu duše, ktorá je nekompatibilná so skutočnou inteligenciou a už vôbec nie so spiritualitou. Martin Lings pôsobil dlhé roky na univerzitách v Káhire, Litve a v Londýne (doktorát získal na Oxfordskej Univerzite), kde neskôr pracoval pre britské múzeum a knižnicu ako správca východných manuskriptov. V islamskom svete sa stal uznávanou autoritou (prijal meno Abú Bakr Siradž al-Din) a získal titul šejk súfijského rádu. Ako popredný predstaviteľ Sophie perennis nábožesnkofilozofického smeru, známeho aj ako tradicionalizmus vydal desiatky kníh, zaoberajúcich sa transcendentnou jednotou náboženstiev, súfizmom, tradičným umením, Shakespearom a poéziou.
Simone Weilová – Marie-Madeleine Davyová
Pre krátkosť svojej pozemskej púte francúzska filozofka, politická mysliteľka, odborárka a mystička Simone Weilová nestihla vstúpiť do širšieho povedomia. Keď sa ale v povojnovom období objavili prvé vydania jej diela, bolo zrejmé, že ide o celkom mimoriadny zjav, a to nielen z intelektuálneho, ale aj z ľudského hľadiska. Medievalistka Marie-Madeleine Davyová, ktorá Weilovú osobne poznala, v roku 1956 vydala prvú monografiu, venovanú tejto pozoruhodnej intelektuálke. Predhovor ku knižke napísal filozof Gabriel Marcel. Na ploche sto tridsiatich strán sa Davyová najprv venuje predstaveniu Simone Weilovej a jej životnému príbehu, v ďalších kapitolách s mimoriadnym citom rozoberá základné tematické okruhy, pojmy a smerovania Weilovej reflexie. Takisto uvádza citácie z Weilovej diela, o ktoré sa opiera vo svojom výklade. Davyovej monografia predstavuje fundovaný úvod do štúdia mimoriadne kvalitného mysliteľského diela Simone Weilovej, autorky, ktorá je v slovenskom povedomí ešte stále málo známa a ktorej hlboký duchovný rozmer si v súčasnej dobe najrozmanitejších kríz zaslúži, aby bol predmetom záujmu pre ľudí, hľadajúcich taký pohľad na tieto krízy, ktorý by im pomohol sformulovať skutočne prijateľné východiská.
Monografia je doplnená o vybrané texty Simone Weilovej.
Mimochodom – Dalfar
Kniha Mimochodom je zbierkou samostatných textov venovaných rôznorodým témam, ktoré však zároveň spája optika marginálií alebo mimochodnosti. Jednotlivé reflexie využívajú metódu marginálií v oboch významoch slova: sú poznámkami na okraji každodenných javov a zároveň sa venujú tým zdanlivo menej významným, alebo možno len menej nápadným a zdôrazňovaným témam. Sú teda poznámkami k marginalizovaným témam a zároveň sú ško-lou pohľadu, ktorý sa učí rozpoznať v zdanlivom okraji zásadný priestor slobody, sebarealizá-cie a tvorivosti. Mimochodom znamená chodiť pomimo vychodených a predpokladaných ciest, okázalých tém, vopred stanovených významov. Marginálie sú tak prezentované ako priestor čitateľskej sebarealizácie a slobodnej diskusie, v ktorom sa pasívne čítanie mení na aktívne dopisovanie, prepisovanie a komentovanie textu a tým aj formovanie seba ako tvori-vého čitateľa.
Základné motívy fenomenológie cudzieho – Bernhard Waldenfels
Centrálnymi témami fenomenológie cudzieho sú podľa Bernharda Waldenfelsa poriadok, pátos, odpoveď, telo, pozornosť a interkulturalita. Ako výnimočné sa vynára cudzie vo forme narúšania, odklonov a nadbytkov vzhľadom na hranice poriadkov. Tým sa kladie otázka, ako sa dostaneme k cudziemu bez toho, aby sme ho zbavili jeho ostňa. Z toho vychádza responzívny charakter fenomenológie, ktorý vychádza za intencie a pravidlá v udalostiach a nárokoch. Odpovedajúce Ja sa predstavuje ako telesné Ja, ktoré nikdy nie je celkom pri sebe samom. Cudzie začína vo vlastnom dome. Začína už pri pozornosti, keď nás niečo zaujme. A nekončí napokon pri interkulturalite, ktorá je výzvou aj pre filozofiu. Globálne myslenie sa pritom nedá ani očakávať, a ani želať. Pokus prekročiť hranice bez toho, aby sme ich odstránili, patrí k dobrodružstvám cudzieho medzi kultúrami. Fenomenológia cudzieho má svojich predchodcov v autoroch ako M. Bachtin, S. Freud a H. Maus, ale aj I. Calvino, F. Kafka, R. Musil a P. Valéry.
Štastie bez ilúzií – André Comte-Sponville
Kniha André Comte-Sponvilla Šťastie bez ilúzií je prepisom prednášky autora a diskusie v rámci filozofických pondelkov v Bouguenais vo Francúzsku. V jeho úvode sa autor zamýšľa nad pojmom šťastia, ktorý je predmetom filozofickej reflexie od čias, ako Gréci vymysleli pojem filozofia láska k múdrosti. Každý človek chce byť šťastný otázka je, ako to dosiahnuť. Spôsob, ktorý ponúka autor, je premýšľanie, ktorého predmetom je život, prostriedkom rozum a cieľom šťastie. Spolu so šťastím je v centre záujmu autora nádej (espoir) a jej opak (désespoir), pričom pojem beznádeje chápe nie vo význame zúfalstva, ale v etymologickom význame ako chýbajúcu nádej, očakávanie, stav bez túžob a ilúzií. V prvej kapitole sa autor pýta, prečo nie sme šťastní nie vtedy, keď nás stíhajú choroby, úrazy, úmrtia blízkych, ale vtedy, keď sa navonok nič zlé nedeje, keď máme všetky predpoklady byť šťastní no nie sme. V druhej kapitole nám autor ponúka stratégiu, ako sa oslobodiť od bludného kruhu túžob a sklamaní. Tretia kapitola sa opiera o Spinozovu myšlienku, že beznádej a blaženosť nie sú opozitá, ale dve strany tej istej mince, ktorou je múdrosť. Mudrc nič neočakáva, nič mu nechýba. Je šťastný. Takéto šťastie sa nazýva aj láska. Nie platónska láska, pri ktorej je láska túžbou po niečom, čo chýba, ale spinozovská láska, pri ktorej je láska radosťou z toho, čo je.
Stupaje – Mikuláš Šoóš
V týchto krátkych a strohých esejistických textoch sa autor pokúša identifikovať, popísať a následne aj demaskovať tie spoločenské javy, a to bezohľadu na typ režimu, v ktorých sa mu „prichodilo“ žiť, ktorých výskyt deformujú „optimálny“spoločenský vývin, sú identifikova-teľné ako problémové, a ktoré pregnantne signifikujú ich negatívne stránky. Ide napríklad o také javy ako globalizácia, prznenie a ničenie miest a sídel, rapídny úbytok poľnohospo-dárskej pôdy, rozkrádanie a tunelovanie, korupcia, zintenzívnenie koristníckeho spôsobu hospodárenia, kríza demokratických princípov a podobne. Okrem celospoločenských tém sa autor čiastočne dotýka aj osobných zlomových udalostí, ktoré ho jednoznačne ovplyvnili. Kniha je určená širokej čitateľskej verejnosti, najmä takej, ktorá sa nebojí kritického postoja a analytickej reflexie.
Na dvere buchocú – János Vaszary
Do života Jánosa Vaszaryho, divadelného riaditeľa, divadelného a filmového režiséra, spisovateľa, dramatika, scenáristu, a jeho manželky Lili Murátiovej, oslavovanej divadelnej a filmovej herečky, v roku 1944 vstúpili dejiny. Utekajú pred vojnou a sovietskymi tankami, ale ich auto sa pokazí. Červená armáda uzatvorí vojenský kruh okolo Budapešti a tak manželský pár nútene zostáva v hlavnom meste. Od tej chvíle až do jari 1946 sa ich život stáva jediným bolestným veľkým útekom: viackrát sa dostávajú do väzenia ruskej vojenskej polície, sú blízko vlastnej popravy, ale aj znásilnenia. Tieto a ešte ďalšie neuveriteľné dobrodružstvá môžeme sledovať pri čítaní týchto autobiografických zápiskov a pri úteku smerom na západ sledovať ich boj o vlastnú holú existenciu. Kniha je preplnená takými spomienkami, ktoré v sebe nesú hlboké a závažné pravdy. Patrí medzi najpôsobivejšie a najnapínavejšie literárne dielo posledných rokov na maďarskom knižnom trhu.
Pád – Roman Graf
Roman Graf (narodený v roku 1978) je mladý švajčiarsky spisovateľ, žijúci striedavo v Berlíne a vo Švajčiarsku. Vo svojom románe Pád rozpráva o túre dvojice mladých ľudí, ktorí s nadšením očakávali, že dosiahnu vytýčený cieľ. Ibaže z tejto túry sa vplyvom rozličných objektívnych (počasie) ako aj subjektívnych (rozpory medzi účastníkmi) dôvodov vyvinuli okolnosti, ktoré sa môžu chápať nie ako vzostupné smerovanie k vytýčenému cieľu, ale skôr ako pád. A hoci kniha popisuje peripetiu vzťahu mladého páru, oprávnene ju môžeme vnímať ako metaforu o dnešnom stave sveta. Je pretkaná nielen príťažlivými opismi prírodnej scenérie, či plastickým podaním charakterov oboch postáv, ale aj filozofujúcimi pasážami.
Ex libris – Dalfar
Autor, ktorý sa predstavuje pod pseudonymom Dalfar, sa v tomto výbere z textov, esejí a úvah z oblasti literatúry a kultúry zaoberá priestorom textu a spôsobmi jeho prežívania. Texty, často marginálie a aforistické skratky, sa venujú konkrétnym dielam, ale aj spôsobom vnímania a prežívania života. Snažia sa tak postihnúť univerzálne vzorce fungovania človeka a sveta, zároveň však kladú dôraz na dôležitosť individuálneho vnímania a interpretovania. Odrážajú posolstvo, že aj k tej najvšednejšej veci možno zaujímať osobité postoje a že jedine takto, cez originalitu namierenú voči svetu a umeniu, vytvárame svoj vlastný, individuálny profil, v ktorom sme schopní vnímať a žiť sami za seba. Kniha sa tak snaží byť skôr univerzálnou výzvou či návodom určeným najširšiemu obecenstvu, nie odbornou tézou či vymedzenou interpretáciou konkrétnych diel.
Rôzne hlasy – Harold Pinter
Harold Pinter (známy aj ako Harold Pinta či David Baron), nositeľ Nobelovej ceny za literatúru za rok 2005, bol svetoznámy dramatik a básnik. Venoval sa však aj prozaickej tvorbe, ako aj písaniu článkov, prostredníctvom ktorých komentoval významné politické udalosti. Predkladaná kniha obsahuje autorov vlastný výber z vyše päťdesiatich rokov jeho prozaickej a básnickej tvorby, no zároveň prináša aj články politické, v ktorých kriticky reaguje najmä na porušovanie ľudských práv a slobôd. Kniha je rozdelená do piatich sekcií. Prvá obsahuje literatúru faktu o divadle a prináša zaujímavý pohľad do myslenia dramatikov a scenáristov. Sekcie dva a tri sa venujú Pinterovej poézii a beletrii. Vo štvrtej sekcii sa autor venuje politicky orientovaným esejam, ktoré Pinter publikoval v rôznych novinách a časopisoch, súvisiacich najmä s politikou Spojených štátov amerických a ich medzinárodnými vzťahmi. V poslednej sekcii je predstavená autorova poézia, ktorej témou je vojna.
Krajina Hudba a jej obyvatelia II. – Gabriela Badinová
Tvorivá kniha hudobnej náuky Krajina Hudba a jej obyvatelia II. je určená pre 6 až 8-ročné deti, navštevujúce
2. ročník prípravného štúdia na ZUŠ, alebo aj 1. ročník 1B časti.
Kniha nadväzuje na prvý diel Krajina Hudba a jej obyvatelia a tvorí ju 33 ucelených lekcií – hodín hudobnej
náuky. Lekcie sú postavené tak, aby každá predstavovala pre dieťa aj pre učiteľa plnohodnotnú vyučovaciu hodinu
s opakujúcim sa sledom cvičení zo 6 oblastí: 1. intonačné cvičenie, 2. sluchové cvičenie, 3. nová látka, 4. rytmické
úlohy, 5. čítanie nôt, 6. hra.
Každé cvičenie má hravú formu, alebo je ilustrované v obrázkovej podobe. Kniha využíva vymaľovávanie nôt
tak, ako ho uviedol 1. diel Krajiny Hudby. Obsahuje rozprávky, piesne aj básne súvisiace s preberanou novou
látkou. Prináša aj námet na počúvanie hudby v spojitosti s predstavovaním dychových nástrojov. Každá úloha, hra
a cvičenie má krátke vysvetľujúce pokyny.
Na začiatku knihy sú umiestnené metodické pokyny pre učiteľa a v závere je notová príloha piesní, ktoré sú
zoradené abecedne a majú akordické značky pre sprievodnú hru.
Rozsah učiva je v súlade so Štátnym vzdelávacím programom pre prípravné štúdium typu A s presahom do 1.
roč. 1B. časti, môžete teda s knihou pracovať vyše roka.
Kniha je odporučená Ministerstvom školstva SR a má pridelenú odporúčaciu doložku.
Čo? Ako? Prečo? – Franišek Novosád
Úvahy Františka Novosáda vychádzajú z presvedčenia, že aparát vypracovaný klasickou filozofiou v línii T. Hobbes – G. W. F. Hegel – K. Marx – M. Weber je uplatniteľný aj pri analýze problémov súčasného sveta. Dejiny sociálnych a politických ideí traktuje v úzkej nadväznosti na dobové kon-texty a chápe ich ako špecifický typ odpovedí na problémy, s ktorými zápasili konkrétne spoločnos-ti, ako špecifické postupy, ktorými spoločnosti interpretujú svoje možnosti a svoje obmedzenia. Zároveň berie do úvahy umiestnenie teórií v konkrétnych ideových tradíciách. Každá teoretická koncepcia vždy obsahuje aj polemickú zložku, nadväzuje na predchádzajúce teórie, kritizuje ich, je súhlasom alebo polemikou s konkurujúcimi názormi. Dôležitou témou jeho uvažovania je analýza pojmu sociálny poriadok. Sociálny poriadok chápe primárne ako historicky sa meniaci komplex koordinácii prostredníctvom empatie, spoločných hodnôt, násilia, výmen a zmlúv. Jednotlivé typy spoločností sa potom rozlišujú podľa toho, ako sú jednotlivé formy koordinácie inštitucionalizované a podľa toho, ako sa menia väzby medzi jednotlivými spôsobmi koordinácie. Osobitnú pozornosť venuje vzťahu medzi koordináciami prostredníctvom hodnotových systémov a aparátov násilia.
Krajina Hudba a jej obyvatelia – Gabriela Badinová
Kniha Krajina Hudba a jej obyvatelia je plnofarebná, bohato ilustrovaná publikácia, určená na vyučovanie hudobnej náuky pre predškolské deti vo veku 5. rokov (niektoré označené časti knihy aj pre štvorročné deti) a ich rodičov, pričom môže slúžiť ako tzv. hudobný predškolák, v ktorom ešte negramotné deti rozoznávajú noty na základe farieb, nie písaného textu. Spievanie, vymaľovávanie a kreslenie v pracovných listoch sú hlavnými aktivitami, ktorými si dieťa pojmy, ktoré mu rodič v rozprávkach prečíta, môže opakovať a upevňovať.
Kniha je plná rozprávok, obrázkov, piesní, básní a zábavných úloh, pomocou ktorých sa deťom poodhalí svet nôt a hudobných pomlčiek. Tie tu berú na seba podobu rozprávkových postavičiek, ktoré bývajú v domčekoch z notových osnov a prežívajú príbehy, ktoré deťom vysvetľujú vzájomné súvislosti jednotlivých hudobných pojmov.
Napriek hravosti a rozprávkovosti však obsah knihy rešpektuje odbornosť pojmov, ako požiadavku, ktorú na ňu kladie exaktnosť hudobnej náuky. Dodržiava didakticko-metodické zásady, ktoré určujú postupnosť materiálu v knihe. Zrozumiteľnosť jeho stvárnenia bola overovaná počas 9. rokov vyučovania a hrania sa so 4-5-ročnými deťmi na pôde základnej umeleckej školy.
Metodické návrhy, postupy a odporúčania – Gabriela Badinová
Metodické návrhy, postupy a odporúčania, usmerňujú pedagógov, ako možno využiť publikáciu Krajina Hudba a jej obyvatelia pri preberaní učiva, stanoveného učebnými osnovami hudobnej náuky v základných umeleckých školách, materských školách, aj ako materiál, spestrujúci hudobnú náuku pre základné školy. Metodika je určená ku knihe Krajina Hudba a jej obyvatelia
Nemecká filozofická terminológia – Renáta Kanichová
Koncepčným zámerom práce je vyplniť medzeru v oblasti lingvistického výskumu terminologic-kého fondu filozofie a vytvoriť metodologickú platformu pre aplikovaný lingvistický výskum filo-zofickej terminológie. Terminologický aparát filozofie, vzhľadom na jeho špecifický charakter, ktorý je determinovaný širokou poznatkovou bázou filozofie, rôznorodými ideovými prúdmi a kon-cepčnými osobitosťami, nebol doteraz synchrónno-lingvisticky skúmaný. Cieľom tejto knihy je predstaviť viacaspektovú typologickú analýzu filozofickej terminológie (Schnädelbach, Holata, Kanichová) a na ňu nadväzujúci sémantický rozbor čiastkového súboru nemeckej filozofickej ter-minológie 20. storočia. Základom analýzy je systémová a sémantická korelácia odbornej a bežnej lexiky – jej jadro tvorí atraktívny sémantický potenciál vybraných nemeckých termínov a genetická súvislosť s paralelnými bežnými jednotkami nemeckého spisovného jazyka. V práci je so zreteľom na predmet skúmania uplatnený interdisciplinárny prístup. Zvolený metodický postup v empirickej časti práce reflektuje nové tendencie v riešení zložitého vzťahu jazyka a myslenia a opiera sa o ex-planačný potenciál troch jazykovedných disciplín: náuku o terminológii (Horecký, Wüster), lexi-kálnu sémantiku (Dolník, Lutzeier) a lexikografiu (Buzássyová). Prínos práce sa odráža v jej nároč-nom tematickom a koncepčnom poňatí, kombinovanom štrukturalisticko-kontextovo-konceptualistickom prístupe a v neposlednom rade v sprostredkovaní kľúča na riešenie dôležitých translatologických problémov.
Roky nádeje 1968-1969 – Mikuláš Šoóš
Čo znamenalo v dejinnom toku života spoločnosti vzopätie, ktoré sa viaže k roku 1968? Bolo to jednak enormné úsilie o nápravu prechmatov a deformácií, ktoré sa nakopili v rokoch 50-tych. Ale šlo aj o niečo viac. Šlo najmä o demokraciu, čiže o vládu ľudu, ktorý sa pokúšal formovať veci ve-rejné, snažil sa hovoriť do toho, ako majú vyzerať kontúry spoločenských vzťahov. Šlo o to vybu-dovať taký poriadok, v ktorom by nevládla sila či násilie, ani sila peňazí, ale to, čo sa chápe pod pojmom spravodlivosť. A väčšina vtedajšej vysokoškolskej komunity bola pri tom.
V tejto knihe sú zozbierané všetky jej aktivity, ktoré to potvrdzujú. Aby nezapadli do bezodného prepadliska dejín. Aby to zostalo zaznamenané.
Pôvodným zámerom autora bolo na konkrétnych príbehoch konkrétnych aktérov pripomenúť si najmä tie akcie na pôde Univerzity Komenského v Bratislave, na ktorých sa sami zúčastnili, alebo ktoré priamo organizovali. Toto úzke zameranie ale postupne rozšíril na ďalšie vysokoškolské centrá.