Portugalský inštitút
Na konci sveta – Antonio Lobo Antunes
António Lobo Antunes, jeden z najvýznamnejších súčasných portugalských spisovateľov, nám predkladá výpoveď človeka prinúteného ísť do vojny, ktorej neverí, bojovať za myšlienku, s ktorou sa nestotožňuje. Prežil dva roky v diere na konci sveta, v angolskom vnútrozemí, v kasárňach obohnaných ostnatým drôtom, v pekle bojov. Po návrate domov si nevie nájsť miesto v spoločnosti, ktorej už nerozumie, v krajine, kde sa necíti doma. Antunes nám strhujúcim jazykom rozpráva príbeh o tom, že vojna sa nekončí návratom domov a ten, čo prežil jej hrôzy, si ju v sebe ponesie už navždy.
[Antunes] vtesnal svoju dvojročnú skúsenosť do krátkeho intímneho románu, ktorý ma v sebe účinok vybuchujúceho granátu. Prečítajte si Na konci sveta od Antónia Loba Antunesa, a tak ako hlavný protagonista nikdy nezabudnete na halucinačnú zvrátenosť, úpadok a skorumpovanosť nespravodlivej vojny...
Kai Maristed, Los Angeles Times
Lobo Antunes, akoby posadnutý vystupňovaným Poeom, premieta desivé horúčkovité sny, máloktorý románopisec má jeho bellowovskú schopnosť vidieť do hĺbky a zároveň podrobne a popritom zachytiť svet, zvrátený svet, akoby ho nik iný predtým nezachytil.
William Giraldi, The Daily Beast
Príbehy spoza dverí – Germano Almeida
Svieži vánok z Kapverdských ostrovov prináša 3 novely o tom, čo muži môžu a ženy vedia.
Prvá je príbehom ženatého muža a záletníka, čo zistí, že najväčší paroháč široko ďaleko je on sám, v druhej zarytý starý mládenec a sukničkár dospeje k názoru, že vlastne nepotrebuje manželku, ale dobrú gazdinú a v poslednej si bezvýznamný úradník a nedouk vezme do hlavy, že z neho raz bude veľký spisovateľ. A samozrejme hrajú v novelách dôležitú úlohu i ženy. Láskavé aj prísne, skromné aj náročné, úprimné aj prefíkané, to sú postavy, ktorými Germano Almeida zaľudnil svoje príbehy. Rozpráva ich spontánne a s pôžitkom, nešetrí sarkazmom a iróniou, ale nad všetkým prevláda láskavý humor. Má svoje postavy rád a snaží sa im porozumieť.
Knihy, ktoré zhltli môjho otca – Afonso Cruz
Už ste sa niekedy tak veľmi ponorili do knihy, že ste sa v nej úplne stratili? Presne to sa stalo Vivaldovi Bonfimovi. Keď jeho syn Elias oslávi dvanáste narodeniny, dostane kľúč od podkrovia, v ktorom sa nachádza kompletná knižnica jeho otca. Elias sa prechádza (a občas beží) známymi dielami svetovej literatúry, stretáva sa s pánom Hydom, skamaráti sa s Edwardom Prendickom a vydá sa na misiu za Raskoľnikovom, len aby našiel svojho otca, o ktorom si celé detstvo myslel, že zomrel na infarkt. Zároveň nám poodhalí, ako sa vyvíjajú životy týchto kultových postáv aj po oficiálnom konci knihy. Neodolateľná pozvánka na magickú cestu po svetových klasických dielach od Stevensona až po Dostojevského plná svojských a čudesných postáv. Pocta čítaniu, ktoré patrí k tým najúžasnejším dobrodružstvám.
Knižnica je bludisko. Nie je to prvý raz, čo som sa v nejakej stratil. To máme s otcom spoločné. Myslím, že presne toto sa mu stalo. Stratil sa medzi písmenami, dielami, stratil sa medzi všetkými tými príbehmi, ktoré mu prebývali v hlave. Pretože naše telo tvoria príbehy, nie DNA a genetický kód, nie mäso a kosti a koža a mozog. Príbehy.
Pán mrzút – Machado de Assis
V románe Pán Mrzút rozohráva príbeh lásky, nevery a žiarlivosti a inovatívnou formou prináša do brazílskej literatúry tému postavenia ženy v spoločnosti. V centre jeho pozornosti stojí žena, ktorá sa nenechá komandovať, má svoj vlastný názor, čím výrazne narúša spoločenský konzervatívny poriadok.
RECENZIE, KRITIKY
Prekvapivý príbeh o láske, zrade a ľudských zlyhaniach, ktoré vedú k sebazničeniu. The Guardian zaradil Pána Mrzúta medzi desať najlepších románov o ženskej nevere spolu s Annou Kareninovou a Pani Bovaryovou.
Susan Sontagová, horlivá obdivovateľka Machada de Assisa, ho nazvala najväčším spisovateľom, akého kedy stvorila Latinská Amerika, ktorý prekoná aj Borgesa. V roku 2002 kritik Harold Bloom zašiel ešte ďalej, keď povedal, že Machado de Assis je najvýznamnejším literátom tmavej pleti, aký doteraz žil.
LARRY ROTHER, THE NEW YORK TIMES
On raní, ale aj lieči! Keď som sa neskôr dozvedel, že aj Achillov oštep dokázal vyliečiť ranu, ktorú sám spôsobil, pocítil som nutkanie napísať o tejto téme rozpravu. Dokonca som bral do rúk staré knihy, knihy mŕtve a pochované, otváral som ich, porovnával, skúmal texty a významy a hľadal spoločný pôvod pohanskej veštby a židovskej viery. Nabádal som dokonca aj červy, čo žijú v knihách, aby mi prezradili, čo sa nachádza v textoch, ktoré požierajú. Vážený pane, odvetil mi jeden veľký tučný červ, my nemáme ani tušenia o textoch, ktoré požierame, ani si nevyberáme, čo budeme požierať, ani nepociťujeme nadšenie či znechutenie z toho, čo požierame, my len požierame.
Nič viac som od neho nezistil. Všetky ostatné červy akoby sa medzi sebou dohodli, opakovali tú istú pesničku. Možno v tomto taktnom mlčaní o požieraných textoch videli spôsob, ako ešte raz zničiť to, čo už raz bolo zničené.
Spoveď levice – Mia Couto
Silný a tragický príbeh o postavení žien v tradičnej mozambickej spoločnosti, ktorý vychádza zo skutočných udalostí a životných skúseností autora počas kariéry biológa. Vo fiktívnej mozambickej dedinke Kulumani sa ženy často stávajú obeťami krvilačných levov. Z denníka jednej z nich, Mariamar, sa dozvedáme, že skutočnými predátormi však nie sú levy, ale miestni muži. Po príchode poľovníka Archanjela začnú vychádzať na povrch tajomstvá miestnych obyvateľov a dôkazy o ženských obetiach mužskej brutality a neľudských tradícií.
Smutné nie je, keď plačeme.
Smutné je, keď nemáme prečo plakať.
Štvrť – Goncalo M. Tavares
Fiktívna lisabonská štvrť je tajomné miesto obývané rozličnými svojráznymi postavičkami. Okrem iných v nej žije aj sedem pánov. Spoznajte sedem príbehov plných irónie, grotesky a humoru (Pán Walser a les, Pán Brecht a úspech, Pán Kraus a politika, atď.) od významného portugalského autora Gonçala M. Tavaresa. Knihu dopĺňajú na prvý pohľad jednoduché, no o to sofistikovanejšie ilustrácie od Rachel Caiano.
