VEDA vydavatelstvo
História výskumov ekológie kliešťov – Michal Stanko, Mirko Slovák
Autori sa pokúsili zosumarizovať informácie o histórii výskumov kliešťov z územia Českej a Slovenskej republiky do roku 2000. Dúfajú, že publikácia podstatne rozšíri doterajšie poznatky a informácie o kliešťoch najmä mladším výskumným pracovníkom, ale aj laickej verejnosti so záujmom o túto problematiku.
Slovenčina na každý deň – Sibyla Mislovičová
Publikácia Slovenčina na každý deň od Sibyly Mislovičovej a kolektívu autoriek v zložení Denisa Dovičovičová, Silvia Duchková, Dana Guričanová, Katarína Kálmánová a Iveta Vančová z oddelenia jazykovej kultúry a terminológie Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV môže byť príjemným spoločníkom pre milovníkov slovenčiny a možno aj pre tých, ktorí sa nimi vďaka nej stanú.
Autorky veria, že moderná, zaujímavá a prístupná forma predstavenia aktuálnej problematiky používania spisovného jazyka podporená vtipnými ilustráciami upúta čitateľov všetkých vekových kategórií nielen dospelých, ale aj deti.
Množstvo rád a odporúčaní od pravopisu cez tvaroslovie, vetnú skladbu, slovnú zásobu až po výslovnosť doplnili autorky o testy, takže čitatelia majú možnosť osvojiť si niečo zo slovenčiny doslova každý deň, ako aj overiť si nadobudnuté vedomosti a zabaviť sa pri tom.
Súboj titanov – Nový Rím a Perzia – Martin Hurbanič
Kniha je výsledkom dlhoročnej výskumnej práce, v rámci ktorej sa autor zaoberal predovšetkým rôznymi aspektmi dejín diplomacie na prelome antiky a stredoveku. Práve vzťahy medzi vtedajšími veľmocami Východorímskou ríšou a sásánovskou Perziou v období 6. a na začiatku 7. storočia sú priam ukážkovým príkladom využitia diplomatických prostriedkov a metód na najvyššej úrovni, ktoré v mnohých ohľadoch ponúkajú zaujímavé paralely aj so súčasným vývojom v oblasti medzinárodných vzťahov. Dejiny sásánovskej Perzie a Východorímskej ríše sa však v záverečnej epoche ich spoločnej existencie nepremietali len do roviny diplomatických vzťahov na najvyššej úrovni, ale aj do vzťahov týchto štátov k periférnym oblastiam ich veľmocenských záujmov. Z tohto pohľadu ide nesporne o prelínanie veľmocenskej a lokálnej diplomacie, ktorá sa nedotýkala len vzdialených regiónov Blízkeho východu či Zakaukazska, ale napríklad aj stredoeurópskeho priestoru, kde v tomto období dominovali Avari a Slovania. Svojím spôsobom sa tak kniha zaraďuje aj medzi príspevky k našim najstarším dejinám.
Komplexnosť tvorivosti – Renáta Bojničanová, Tamara Heribanová-Šimončíková
Zborník, aký sa dnes nevidí, nielen vizuálne, ale aj obsahovo, je zložený z piatich častí: z Personálnej bibliografie M. Bátorovej (52 strán), medzinárodného súboru vedeckých štúdií pod názvom Sila a odvaha skúmať (32 autorov), z umeleckých príspevkov našich aj zahraničných autorov v časti Uvidieť srdcom, z laudácií a spomienkových príhovorov v časti Blízkosť v našom živote a v poslednej časti z dvoch interiew s autorkou, ktorej je zborník dedikovaný v časti Čo sa nechveje, nie je pevné. Predely medzi vedeckými štúdiami a umeleckými príspevkami tvoria výtvarné gratulácie: prvá je z dielne karikaturistu Pavla Taussiga, druhá z Radošinského naivného divadla. Celá táto nádherná kompozícia vyjadruje exkluzivitu autorky, ktorej je zborník venovaný. Vedecké štúdie sú poukazom na súčasné svetové trendy komparatistiky, ktorých je prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc. súčasťou, umelecké texty poukazujú na jej osobnosť ako spisovateľky, interview zasa na jej filozofické a životné názory, postoje a princípy. Personálna bibliografia zahŕňa všetky jej publikované diela a produkciu. Tento zborník takto tvorí mnohorakú bázu nielen jedného života autorky, ale a do veľkej miery popisuje literárnu vedu a umenie na Slovensku a v Európe.
Adolphe Appia – Dielo živého umenia – Miloš Mistrík
Adolphe Appia (1862 - 1928) bol švajčiarsky mysliteľ a vizionár, jeden z prvých, ktorí zásadne prispeli k reforme divadla na začiatku 20. storočia. Vyšiel z obdivu k operným drámam Richarda Wagnera, ale neskôr dospel ku kritickému odmietnutiu toho, ako ich inscenovali vtedajšie divadlá. Po stretnutí s Émilom Jaques-Dalcrozom a jeho pohybovou rytmikou začal tvoriť abstraktné scénografické rytmické priestory. Analyzoval vzťah hudby, herca a scény v divadelnej syntéze a vďaka svojim netradičným estetickým názorom a novým pohľadom načrtol originálnu predstavu živého divadla budúcnosti. Vždy sa cítil hlavne ako umelec, režisér a scénograf, ale v dôsledku svojich prevratných umeleckých názorov, v ktorých predbehol dobu, ale aj kvôli vlastnej ostýchavosti sa nedokázal presadiť v prevádzkovom mechanizme vtedajších scén, a tak dosiahol iba málo javiskových realizácií. Avšak napísal viacero zásadných kníh a štúdií a nakreslil množstvo skíc,ktorými vyjadril svoje predstavy, a tie mali a stále majú významný vplyv na moderné divadlo. Kniha Dielo živého umenia (L´Oeuvre d´art vivant, 1921) je jeho poslednou väčšou písomnou prácou. Autorom doslovu je Denis Bablet (1930 - 1992), vynikajúci francúzsky historik a znalec Appiovho diela.
Štatistická ročenka Slovenskej republiky 2019 + CD – autor neuvedený
Človek a jeho jazyk 4 – Jana Levická, Miroslav Zumrík
Publikácia predstavuje voľné pokračovanie série Človek a jeho jazyk a usiluje sa predstaviť dielo Jána Horeckého ako zdroj inšpirácií pri ďalšom skúmaní jazyka a terminológie v historickom i systémovom aspekte. S týmto cieľom zostavovatelia prinášajú výber štúdií a textov J. Horeckého, v ktorých sa autor zamýšľal nad kľúčovými terminologickými a onomaziologickými otázkami, akými sú teoretické otázky terminológie, vzťah termínu a pojmu, onomaziologické hľadisko termínotvorby či sémantické vzťahy v terminológii, jej interlingválne skúmanie a ustaľovanie slovenskej terminológie. Na inšpiračný potenciál prác J. Horeckého sa poukazuje v štúdii J. Levickej o slovenskej terminológii v kontexte jazykovo-spoločenskej situácie 60. rokov 20. storočia a v štúdii M. Zumríka, v ktorej porovnáva Horeckého chápanie pojmu s procedurálnou teóriou pojmu. Špecifickosťou tohto zväzku je bilingválne slovensko-anglické spracovanie, ktorého cieľom je sprostredkovanie terminologického uvažovania a prác profesora Jána Horeckého nielen slovenskému, ale aj zahraničnému čitateľovi.
Zobrazovanie INDIE v slovenskej literatúre – Róbert Gáfrik
India zohrávala významnú úlohu v európskej imaginácii už od antiky. V 18. storočí britské kolonizačné aktivity priniesli bližšie kontakty a nové poznanie indickej kultúry, ktoré sa prejavilo aj v európskych literatúrach. Záujem o Indiu a indickú kultúru možno pozorovať aj v dielach slovenských národných buditeľov (J. Kollár, Ľ. Štúr) a niekoľkých osobností 20. a 21. storočia (J. Jesenský, J. Maliarik, H. Klačko, M. Ruppeldt, J. Litvák, J. Banáš a ďalší).
Kniha skúma zobrazenie Indie v slovenskej literatúre, vrátane cestopisov a populárnej literatúry. Osobitnú pozornosť venuje prekladom indickej literatúry do slovenčiny.
Vedieť odísť – Jozef Sitko
Ide o autentický príbeh z dramatického života hlavnej postavy. Plného mnohých náhod a paradoxov, nečakaných šťastných vzostupov a následne i strmých pádov v jej rozporuplnej kariére. Príbeh má aj cennú hodnotu navyše, keď autor výstižne a v skratke opísal i historické pozadie tohto výnimočného deja. Vhodne zobrazil aj mnohé známe i neznáme postavy – očitých svedkov týchto chmúrnych udalostí, veľkých zvratov a nástrah našej minulosti od roku 1939 až po dnešok.
Obsah knihy možno výstižne charakterizovať aj týmto úryvkom z nej: „V neslobode je ťažšie žiť ako z nej utiecť a emigrovať. Vždy sa v nej nájde viac zradcov než hrdinov, ale najviac divákov. Odolať pokušeniu zla je veľká sila, vzoprieť sa však násiliu ešte väčšia,“
Mgr. Jozef Sitko pôvodným povolaním zubný laborant. Už ako sedemnásťročný fáral dva roky v Jáchymovskej bani spolu s obeťami režimu aj zločincami. V roku 1966 promoval na Filozofickej fakulte UK – odbor novinárstvo. V rokoch 1968-69 bol komentátorom denníka Smena. Hneď na to bol krátko editorom v týždenníku Expres. Z oboch redakcií ho režim vyhodil a zakázal mu čokoľvek publikovať. Potom až do roku 1989 sa zamestnal v Zberných surovinách a v ďalších dvoch podnikoch. Po páde komunizmu založil týždenník Slobodný piatok a stal sa jeho šéfredaktorom. V rokoch 1993-94 pracoval ako riaditeľ tlačového odboru a poradca prezidenta SR Michala Kováča. Následne sa stal konateľom denníka Práca. Založil Nadáciu Slovak Gold a štrnásť rokov bol jej výkonným prezidentom. V roku 1991 získal hlavnú novinársku cenu Literárneho fondu SR a za celoživotnú publikačnú činnosť ho v roku 2000 vyznamenal prezident Rudolf Schuster Pribinovým krížom III. triedy. Titul Vedieť odísť je už jeho 6. kniha.
Svet nie je malý, ale je čoraz menší – Štefan Luby, Vojtech Rušin
Milan Rastislav Štefánik ako symbol – Peter Macho
Milan Rastislav Štefánik patrí k významným historickým osobnostiam Slovenska, ktoré zaujímajú nielen odbornú komunitu historikov, ale pútajú aj záujem širokej verejnosti, dokonca i mládeže. Ľudí fascinuje jeho nevšedný život, každodenné zápasy, úspechy i prehry, jeho životné lásky, dokážu s prstom na mape sledovať jeho cestovateľské výkony, dokonca sú medzi nami aj takí, ktorí pohodlné hľadanie na mape zamenili za skutočné poznanie a zážitky a vydali sa po stopách M. R. Štefánika do ďalekých, napriek globalizácii pre nás ešte stále málo dostupných a exotických krajín. Štefánik láka aj dnes mnohých, je (či aspoň môže byť) vzorom, lebo v rámci slovenskej spoločnosti bol naozaj prvolezcom v mnohých sférach ľudskej činnosti. Stelesňuje človeka, ktorý sa nepoddáva okolnostiam a tlaku, ale práve on sa snaží svoje okolie, ľudí, spoločnosť ovplyvňovať, pretvárať. Stal sa symbolom v mnohých oblastiach života, na ktorý sa mnohí odvolávajú. Autor zozbieral mnohé historické mýty i udalosti týkajúce sa Štefánika, ktoré si každý interpretoval po svojom a preto sú výpoveďou skôr o samotných ľuďoch, než o Štefánikovi. Kde je však pravda?
Za hranicami vedy? – Soňa G. Lutherová, Miroslava Hlinčíková
Publikácia ponúka výber základných tém a prístupov aplikovanej antropológie. Autorky sa v jednotlivých kapitolách zaoberajú tým, ako rozlične možno antropologické a etnologické vedomosti, zručnosti a perspektívy aplikovať v spoločenskej praxi. Problematike sa zároveň venujú v kontexte svojej vedeckej práce, opisujú vlastné dilemy a ponúkajú ich možné riešenia z pohľadu osobnej skúsenosti. Popritom sa snažia nájsť odpoveď na otázku položenú v názve publikácie: presahuje aplikované antropologické snaženie hranice vedy, alebo len rozširuje a obohacuje pole jej pôsobnosti ?
„Kniha je jednoznačne významným príspevkom do diskusie, ktorá je na Slovensku zatiaľ len málo rozvinutá.”
B. Lašticová
„Čitatelia a čitateľky so záujmom o aplikovanú antropológiu sa dostanú hlbšie do problematiky, získajú predstavu o praxi, o rôznych výskumných prostrediach a o otázkach, pred ktoré boli výskumníčky postavené.”
E. Šipöczová
Ruská literatúra v slovenskej kultúre v rokoch 1825 – 2015 – Mária Kusá
Táto monografia je prínosom pre slovenskú kultúru (translatológiu, literárne vednou teóriou i skúmanie kultúrneho a literárne-spoločenského vývoja).
Prof. PhDr. Oldřich Richterek, CSc.
Svedčí nielen o opodstatnenosti výskumnej orientácie Ústavu svetovej literatúry SAV na vývoj slovenského myslenia o umeleckom preklade a problematiku prekladovej recepcie inonárodných literatúr, ale aj o systematickej vedeckej práci autorského kolektívu, ktorý pokračuje v rozkrývaní konkrétnych podôb i všeobecných zákonitostí recepčného procesu na materiáli ruskej literatúry.
Prof. PhDr. Anton Eliáš, PhD.
Dva režimy jednej krajiny – Jaroslava Roguľová
Kniha približuje prvú polovicu storočia a zameriava sa na dva režimy, ktoré v tomto období vládli na Slovensku. Od roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Československej republiky, ktorá sa budovala na zásadách parlamentnej demokracie. Po zriadení autonómie Slovenskej krajiny na jeseň 1938 sa na Slovensku zavádzal autoritatívny režim. Dobudoval sa po vzniku samostatného Slovenského štátu v marci 1939, rozšíril sa o totalitné prvky a trval do konca druhej svetovej vojny. Desať kapitol knihy prináša pestrú paletu tém, faktov, paralel a úvah, ktoré sa prepletajú rôznymi sférami. Porovnávame život na Slovensku v oboch obdobiach a zameriavame sa na otázky kontinuity a diskontinuity, teda na dedičstvo, ktoré prešlo alebo, naopak, neprešlo do nastupujúceho štátu.
Vesmír vo vrecku – Vojtech Rušin
Ďalšia obrazová publikácia o Vesmíre a kvetinách od známeho astronóma, cestovateľa a fotografa RNDr. Vojtecha Rušina, DrSc..
Knihu venuje svojmu synovi Jankovi a členom posádky Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby ATE v Poprade, ktorí s ním leteli a tragicky zahynuli pri záchrannom nočnom lete vrtuľníka Bell 429 dňa 7. septembra 2016 v katastri obce Strelníky.
Hradné kuchyne a šľachtické stravovanie v ranom novoveku – Diana Duchoňová, Tünde Lengyelová
Slovensko je oprávnene nazývané krajinou hradov. Hoci sú dnes mnohé už iba opustenými ruinami na neprístupných kopcoch, v období raného novoveku boli stále živými organizmami, miestom každodenného života ich majiteľov, dvoranov, úradníctva i služobníctva. Šľachtic musel pre seba, svoju rodinu i personál svojich majetkov –panstva, hradu, zabezpečiť dostatočné množstvo potravín na ich každodenné stravovanie. Funkciu hradnej kuchyne nám dnes predstavujú len vzácne zachované kúsky dobového mobiliáru, stolovacieho riadu, archeologické nálezy keramiky a nemnohé obrazové doklady v galériách a múzeách. Výjavy na portrétoch s tematikou panovníckeho stravovania nám len v náznakoch poskytujú obraz o výzore hradných kuchýň a kultúre stravovania v ranonovovekom Uhorsku. Jedlá, ktoré šľachtici konzumovali, podliehali módnym trendom, dobovému vkusu a možnostiam daného aristokratického dvora. Rôzne druhy jedál, aj so spôsobom ich prípravy podľa dobových kuchárskych kníh, ponúkajú plastický obraz o pestrosti dobovej kuchyne, o chutiach, ktoré prevládali a ktoré dobová šľachtická spoločnosť obľubovala. Prestreté stoly s navareným jedlom, pri ktorých sa stretla šľachtická rodina s dvoranmi a úradníkmi, prípadne pozvanými hosťami, boli výsledkom celého komplexu činností, pomocou ktorých sa potraviny menili zo surovín na hotový pokrm. Táto kniha predstavuje celý tento zložitý proces a je v našej historiografii doposiaľ ojedinelým spracovaním témy šľachtického stravovania zachyteného v celej šírke témy.
Kráľova studňa – Veľká Fatra – Dušan Kováč, Fedor Mikovič, Juraj Slota
Povesť hovorí, že pod vrcholom Krížnej hole, na rozhraní troch panstiev, sa stretli pastieri oviec. Jeden prichádzal zo Zvolenskej, druhý z Turčianskej a tretí z Liptovskej stolice. Slnko pálilo, a tak bolo treba ovce napojiť. A tu nastal spor o to, ktorému panstvu patrí prameň. V zápale hádky ich zrazu niekto oslovil. Bol to sám kráľ Matej Korvín, ktorý sa vracal z poľovačky: Kvôli čomuže sa sporíte? pýta sa. Každý pastier sa mu vyrozprával a posťažoval. Matej Korvín sa zamyslel a z moci panovníka riekol: Keďže sa neviete dohodnúť, prameň bude patriť mne! Bude to moja Kráľova studňa!"
Kráľova studňa, ktorej je venovaná táto prekrásna výpravná publikácia, leží v čarovnom, pomerne členitom horskom prostredí na juhu najvyššej hrebeňovej časti Veľkej Fatry. Národný park Veľká Fatra patrí medzi najzachovalejšie územia, čo sa odráža aj v množstve vyhlásených maloplošných chránených území pätnásť národných prírodných rezervácií, štyri prírodné rezervácie, jedna národná prírodná pamiatka, desať prírodných pamiatok a päť chránených areálov. Sú to prevažne neporušené pralesovité územia, vzácne skalné útvary, alebo zachovalé mokrade. Aj v okolí Kráľovej studne sa nachádza niekoľko maloplošných chránených území. V nadšení povojnových rokov vznikla v rámci vtedajšej dvojročnice myšlienka výstavby moderného zariadenia namiesto okupantmi vypálenej chaty. Iniciatívu podporilo mesto Banská Bystrica najmä výstavbou prístupovej cesty Bystrickou dolinou. Hotel, ktorého susedom je výlučne príroda a ticho, uviedli do prevádzky 28. augusta 1951. Za desaťročia nepretržitej prevádzky toho zažil dosť. Mnohí si isto pamätajú časy prežité v škole v prírode, či na lyžiarskom výcviku. Budova nie je nezničiteľná, a preto sa na Kráľovej studni v rokoch 2006 až 2010 usídlili stavbári. Výsledok rekonštrukcie je nad očakávanie. V hoteli je dovedna 47 lôžok, nechýbajú apartmány, rodinné izby, dvojlôžkové izby. Na prízemí je nadštandardná turistická ubytovňa tri osemposteľové izby so spoločnými zariadeniami pre osobnú hygienu. Horský hotel Kráľova studňa, obkolesený chránenými krásami a prírodnými klenotmi Národného parku Veľká Fatra, leží vo výške 1 300 m n. m. Ďaleko od ruchu civilizácie, hlboko v srdci prírody, poskytuje dokonalé podmienky na načerpanie duševných aj fyzických síl.
Kniha Kráľova studňa ako napísal jej editor, publicista Fedor Mikovič ponúka čitateľovi prechádzku horskou krajinou plnou výnimočností, s krajinou hodnou obdivu a záujmu. Pri potulkách touto horskou krajinou sa na každom kroku kocháte pohľadom na rozložité hole navôkol, na pyšné skalné bralá, hlboké tmavé doliny bohaté lesy na ich úbočiach. Nevdojak poďakujete svojmu človečiemu údelu, že ste sa narodili a budete naveky odpočívať v tejto nádhernej krajine, ktorá sa šťastným riadením našich ľudských osudov stala našou domovinou. Táto krajina povedané slovami básnika Mikuláša Kováča pripomína chrám:/ Chorál o človeku / znie v nej bez prestania... // Keď vchádzaš do tejto krajiny/ chcel by si pokľaknúť...
Milan Hodža ako aktér medzinárodných vzťahov – Vladimír Goněc, Miroslav Pekník
Predkladaná knižná publikácia sa osobitne zameriava na otázku pôsobenia Milana Hodžu ako aktéra medzinárodných vzťahov.Táto oblasť jeho politického myslenia nebola nateraz stredobodom podrobnejšieho výskumu.
Publikácia zaujme pracovníkov nielen z oblasti politológie a historiografie, ale aj odborníkov z iných spoločenských a humanitných vied i aktívnych politikov, ktorí pracujú v diplomacii alebo sa zaoberajú zahraničnopolitickými otázkami
Hydrológia pôdy – Viliam Novák, Hana Hlaváčiková
Hydrológia je vedná disciplína zaoberajúca sa skúmaním zákonitostí výskytu, obehu, časového a priestorového rozdelenia vody na Zemi, jej vzájomného pôsobenia s prostredím vrátane živej prírody a jej fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnosťami. Produktom hydrológie ako vednej disciplíny je súbor systematiky usporiadaných, zovšeobecnených poznatkov, ktoré umožňujú kvantitatívne vyjadrenie obehu vody v prírode v závislosti od prírodných podmienok.
Táto monografia bola motivovaná snahou o čo najzrozumiteľnejšie vysvetlenie a vyjadrenie procesov pohybu hmoty a tepla v pôde ako súčasti systému pôda-rastlina-atmosféra tak, aby bola zrozumiteľná aj pre tých, ktorý sa zoznamujú s hydrológiou pôdy prvý krát. Dôraz bol kladený hlavne na čo najzrozumiteľnejšiu interpretáciu transportných javov v pôde, len s nevyhnutným matematickým aparátom. Autori sa snažili do textu zahrnúť aj najnovšie výsledky výskumu v oblasti hydrológie pôdy a problematiku matematického modelovania. Na ilustráciu boli použité predovšetkým výsledky vlastného výskumu z územia.
Nanobiotechnológie – Tomáš Bertók, Anikó Bertóková
Cieľom tejto knihy je popularizovať biotechnológie a nanotechnológie na Slovensku a utvoriť v očiach širokej verejnosti správny obraz o súčasnom stave a rôznych aspektoch výskumu, ktorého časť sa odohráva aj na Slovensku. Koncepčne je kniha rozdelená na dve časti. Prvá ponúka úvod do biotechnológií, nanotechnológií a predstavuje základné vlastnosti materiálov a metódy ich charakterizácie. Druhá časť oboznamuje s aktuálnym stavom problematiky a prehľadom aplikácií v medicíne, čitateľ tu nájde aj kapitolu venujúcu sa imobilizačným technológiám.
Kniha je určená nielen študentom príslušných odborov, kolegom z rôznych oblastí výskumu či praxe, ale aj ľuďom, ktorí o podobnej téme doposiaľ ani len nepočuli.
Názvy obcí Slovenskej republiky – Milan Majtán
Prvý publikovaný súpis obcí z celého územia Slovenska, ktorý obsahuje všetky vtedy používané názvy obcí, je z r. 1773. Z 18. st. je známy lexikón J. M. Korabinského a rozsiahly miestopisný slovník A. Vályiho. Na začiatku 19. st. vznikol podrobný súpis osadných a iných geografických názvov znamenitej mapy Uhorska od J. Lipského zo Sedličnej, lexikóny L. Nagya a F. Raffelspergera, zemepisný slovník E. Fényesa a lexikón V. Hornyánskeho. Z týchto najstarších prameňov sa v heslách použili doklady z prvého lexikónu (z r. 1773), z Korabinského Lexikónu (1786) a z Lipského Repertória (1808), ktoré obsahujú latinské, maďarské, nemecké i slovenské názvy obcí. Slovenský pôvod obidvoch autorov je predpokladom, že slovenské názvy sú pomerne dobre a relatívne aj graficky primerane zachytené a menej deformované ako v iných prameňoch.
