W Press
Môj bláznivý život-rozhovory s Martinom Mojžišom – Štefan Hríb, Mojžiš Martin
Po výraznom čitateľskom úspechu kníh Jeden výdych koňa, Dva hrby ťavy a Róbert Bezák: Medzi nebom a peklom vychádza vo vydavateľstve W PRESS ďalšia kniha Môj bláznivý život. Nájdete v nej odpovede na zaujímavé otázky, ako napríklad: sumár o 10 rokoch časopisu, ale aj o spoločenskom dianí, o tom čo sa dialo v 90. tych rokoch.
Prečo vznikol .týždeň. Bol Dzurinda podobný Mečiarovi? Môže sa realita Boha odraziť v časopise? Kto zhasol Lampu a prečo je stále tŕňom v oku. Moja milovaná Amerika. Sokol verzus BEzák, temno verzus otvorenosť. Škrtnutý Fico alebo prečo sme chceli ovplyvniť voľby. Krásno v .týždni, čo máme s poločné s Pohodou a čím ma priťahujú svetové galérie. Je šport podobný poézii a prečo verím na hokej v nebi? Závistlivé Slovensko, odkopnuté osobnosti a nádej na zmenu.
Náš António – Kázne, rozhovory, fejtóny + DARČEK – Strholec Anton
Dva otvorené rozhovory Antona Srholca so Štefanom Hríbom, desať jeho osobných textov, a najmä legendárne kázne večného rebela z obdobia komunistickej diktatúry.
Táto kniha prináša nový pohľad na Antona Srholca. Najmä jeho doteraz nepublikované kázne ukazujú, aký duchovný poklad tu mal - najskôr z vôle komunistov a neskôr z rozhodnutia biskupa Sokola - ostať zakopaný.
Ženie ma zlé svedomie-rozhovory s M.Hanusom a J.Majchrákom – Martin Hanus, Jozef Majchrák, Vladimír Krčméry
Čo to znamenalo byť disidentom tínedžerom? Ako sa pašovali Biblie do Ruska? Prečo strýko Silvo kritizoval Tisa. Čo sa Juklovi a Krčmérymu nepodarilo? Ako sa dá dostať k synovi diktátora? Prečo som riskoval trest smrti? Dá sa v Afrike pomáhať bez korupcie? Prečo pokladám za správne, že USA bombardovali Irak? Prečo sa mal Fico stať prezidentom? Zaslúžil si Figeľ doktorát? Prečo ľudia hrešia najviac pred voľbami? Za čo má katolík zápasiť v 21. Storočí?
Rady Vladimíra Krčméryho – Oláh, Štefan Hríb Michal
Kniha rozhovorov Michala Oláha a Štefana Hríba s Vladimírom Krčmérym o roku dynamiky vývoja pandémie, prijatých opatreniach a pozemskej ceste, ktorá sa kráti.
Táto kniha zachytáva celoročné postrehy a rady Vladimíra Krčméryho, a aj priebeh pandémie od jej prepuknutia cez prvú vlnu na Slovensku až po kulmináciu druhej vlny. Je pokusom o odpoveď, ako zvládnuť pandémiu a hľadať pritom zmysel utrpenia. V závere knihy je reč o pocite, že čas profesorovho pozemského putovania sa kráti. Veríme, že v tomto sa veľmi mýli.
Historky k pollitru – Marko Vladimír
Kniha pozostáva z množstva krátkych samostatných príbehov. Pivo je jedným z najstarších kultúrnych vynálezov ľudstva. Je rovnako staré ako pazúrikové nástroje a oveľa staršie ako koleso. Tento nápoj je súčasťou nášho života už 13 000 rokov a má svoj podiel na tom, že sme takí akí sme. Pili ho naši neolitickí predkovia, bolo obľúbeným nápojom starovekých národov a varili ho aj v prvých kresťanských kláštoroch. Dvadsať historiek tejto knihy rozpráva príbeh piva – od jeho zrodu až po dnešnú dobu remeselného pivovarníctva a mníchovského Oktoberfestu.
Daniel Pastirčák: Zaskočený večnosťou – Pastirčák, Michal Oláh Daniel
V dvanástich rozhovoroch odhalíte osobný príbeh najznámejšieho slovenského ekumenického kazateľa počas jeho neraz tŕnistej cesty životom. Postupne odkrývame, ako mladý zarytý ateista rozmýšľajúci o samovražde zostal zaskočený večnosťou vďaka láske k mladej pastierke. Táto skúsenosť zasadila smrteľnú ranu jeho materialistickému pohľadu na svet. Potom, ako bol vyhodený zo strednej školy a bezúspešne sa pokúšal dostať na štúdium maľby na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, počúvol radu priateľa a dal si prihlášku na teológiu. Niekde tam začal príbeh „slovenského Tomáša Halíka“, človeka spájajúceho kresťanov všetkých denominácií s agnostikmi a ateistami.
Malou vidličkou – Kemka Adriana
50 receptov na jednoduché a chutné dezerty, ktoré si môžete pripraviť tradičným spôsobom, ale aj v bezlepkovej, bezlaktózovej a vegánskej verzii či bez bieleho cukru. Autorka knihy Adriana a jej manžel Juraj Kemka cez rozhovory so Štefanom Hríbom otvárajú dvere do svojej kuchyne a ponúkajú príjemné čítanie popri pečení.
Ešte netlačte – Aldana,Lucia Lišiaková,Veronika Pizano Iveta
Jediná kniha o realite v slovenských pôrodniciach, ktorá na trhu doteraz chýba. Na Slovensku prebehne ročne 54 000 pôrodov, ale chýba na trhu akákoľvek publikácia, ktorá informuje budúce rodičky o tom ako prebiehajú pôrody v slovenských podmienkach, čo môžu očakávať a aké majú pritom možnosti. Kniha „Ešte netlačte (Všetko, čo potrebujete vedieť o rodení na Slovensku)“, opisuje jednanie a praktiky zdravotníckeho personálu, komunikáciu s rodičkami v slovenských pôrodniciach, opíše práva a nároky, ktoré rodička má a prostredníctvom citátov a príbehov je doplnená o reálne skúsenosti žien, ako aj rozhovory s odborníkmi. Na Slovensku je veľké množstvo literatúry, ktorá je návodom ako sa pripraviť na tehotenstvo alebo ako sa starať o dieťa po pôrode. Ale žiadna knižka, ktorá by rodičku pripravila na to, čo ju čaká po príchode do pôrodnice. Pôrod dieťaťa je jedinečná a nezabudnuteľná chvíľa. To, ako sa dieťa narodí, ovplyvňuje dieťa, matku aj celú rodinu na dlhé obdobie. V slovenskom pôrodníctve však stále pretrvávajú praktiky a prístupy z minulosti, ktoré sú rozporuplné a často aj škodlivé. Kniha Ešte netlačte mapuje prax v slovenských pôrodniciach, pomenováva problémy a prináša reálny obraz slovenského pôrodníctva. Prostredníctvom citátov žien sprostredkováva aj priamu skúsenosť tých, ktorých sa to najviac týka.
30 – ako sme to videli – Štefan Hríb, Mojžiš Martin
"Počas jesenných rozhovorov s Martinom Mojžišom, z ktorých vznikla táto kniha, som si opakovane uvedomil, ako veľmi je to, čo sa na Slovensku počas 30 rokov reálne dialo, vzdialené od toho, čo si o tom väčšina ľudí myslela a myslí. Nebolo to veselé zistenie. No súčasne som si pri každom preberanom roku pripomenul, že tu stále boli a sú krásni ľudia, ktorí manipuláciu, lož a cynizmus odmietli, hoci ich to stálo postavenie, kariéry a občas aj kredit. Oni sú dnes nádejou Slovenska, a im je táto kniha venovaná." Štefan Hríb
"Keď sa rozprávam so Štefanom Hríbom, pomerne často sa smejeme. Keď sme sa rozprávali o 30 rokoch od Novembra, smiali sme sa pomerne zriedkavo. Bolo to 30 rokov slobody a demokracie, len sme s tou slobodou a demokraciou občas narábali dosť zvláštne. Slovensko, zdá sa, vie padať úplne hlboko a vstávať nie úplne vysoko. Ale to sa môže zmeniť. Obidvaja veríme, že je tu dosť slušných ľudí na to, aby sa to zmenilo už čoskoro." Martin Mojžiš
Počúvajte, páni z Bratislavy! – Ledecký Vladimír
Čo sa musí stať, aby vám Rómovia nesmrdeli a mali ste ich radi? Ako nadchnúť celú dedinu pre spoločné aktivity? Potrebujeme pochopiť včely? Ktoré problémy najviac trápia východné Slovensko? Z akého dôvodu treba chodiť do Osvienčimu? Prečo je tak fajne vo svete tvorivých ľudí? Ako je možné, že Rómovia v Spišskom Hrhove pracujú? Stojí za to padnúť na hubu? Aké „rómske gény“ potrebujeme? A prečo najlepší príhovor napíše len sám život?
Starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký v 73 hlboko osobných fejtónoch píše o svojej dedine, ale aj o myšlienkach, ktoré ďaleko presahujú hranice chotára obce. Citlivo, no zároveň priamo pomenúva najväčšie problémy spolužitia s Rómami, ale hlavne ukazuje, ako si s nimi vytvoril vrúcny vzťah a dokázal im pomôcť. Práve vzájomná pomoc, pozitívna motivácia, tvorivosť a aktivita sú ústredným motívom fejtónov. Okoreňujú ich príhody zo zahraničných ciest do exotiky či hlbšie zamyslenia nad stavom spoločnosti.
Štefan Hríb o knihe: Za jeden z najväčších hriechov od roku 1989 považujem práve narábanie štátu, médií a vlastne väčšiny z nás s rómskou komunitou. Aj preto vydávame túto knihu. Jej autor ukázal, že neexistuje neosobné riešenie rómskeho problému, takže ak si máme navzájom pomôcť, nestačia nám akokoľvek dobre myslené projekty ani eurofondy. Spišský Hrhov je korunný dôkaz, že ak chceme riešiť problém osád, musíme mať nielen dobré nápady, ale aj odvahu k osobnému vzťahu.
Pokušenia Dominika Tatarku – Vydra, Peter Zajac Anton
Ústrednou postavou desiatich rozhovorov Antona Vydru a Petra Zajaca je slovenský spisovateľ a disident Dominik Tatarka. Okolo jeho osobnosti sa odvíjajú dialógy, ktoré prechádzajú aj k otázkam slovenskej literatúry, výtvarného umenia, politického a tiež občianskeho života. Dominik Tatarka je tmelom, ktorý tieto úvahy drží pokope. Máme ho pred sebou ako syna, ktorý si musel svojho otca doslova celého vymyslieť, pretože ho nepoznal a v rodine zaujať jeho miesto muža, otca a manžela. No je tu aj jeho vzťah k matke a sestrám, od ktorého sa odvíjajú takmer všetky jeho vzťahy k iným ženám: k manželke, priateľkám, k literárnym aj neliterárnym milenkám. Aký typ ženy ho fascinoval a ako si dokázal získavať ich srdcia? Dôležitou časťou rozhovorov je Tatarkov štýl písania a jeho premeny, no takisto vášeň pri prepisovaní vlastných textov. Stretneme sa s Tatarkom ako presvedčeným a presvedčivým komunistom, ktorý rýchlo prichádza na to, že tvoriť v duchu socialistického realizmu nie je nič preňho a že celý komunizmus je slepou uličkou, takže sa rozhodne pre celoživotné disidentstvo a život na okraji spoločnosti. Z Tatarku je naraz človek, ktorému totalitný režim znemožňuje publikovať a jeho meno mizne z učebníc dejín slovenskej literatúry. Jedinou záchranou sa mu zdá byť archív. Tatarka opustil v mladosti Katolícku cirkev, no v starobe sa do nej vrátil. Prečo spravil toto rozhodnutie? Okrem záujmu o spisovateľské remeslo bol Tatarka náruživý obdivovateľ moderného výtvarného umenia. No naozaj prijímal všetko nové, s čím výtvarní umelci prichádzali? Aké diela uprednostňoval a do akých konfliktov s umelcami neváhal vstúpiť a prečo? Medzi základné charakteristiky Tatarkovej osobnosti patrí schopnosť obdarovať iných. Čo preňho znamená dar a ako ho prejavoval svojim blízkym? Tatarka bol entuziasta, ktorý sa vedel vášnivo vrhnúť do vecí, ktoré ho zaujímali, čím sa stal opakom postoja väčšinovej spoločnosti, pre ktorú je typická skôr ľahostajnosť alebo oportunizmus. Bol v tom Tatarka národným hrdinom alebo to bola z jeho strany čisto zámerná póza? Hoci Démon súhlasu nie je ani zďaleka Tatarkovým vrcholným dielom, predsa len je najznámejším z jeho románov. Prečo ho však tak veľmi zaujímali démoni, akí boli tí jeho osobní a čo všetko stálo za popularitou témy o démonoch – súhlasov či nesúhlasov? Poslednou veľkou témou rozhovorov je smrť, s ktorou sa Tatarka konfrontoval po celý život: zomrel mu otec, zomierali priatelia počas partizánskych bojov, zomrela mu matka a on sám sa tiež čoraz viac približoval k poslednej hranici svojho života. Umiera krátko pred Nežnou revolúciou, ktorá by mu priniesla vytúženú slobodu. Kniha desiatich rozhovorov necháva čitateľa spoznať život Dominika Tatarku, no zároveň mu kladie otázky, na ktoré si musí nájsť odpovede čitateľ sám.
Jar, ktorá zmenila Slovensko – Hríb Štefan
Táto kniha je o mesiacoch, v ktorých vznikala predstava o slušnom Slovensku. Štefan Hríb v nej hovorí s Karolínou Farskou a Jurajom Šeligom, sú v nej viaceré silné prejavy z námestí a o slušnosti hovoria aj krásne fotografie Borisa Németha. Na Jána, Martinu a námestia sa nesmie zabudnúť.
Rok 2018 najskôr nevyzeral – napriek osmičkovej tradícii veľkých zlomov – príliš zlomovo. Mali v ňom byť jedny komunálne voľby, očakávalo sa niekoľko veľkých korupčných káuz a pád ministra vnútra, naplánované boli útoky na prezidenta Andreja Kisku a aj jeho rozhodnutie viac nekandidovať, ale inak to vyzeralo len na rok veľmi pomalého ústupu Smeru, a teda ďalší rok štátu, uneseného jeho občanom.
Lenže zlomy zvyčajne prichádzajú nečakane. Musí byť pre ne pripravená pôda, ale ich podoba a priebeh sa pripraviť ani predpovedať nijako nedajú. Rok 2018 sa zlomil dvakrát – najskôr údesnou vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, a potom fantastickou reakciou mladých ľudí a širokej verejnosti. Organizátori zhromaždení Za slušné Slovensko spolu s desiatkami tisíc ľudí po celej krajine dokázali neuveriteľnú vec. A nehovorím teraz o odstúpení dvoch neodstúpiteľných politikov.
Oveľa dôležitejšie je, že odpoveďou na vraždu sa nestal strach, rezignácia či hrubosť, ale odvaha, láska a až hmatateľné rozpomenutie sa námestí na november 1989. Obnovil sa sen o lepšom Slovensku, a bol nasledovaný činmi.
Boli to mesiace, v ktorých Slovensko prekonalo samo seba. Boli to dramatické, odhodlané, často dojímavé dni a týždne. Najmä to však bolo obdobie, ktoré zrodilo nádej.
Táto kniha je našou poctou Jánovi Kuciakovi, Martine Kušnírovej a ich statočným rodinám. A je aj naším poďakovaním všetkým, ktorí sa odvtedy podieľajú na obnovení nádeje. Lebo práve oni zmenili a ešte zmenia túto krajinu.
Generál Štefánik, ktorá tvár je vaša? – Vydra Anton
Päť rozhovorov s ľuďmi, ktorí sa dlhodobo venujú životu a dielu Milana Rastislava Štefánika, odkrýva rôzne stránky jeho osobnosti. Dozvedáme sa, ako sa časom menili Štefánikove politické postoje, ako kolísal medzi konzervatívnymi a liberálnymi hodnotami, medzi monarchiou a republikou, vierou a ateizmom. Sledujeme jeho kroky v Prahe, v Paríži, v Ríme a v iných kútoch sveta. Zisťujeme, čím sa zaoberal ako hvezdár, aké pokroky robil vo svojej vedeckej práci a čo všetko k profesii astronóma v tom čase patrilo. Takmer ho vidíme, ako trikrát vystupuje na Mont Blanc, ako sa vydáva na rôzne expedície, ako sa usiluje pozháňať si na to všetko peniaze, ktorých nikdy nemal dosť. Nachádzame ho v nemocniciach, sanatóriách a v kúpeľoch, kde sa lieči po vážnych zdravotných problémoch, najmä so žalúdkom. Počúvame o jeho láskach, o ženách, ktoré miloval a ktoré milovali jeho, o zásnubách a ťaživých rozchodoch, o ideáli ženskej krásy, ktorý sa nie vždy zhodoval s jeho skutočnými vzťahmi. Pozorujeme ho na jeho diplomatických cestách a po vypuknutí prvej svetovej vojny sledujeme aj jeho neuveriteľne rýchly kariérny postup z obyčajného pešiaka na desiatnika, podporučíka a napokon až generála. Vidíme ho na jeho vojenských misiách v Srbsku, neskôr na diplomatických cestách v Rusku, v USA, v Taliansku a v mnohých ďalších krajinách. Náhle sa pred nami odkrýva niekoľko rýchlych rokov, ktoré vyplnilo množstvo zahraničných ciest po celom svete. Nakoniec sa ocitáme pri obrovskom lietadle Caproni, do ktorého štvrtého mája 1919 nastupuje pri talianskom meste Udine a s ktorým už nedoletí do Vajnor. Máme pred sebou trosky, štyroch mŕtvych letcov, skrivenú generálsku šabľu, obhorenú leteckú bundu i rozbitý trup lietadla. Dávam pozor na kroky vyšetrovateľov, no takisto si všímame promptné utváranie mýtu o hrdinovi, ktorý si zaslúži hrob a pamätník, aký patrí iba významným ľuďom. Vstupujeme do útrob Mohyly na Bradle, sledujeme tie úzke priestory, ktoré sú už sto rokov zabetónované a neprístupné. Dívame sa po tomto všetkom do mnohých tvárí Milana Rastislava Štefánika a hľadáme v nich záchytný bod, ktorý najlepšie vystihuje jeho osobnosť. Toto všetko sa k nám dostáva prostredníctvom piatich rozhovorov. Michal Kšiňan, Vojtech Rušin, Bohumila Ferenčuhová, Miloslav Čaplovič a Matúš Valihora rozprávajú pútavo aj o tom, čo sme už mnohí o Štefánikovi vedeli, a ešte viac o tom, čo nás azda aj prekvapí. Milan Rastislav Štefánik nebola osobnosť, ktorú sa dá jednoducho zaškatuľkovať. Nebola to komplikovaná, ale komplexná osobnosť.
Dva hrby ťavy – Mojžiš Martin
Kto sú najväčšie celebrity medzi číslami? Dá sa človeku vidieť do hlavy? Načo slúži pri meraní tlaku fonendoskop? Ako zapadá Mickey Mouse do Darwinovej evolučnej teórie? Prečo Inkovia nedobyli Španielsko? Koľko dimenzií má vesmír? Ako sa dá nakresliť 1,2618595...rozmerny´ obrázok? Prečo sa vodík nevolá kyslík? Dá sa v skoku o žrdi prekonať desaťmetrová hranica? Prečo sa plavecké rekordy uvádzajú nepresne? Kde sa pretínajú rovnobežky? Ktoré pravdy sú naozaj hlboké? Šíri sa tma ry´chlejšie ako svetlo? Koľko Nobelovy´ch cien má hélium? Mohli jaskynní ľudia faxovať? Načo je slovám toľko hlások?
Kniha je doplnená o nové texty a obohatená o ilustrácie.
Štyri prsty tapíra – Martin Mojžiš
V knihe nájdete desať päťčlánkových sérií z rubriky .veda z časopisu .týždeň. Dozviete sa množstvo odpovedí, okrem iného aj na tieto otázky:
Ako sa dá odvážiť zemeguľa? Čo všetko sa dá dozvedieť z kúska kriedy? Ako ovplyvnil zemiak dejiny sveta? Sú neutrína rýchlejšie ako svetlo? Kedy a prečo bolo naše hlavné mesto centrom svetovej vedy? Prečo si nevážime alchýmiu? Na ktoré matematické problémy je vypísaná miliónová odmena? Ako vzniká pri prdení ten zvuk? Čo je a čo nie je Higgsov bozón? Kde sú mimozemšťania?
Obsah:
Päťkrát o zemeguli Meranie Zeme
Päťkrát o amerických plodinách
Päťkrát o vápniku Kolobeh vápnika vo
Päťkrát o neutrínach
Päťkrát o Viedni
Päťkrát o nemožnostiach
Päťkrát o problémoch tisícročia
Päťkrát o výlučkoch
Päťkrát o Higgsovom bozóne
Päťkrát o všeličom
Jiří Grygar: Takto sa ma nikto nepýtal – Jiří Grygar, Štefan Hríb
Čo bolo pred Veľkým treskom? Čo všetko sa dialo v prvej sekunde vesmíru? Bol vesmír hneď priestorovo nekonečný? Vieme cestovať do budúcnosti? Ako sa líši čierna diera od čiernej superdiery a máme sa toho obávať? Zrodil sa celý priestor naraz alebo stále pribúda? Kam až vesmír siaha a ako sa to s ním a nami skončí?
Existuje tu dnes niekto, kto by vedel o vesmíre, hmote a čase hovoriť tak zanietene a zároveň fundovane ako Jiří Grygar? Tak, že si po prečítaní rozhovorov s ním všetky tie veci o hviezdach, galaxiách, čiernych dierach alebo čiernych superdierach zamiluje aj laik? Grygar dokáže hovoriť ľahko aj presne, pútavo i poučne, je až neuveriteľné, ako nás dokáže vtiahnuť do tajomstva minulosti vesmíru. Stojí za to prečítať si o tom, čo je to skrytá hmota vesmíru, ktorým z dvoch druhov smrti by zomrel Einstein, keby vletel do čiernej diery, aký koniec asi čaká náš vesmír a prečo je človek zázrakom vesmíru. Táto kniha patrí do rúk každému, kto chce spoznať, v akom vesmíre žije.
Rozhovor je oveľa pútavejšia a prístupnejšia forma, pre čitateľa zaujímavejšia ako dlhý náučný text. Dobré otázky z nás vydolujú aj to, čo by sme sami nenapísali, takže o sebe a svete viac prezradíme. A ako to hovorí aj Jiří Grygar o tejto knihe, tak ako Štefan Hríb sa ho ešte nikto nepýtal.
Náš António – Kázne, rozhovory, fejtóny + DVD – Strholec Anton
Dva otvorené rozhovory Antona Srholca so Štefanom Hríbom, desať jeho osobných textov, a najmä legendárne kázne večného rebela z obdobia komunistickej diktatúry.
Táto kniha prináša nový pohľad na Antona Srholca. Najmä jeho doteraz nepublikované kázne ukazujú, aký duchovný poklad tu mal - najskôr z vôle komunistov a neskôr z rozhodnutia biskupa Sokola - ostať zakopaný.
Vladimír Krčméry: Ženie ma zlé svedomie – Martin Hanus, Jozef Majchrák, Vladimír Krčméry
Čo to znamenalo byť disidentom tínedžerom? Ako sa pašovali Biblie do Ruska? Prečo strýko Silvo kritizoval Tisa. Čo sa Juklovi a Krčmérymu nepodarilo? Ako sa dá dostať k synovi diktátora? Prečo som riskoval trest smrti? Dá sa v Afrike pomáhať bez korupcie? Prečo pokladám za správne, že USA bombardovali Irak? Prečo sa mal Fico stať prezidentom? Zaslúžil si Figeľ doktorát? Prečo ľudia hrešia najviac pred voľbami? Za čo má katolík zápasiť v 21. Storočí?
Tri hlavy draka – Mojžiš Martin
Môj bláznivý život – Štefan Hríb, Mojžiš Martin
Po výraznom čitateľskom úspechu kníh Jeden výdych koňa, Dva hrby ťavy a Róbert Bezák: Medzi nebom a peklom vychádza vo vydavateľstve W PRESS ďalšia kniha Môj bláznivý život. Nájdete v nej odpovede na zaujímavé otázky, ako napríklad: sumár o 10 rokoch časopisu, ale aj o spoločenskom dianí, o tom čo sa dialo v 90. tych rokoch.
Prečo vznikol .týždeň. Bol Dzurinda podobný Mečiarovi? Môže sa realita Boha odraziť v časopise? Kto zhasol Lampu a prečo je stále tŕňom v oku. Moja milovaná Amerika. Sokol verzus BEzák, temno verzus otvorenosť. Škrtnutý Fico alebo prečo sme chceli ovplyvniť voľby. Krásno v .týždni, čo máme s poločné s Pohodou a čím ma priťahujú svetové galérie. Je šport podobný poézii a prečo verím na hokej v nebi? Závistlivé Slovensko, odkopnuté osobnosti a nádej na zmenu.
Dvanásť rozhovorov – Hríb Štefan
Nová kniha Štefana Hríba je ideálnym dovolenkovým čítaním. Prečítajte si výber jeho dvanástich najlepších rozhovorov z .týždňa.
Kedy slovenský prezident plakal? Kto uniesol túto krajinu? Kde sa stratila láska a ako sa tu bez nej žije? Čo spôsobilo referendum o rodine? Prečo Putin nakoniec prehrá? Ako sa biskup bráni prázdnote? Prečo herečke nestačí sláva? V čom je Západ kresťanskejší ako Východ? Čo urobilo z beznádejného hokejistu hviezdu NHL? Prečo rakúsky kardinál nechápe náš chlad? Je Pišťankov Rác minulosťou a ako sa mafián hral? Môže sa tehotnej žene podariť scitlivenie Sulíka?