FACE - Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania
Kráska a zviera – Ted Hughes
Tri divadelné hry plné napätia, komiky a zmyslu pre spravodlivosť napísal známy anglický básnik Ted Hughes pre detské školské predstavenia. Dôvtip, invenčnosť a pocit, že v deťoch treba rozvíjať zmysel pre čarovné aj skutočné vnímanie sveta, sa preniesli aj do rozprávkových hier, a tak sa Sean, blázon, Diabol a mačky, Kráska a Zviera či Traja Králi stali zdrojom potešenia a poučenia pre veľkých i malých čitateľov. Knihu preložila Miroslava Gavurová a ilustrovala Miroslava Rudášová.
TOP 5 (slovenská literárna scéna 2016 v odbornej reflexii) – Marta Součková, Ján Gavura, kolektiv
Projekt TOP 5 sa zameriava na výskum súčasného slovenského umenia s cieľom priniesť informácie o nových podnetných dielach slovenskej poézie a prózy vydaných vo vybranom kalendárnom roku, tentoraz s vročením 2016. Siedme pokračovanie antológie už píše svoju vlastnú tradíciu a od roku 2012, keď vyšlo prvé vydanie, postupne zmapovalo literárnu tvorbu v rokoch 2010 2016. Za rok 2016 boli vybraté a analyzované knihy: Ivan Štrpka Fragment (rytierskeho) lesa, Mária Ferenčuhová Imunita, Ján Tazberík Svetlo a iné stroje, Mila Haugová Srna pozerajúca na Polárku, Mirka Ábelová Básničky pre domáce paničky, Ondrej Štefánik Som Paula, Víťo Staviarsky Rinaldova cesta, Jakub Juhás Novoročný výstup na Jaseninu, Juraj Bindzár Mlčky a krátko, Silvester Lavrík Nedeľné šachy s Tisom. Súčasťou projektu je reflexia výtvarnej scény, ktorú v aktuálnom vydaní zastupuje štúdia o Cene Oskára Čepana 2016.
Zo všetkého zostanú len spomienky… – Miroslava Gavurová
Kniha Zo všetkého zostanú len spomienky... sa metódou oral history vracia do dávnej i menej dávnej histórie šarišskej obce Fintice a prostredníctvom živých spomienok viac ako 20 pamätníkov vykresľuje zvyky a udalosti v rázovitej dedine. V tematicky rozdelených okruhoch sú zachytené spomienky na grófsku rodinu Sennyeyovcov, 2. svetovú vojnu či násilné združstevňovanie. Okrem veľkých dejín sa pamätníci vrátili k jedinečným príbehom zo života na gazdovstve, aj k oslavám cirkevných a tradičných sviatkov. V knihe nechýbajú humorné i strašidelné príhody či detaily o ikonickom filme Pásla kone na betóne, ktorý sa natáčal práve vo Finticiach. Publikácia stavia na autentickom podaní, výpovede pamätníkov v šarišskom nárečí sprevádza viac než 200 archívnych fotografií. Kniha ponúka predovšetkým pestrý obraz mikrosveta Fintíc od 30. rokov 20. storočia, prináša však aj nadčasový odkaz o tom, že ľudskosť, láskavosť a pohostinnosť, na ktoré sa dnes často zabúda, boli našim predkom vlastné.
Za nekonečnom svitá I: V mimózach vietor – Ján Motulko
Básnická tvorba Jána Motulka (1920 2013) výrazne čerpá z tradície slovenskej duchovnej poézie a opodstatnene sa vníma ako pokračovanie slovenskej katolíckej moderny. Do prvého zväzku súborného vydania Motulkovej poézie Za nekonečnom svitá I: V mimózach vietor sú zaradené autorove básne od štyridsiatych rokov dvadsiateho storočia po rok 1989, ktorým sa končí básnikovo ideologicky motivované odsúvanie z oficiálnej literatúry. Prvý zväzok mapuje známu aj menej známu tvorbu autora a okrem básnických kníh Blížence (1944), V mimózach vietor (1947), Čas Herodes (1948) a Zobúdzanie popola (1970) obsahuje tiež poéziu pre deti a rozsiahly výber z poézie, ktorú autor nezaradil do básnických zbierok. Viaceré básne neboli publikované vôbec a čitateľom sú predstavené po prvý raz.
Všetko pokojne spí okrem lásky – Claude Pujade-Renaud
Román francúzskej spisovateľky Claude Pujade-Renaud Všetko pokojne spí okrem lásky sa upriamuje na životný príbeh dánskeho filozofa a prozaika Sorena Kierkegaarda, výnimočnej osoby, ktorá bezprostredne zasiahla mnohých súčasníkov a svojím dielom neprestáva priťahovať čitateľov doteraz. Kto bol Soren Kierkegaard, čomu veril, na koho sa spoliehal? Koho sa bál a prečo umrel predčasne? Pujade-Renaudová však román rozvíja ako širšie epické plátno a slávny filozof sa stáva súčasťou autorkinho štúdia ľudskej situácie. Rovnakú pozornosť ako rod Kierkegaardovcov dostávajú aj iné postavy, najmä protagonistka románu Regine, bývalá filozofova snúbenica, ktorá z časovej retrospektívy približuje udalosti zo spoločného života i dianie po jeho smrti. Autorka nadväzuje na tradíciu rozprávačského majstrovstva francúzskeho románu, vykresľuje plnohodnotné charakterové postavy, vťahuje čitateľa do ľudských pohnútok a neuhýba ani pred odvrátenou stránkou života, plne rešpektujúc, že námetom pre román sú skutočné udalosti.
Baba Jaga zniesla vajce – Dubravka Ugrešić
Román spisovateľky Dubravky Ugrešić Baba Jaga zniesla vajce sa vzpiera jednoznačnej charakteristike: vychádza z toho najlepšieho v postmodernizme a zároveň postmodernu prekonáva, venuje sa feministickým témam, ale feminizmus prekračuje. Hlavným námetom románu je staroba žien, ktorú autorka podáva z viacerých pohľadov a striedanie perspektív používa ako účinný nástroj na rozvíjanie príbehu a kladenie provokatívnych otázok. Vyrovnávanie sa žien so starnutím je v tomto románe stvárnené ako zápas o život a o jeho nevyhnutný koniec, ktorý má mnoho podôb a jednu spoločnú túžbu dôstojnosť. Univerzálnu tému autorka konkretizuje na priestore strednej Európy a na pozadí rozsiahlej slovanskej mytológie Baby Jagy, odrážajúcej podvedomú reakciu spoločnosti na prítomnosť starých žien v našom svete. Román s prvkami tragiky aj frašky je aktuálny a napojením na mýty dostáva nadčasový a archetypálny rozmer. Ugrešić využíva demiurgickú pozíciu rozprávania a majstrovsky znižuje ťaživosť námetu ironickým odstupom a typológiou postáv, ktoré prirodzene a zároveň jedinečne dokazujú zamýšľané tézy. Napriek tomu, že autorka si dáva záležať, aby román bol dokonale vyladeným literárnym dielom, jej cieľom je hranice literatúry prekročiť a dotknúť sa sveta skutočných a živých ľudí. Preložil Martin Djovčoš.
Jeleňatý a Kravatý – Eva Urbanová, Radka Čabrádi Tvrdoňová
V čase, keď bola spisovateľka Eva len malou a neposednou Evou, rozprával jej ocino príbehy o dvoch priateľoch jeleňoch. Prvého nazval Jeleňatý a druhého Kravatý, lebo rád okolo krku nosieval kravatu. Veselé rozprávky jej zlepšovali náladu, keď bola smutná, pomáhali zaspať, keď nebola dosť unavená, a vytvárali vzácne puto medzi dieťaťom a rodičom. Bola im za to vďačná a nikdy na jeleních kamarátov nezabudla. Dokonca ani vtedy, keď už bola dospelá. Rozhodla sa preto so svojou kamarátkou Radkou príbehy Jeleňatého a Kravatého napísať a nakresliť v nádeji, že prinesú rovnakú radosť aj iným deťom a dospelým. Knihu napísala Eva Urbanová a ilustrovala Radka Čabrádi Tvrdoňová.
Dianin strom – Alejandra Pizarnik
Posledná prekliata poetka, Alejandra Pizarnik (1936 1972), bola argentínskou spisovateľkou, ktorej sa napriek krátkemu a tragickému životu podarilo získať status výnimočnej poetky. Je autorkou básnických zbierok Najvzdialenejšia zem (1955), Posledná nevinnosť (1956), Stratené dobrodružstvá (1958), Práce a noci (1965), Odstraňovanie kameňa šialenstva (1968), Mená a podoby (1969), Hudobné peklo či Malé spevy (obe 1971). Roku 1962 vydala zbierku Dianin strom, ktorá na malej ploche zosobnila všetko, čo poetka vo svojej tvorbe túžila dosiahnuť: ponoriť sa do hĺbok, odkiaľ by sa získali slová vystihujúce esenciu čistého bytia a dotýkajúce sa konečných hraníc života, smrti i dna ľudských síl. Duchovne spriaznená s francúzskymi symbolistami a surrealistami, obklopená slávnymi latinskoamerickými básnikmi a umelcami dokázala sa postaviť na ich roveň a priniesť poéziu, ku ktorej sa čitatelia neustále vracajú ako k čistej poézii zrodenej tak, ako sa z kamenného monolitu odstraňuje všetko, čo bráni vzniknúť absolútnemu tvaru. Preložila Lucia Duero.
Slečna Atakďalej – Arqueles Vela, Mária Čorejová
Mexický avantgardný spisovateľ Arqueles Vela patrí k priekopníkom modernej svetovej literatúry 20. storočia. Novelou Slečna Atakďalej (1922) zažiaril v období prudkého prerodu spoločnosti, ktorému sa mal prispôsobiť človek aj jeho umenie. A. Vela sa stal súčasťou avantgardného hnutia stridentizmu, ktoré podobne ako iné hnutia medzivojnovej avantgardy podľahli novým víziám technologického pokroku, spoločenskému a ľudskému izolacionizmu a interdisciplinárnemu videniu umenia. Velova odpoveď na vonkajšie zmeny sa však prejavila netypicky prehĺbením citlivosti vnímania človeka, vlastného ja a literárneho jazyka. Súbor troch noviel tejto knihy Slečna Atakďalej, Kaviareň nikoho a Fingovaný zločin ukazuje silu imaginatívnosti tvoriacu a pretvárajúcu skutočnosť do pôsobivých metafor a podobenstiev o nekonečnej žene, neskutočnom meste alebo o zločine, ktorého dokonanie je aktom lásky. Napriek pohlcujúcej invenčnosti nejde o príklad umenia pre umenie, za vybudovanou stavbou jazyka a obrazov sa dajú cítiť pravé emócie a túžby. Z lyrických próz dýcha atmosféra mladej avantgardnej generácie, ako ju v danej dobe zaznamenáva literatúra na celom svete, a dovoľuje ju čitateľom prežiť znova. Ilustrovala Mária Čorejová. Preložila Lucia Duero.
Pre teba sa postavím proti sebe – Ivana Komanická
Jestvuje čas v živote človeka, keď otvorí oči ako po prvý raz a uvidí všetko a všetkých inak. Býva to čas skúšok, neistoty alebo zázrakov, rýchleho dospievania, uvedomovania, čiže prijímania skutočnosti. Na pozadí obdobia spoločenských zmien v prelomovom roku 1990 sa odohráva lyrický príbeh dievčaťa, ktoré sa zoznamuje s výnimočným chlapcom. Na prvý pohľad banálna história prvej lásky, no pod povrchom pulzuje nezadržateľná sila života a s ňou otázky, ako je spojená láska a spravodlivosť, pre koho sa postavím proti sebe?
2-3 hodiny čítania
Stávka na Ameriku – Richard Blanco
Básnik a prozaik Richard Blanco (1968) z USA vo svojej tvorbe vychádza z kultúrnej konfrontácie a osobného hľadania ako človek patriaci k potomkom kubánskych emigrantov, k sexuálnej menšine či k vnímavým pozorovateľom v nevšímavom svete. Písaním sa vyrovnáva s pocitom absencie vlastného miesta, s neustálymi vonkajšími prekážkami a prirodzenou túžbou prežiť naplnený život. Blanco svoju poéziu zaľudňuje: v jeho veršoch hrá dôležitú úlohu najbližšia rodina, ktorú miluje, ale zároveň neprehliada jej chyby. Chápe ich nostalgiu, uvedomuje si však, že ide o svet, ktorý už nie je jeho, a usiluje sa nájsť identitu, s ktorou sa môže bezvýhradne stotožniť. Autorova poézia je hlboko ľudská a jej tonalita je často humorno-vážna podobne ako básnicky vyrozprávané príbehy, kde sa miešajú nešťastné okamihy a šťastné konce a naopak. Blancova schopnosť preniesť emócie na plochu textu, vystihnúť ľudskú situáciu v niekoľkých slovách a dať hlas iným tak, aby sa nespreneveril vlastnému presvedčeniu, z neho robia neprehliadnuteľného autora v rámci veľkej a rozmanitej literatúry USA. Výnimočné a priam až symbolické postavenie podčiarkuje skutočnosť, že si ho americký prezident Barack Obama (2013) vybral ako svojho inauguračného básnika.
Zazračni dzvonček – Zázračný zvonček – Miroslava Gavurová, Alena Daňková
Truhlica slovenskej ľudovej slovesnosti ešte nevydala všetky svoje poklady. Patrí k nim aj päť rozprávok knihy Zázračný zvonček, ktoré boli pôvodne zachytené v šarištine a teraz sa k vám dostávajú v dvojjedinej, šarišsko-slovenskej podobe. Kohútik, ktorý všetkým prejde cez rozum a prinesie svojej gazdinej nevídané bohatstvo, prefíkaná líška a oklamaný vlk, či chudobný pastier, ktorý si za svoju štedrosť a statočnosť zaslúži ruku princeznej. Jedinečné
a pútavé rozprávky z Fintíc znejú v knihe Zazračni dzvonček Zázračný zvonček dvojhlasne, aby ich bolo počuť čo najďalej. Knihu zostavila a preložila Miroslava Gavurová. Ilustrácie Alena Daňková.
Bazová duša – Ján Buzássy, Alena Adamíková
Básnická skladba Jána Buzássyho Bazová duša bola napísaná roku 1978 ako výsledok hľadania čistých priestorov pre život človeka. Desať rokov po násilnom narušení reformného úsilia spoločnosti ostala nedotknutá už iba príroda a hudba, ktoré básnik tematizuje vo všetkých knihách toho obdobia Rozprávka (1975), Znelec (1976), Rok (1976) či Ľubovník (1979). Skladba Bazová duša má v tejto postupnosti osobité miesto, pretože sa podujíma nájsť odpoveď na otázku, ako vzniká báseň, z akých neviditeľných prameňov sa napája túžba a potreba vyjaviť svoje pocity a vyplniť prázdno, ktoré osamelého človeka dokáže obklopiť. Buzássyho intuícia preniká aj tam, kde ako ľudia nemáme prístup, a básnikova metafora nečakane nadobúda poznávaciu platnosť. Z nenápadnej bibliofílie, ktorá vznikla pri príležitosti Hviezdoslavovho Kubína ‘78, sa stal malý manifest slobody tvorby s nadčasovým umeleckým odkazom. Knihu ilustrovala slovenská výtvarníčka Alena Adamíková.
Roztrhaný čas a iné poviedky – Amparo Dávila
Kniha jedenástich poviedok Amparo Dávila (1928) je výberom z tvorby významnej mexickej poetky a prozaičky, ktorá si čitateľov získava jemnou až lahodnou štylistikou, precíznosťou naratívu, zmyslom pre detail a schopnosťou budovať napätie až do náhleho a nečakaného zvratu. Dávila patrí medzi autorov, ktorí píšu z nevyhnutného pocitu, že texty museli vzniknúť, postavám prepožičiava časť svojich spomienok a skúseností, a tým si poviedky zachovávajú sugestívnosť a naliehavosť. Vo svetovej literatúre je len málo spisovateľov, ktorým sa umeleckou prózou podarilo vyjadriť takú silnú osudovosť, paralyzujúci strach človeka v pasci a vytvoriť takú hmatateľnú predstavu, že svet nie je miesto, ktoré si vieme podmaniť rozumom.
Vpísané do noci – Vladimír Roy
Poézia Vladimíra Roya (1885 – 1936) vstrebáva do seba podnety slovenskej literárnej moderny a kultivuje ich sebe vlastným introspektívnym spôsobom. Básnika lákala monumentálnosť básnickej apelatívnosti, no omnoho viac vyhľadával a rozvíjal možnosti poézie pri zachytávaní jemných poryvov v duši človeka, najmä v stave vypätia a rozochvenia. Do knižného výberu Vpísané do noci sú zaradené básne vnútorného monológu, básnické reflexie a mučivé otázky bez možnosti nájsť odpovede, ktoré zriedkavo presvetľujú záblesky pokoja a istoty. Molová poloha básnika pretrváva už storočie a ukazuje, že slovenská poézia má v Royovi básnika, ktorého dielo je stále živé a hľadajúce vnímavého adresáta. Knihu ilustrujú ukážky z tvorby sochára Štefana Papča.
Plnou parou vpred, Timmy! – Jim Downer, Ted Hughes
Knihu Plnou parou vpred, Timmy! nakreslil v polovici päťdesiatych rokov minulého storočia Jim Downer a verše k obrázkom napísal slávny anglický básnik Ted Hughes. Kniha sa dlhý čas sa považovala za stratenú, ale roku 2008 sa ju podarilo objaviť v Hughesovej pozostalosti a vydať. Knihu predkladáme čitateľom ako faksimile nádherných pôvodných ilustrácií v preklade Jána Gavuru.
Timmy bol parník a vlečná loď, jagal sa ako gong,
plavil sa po rieke, spod kolies hrala mu muzika.
Zdravý bol, rybička, silnejší než Kráľ Kong,
mal nový náter a drevo bez jediného červíka.
Takto sa začína podmanivý príbeh Timmyho, zabudnutého riečneho parníka, ktorý sa jedného dňa sa rozhodne utiecť zo zátoky a preskúmať šíre moria. Timmy má srdce na správnom mieste a chce pomáhať, no dlho akoby o jeho pomoc nikto nestál. Až kým mu osud do ceste nepriveje nádhernú plachetnicu, ktorú treba zachrániť z pazúrov hroznej búrky.
Čo myslíte, podarí sa mu to, nájde znova svoje stratené sebavedomie?
