Galéria Nedbalka
Poézia kompozície obrazov Milana Laluhu/The Poetry of Composition in Paintings by Milan Laluha – Mojžiš Juraj
Prítomnosť diel slovenského moderného výtvarného umenia v stálej
expozícii Galérie Nedbalka ponúka výbornú príležitosť venovať sa aj
menej tradičnému, ale zato rovnako dôležitému pohľadu na dielo
niektorého z autorov monograficky zastúpených v zbierkovom fonde
galérie.
Výstava Milana Laluhu a sprievodný knižný projekt predstavuje práve
takúto príležitosť. Jednoducho povedané, je príležitosťou priblížiť tak
trocha nezvyčajne kresliarske a maliarske dielo výrazného predstaviteľa
generácie narodenej okolo roku 1930. Našťastie, v zbierke Galérie
Nedbalka sa nachádzajú obrazy, ktoré veľmi dobre reprezentujú celú
tvorbu Milana Laluhu od raných diel až po obrazy z posledných rokov jeho
tvorby. Práve ich reprezentatívna kvalita nám vnukla myšlienku venovať
sa prioritne výtvarnej skladbe a umelcom preferovaným kompozičným
princípom.
Keďže ide o výtvarné dielo inšpirované aj doslova prastarými zákonmi
skrytej geometrie dlhého radu predkov pocézannovského vývinu moderného
umenia, veríme, že voľba uhla pohľadu na poéziu kompozície obrazov
Milana Laluhu má svoj význam.
Milan Dobeš – Svetlo a pohyb/Light & Motion – Jančár Ivan
Milan Dobeš je zriedkavým prípadom slovenského umelca, ktorý sa etabloval na medzinárodnej výtvarnej scéne už v polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia. Po ranom období ovplyvnenom impresionizmom a zameranom na motívy Bratislavy sa vo svojom "modrom? období orientuje na výdobytky francúzskej moderny, sústreďuje sa na autonómnosť obrazovej plochy a jej jednotlivých štruktúr. od polovice šesťdesiatych rokov sa naplno venuje konštruktivistickej tvorbe, skúma problematiku svetla a pohybu. Svoje umelecké krédo zhŕňa do dvoch manifestov: O svetle a pohybe (1967) a O dynamickom konštruktivizme (1988). Čoskoro sa stáva jedným z najvýznamnejších predstaviteľom konštruktivizmu a kinetizmu na svete.
The Nedbalka Gallery has managed to build a rather extensive collection of works by this extraordinary artist. The collection provides a comprehensive overwiev of artist´s individual creativperiods and fundamental tendencies and directions of his body of work.
Sklo – socha, objekt, maľba, kresba a fotografia/Glass – sculpture – Jankovičová Sabina
Sklo je predovšetkým sochársky materiál, aj keď zatiaľ takto nie je primárne chápané. Umožňuje vyjadriť sa v priestore a navyše tento priestor uzamknúť alebo dokonca rozšíriť v samotnej sklenenej hmote. Jednotliví autori ukazujú rôzne spôsoby, ako tento potenciál skla využiť. Sklo je zároveň aj novou možnosťou pre maliarsky prejav, prípadne pre iné výtvarné techniky ako je kresba a fotografia. Vo všetkých prípadoch otvára nové možnosti. Sklo je ako materiál výnimočné a umožňuje realizovať výnimočné vízie.
Glass is mainly a sculptural material, although it has not been primarily perceived in this way yet. It allows the artist to express themselves in space and moreover to lock away or even to extend this space in the glass substance. Individual artist present different ways of using the potential of glass. Glass also provides new possibilities for painting or other artistic techniques like drawing and photography. In any case, glass opens up brand new possibilities. As a material, glass is unique and allows implementing extraordinary visions.
Rudolf Krivoš – Obrazy 1958 – 1994. Svedectvá – Signály – Odkazy/Testimonies – Signals – Messages – Bachratý Bohumír
V zbierke bratislavskej Galérie Nedbalka je kvalitne zastúpená tvorba maliarov a sochárov Nástupu 1957 vrátane jeho špičky v podobe členov niekdajšej Skupiny Mikuláša Galandu – maliari A. Barčík, R. Krivoš, M. Laluha, M. Paštéka, sochári V. Kompánek, A. Rudavský, P. Tóth, grafik I. Štubňa. Galéria už v minulosti prezentovala tvorbu Milana Paštéku (2013) a manželského páru Viery Žilinčanovej a Michala Jakabčica (2014). V roku 2015 (apríl) to bude Rudolf Krivoš. Kurátorom výstavy a autorom monografie je PhDr. Bohumír Bachratý, CSc.
Galéria Nedbalka prezentuje dva súbory obrazov, jeden z vlastnej expozície a depozitára (34 diel), druhý z umelcovho ateliéru (29 obrazov). Komorné obrazy pochádzajú z rokov 1958 – 1994. Sú to predovšetkým figurálne kompozície zobrazujúce veľkú a večnú krivošovskú tému života a človečenstva človeka, jeho podôb, úzkosti, bolesti. Tlakov jeho formovania a deformácií. Jeho sily a vzdoru. Vedomia bremena osudu i života. Je to človek v rôznych psychických situáciách a rozporoch, istotách i tichu svojej osamelosti biologických a živých stĺpov. Nájdeme tu aj niektoré žánrové vidiecke i civilistické motívy, baladické stredoslovenské krajiny – lazy, znepokojujúce obrazy – odkazy zrkadiel... Nie je to komplexná, ale výberová, sugestívna kolekcia maľby umelca, ktorý patrí k pilierom našej maliarskej moderny a v Bratislave nevystavoval už dlhé roky.
Mária Medvecká – Pozdrav maliarke Oravy/Greeting to the Painter of Orava – Bachratý Bohumír
Medvecká bola svojou tvorbou, životom i kultúrno-spoločenskou prácou pevne spätá s rodnou Oravou. Vyštudovaná učiteľka pôvodne pôsobila na viacerých oravských školách. Už vtedy spoznala krásu prírody a ľudí Oravy. V zložitých rokoch 1942 – 1947 študovala maľbu v Bratislave, vo Viedni a v Prahe. V tom čase tiež spoznala časť európskej maliarskej moderny. Blízke jej bolo aj dielo prof. Jána Mudrocha a niektorých našich starších klasikov a maliarov Generácie 1909. Po ukončení štúdia sa v roku 1947 vrátila domov na Oravu. Spolu s manželom, maliarom Ctiborom Belanom, synom a dcérou žila v Medvedzí, kde v roku 1979 otvorili Galériu Márie Medveckej. V jej tvorbe – maľbe a kresbe – dominovala krajina, príroda. Boli to aj figurálne kompozície a pracovné motívy, po roku 1950 poznamenané doktrínou socialistického realizmu. Maľovala aj kvetinové zátišia a obľúbené, civilistické i emotívne, detské portréty. Popisný realizmus vystriedala jej vrúcna a rýdza realistická maľba – maľba vnútornej sily, expresie, dynamického rukopisu i pôsobnosti farebných nálad a vôní oravskej krajiny v premenách ročných období. Mária Medvecká sa tak stala jedinečnou maliarkou „jej" Oravy. Texty katalógu pripomínajú aj doteraz málo publikované širšie ľudské i maliarske kontexty v našej výtvarnej kultúre druhej polovice 20. storočia. Ucelená výstavná kolekcia komorných obrazov sa zachovala vďaka zberateľom Karolovi Kollárovi a jeho synovi Marekovi. Ako súbor je vystavená prvýkrát. Bratislava na „maliarky Oravy" nezabudla.
Renata & Marek Ormandík – Havrany, busty, kytice/Ravens, Busts and Flowers – Ormos Mišo
„Krákajú. Vrieskajú. Fakt. Ako keby v sebe mali nejaké motorčeky. Alebo senzory. Vždy keď tam potom nakuknem, tak sa mi zdá, že sa pohli. Museli sa presunúť… A ten maliar tam furt chodí. Stále tam chodí premiestňovať tie obrazy, zo steny na stenu, občas prinesie nové… Ale ešte som ti chcela povedať. V tom kurátorskom texte bolo celkom vtipné, že sa spomínalo, že tí umelci, manželia, že sa spoznali už ako deti na nejakom maškarnom plese. Že ona bola prezlečená za vtáka. Bizár. A on bol za kyticu. To mi príde už úplne ako vymyslené.“
Andrej Barčík – Osou cez horizont/Axis Crossing the Horizon – Žilíková Lucia
Kroky Andreja Barčíka (1928-2004), výtvarne aj organizačne aktívnej osobnosti, neboli nesmelým balansovaním, ale zanechali v slovenskom umení nezmazateľnú stopu. Jeho meno je späté so Skupinou Mikuláša Galandu, v ktorej sa stretli názorovo nekonformní umelci s dobovými estetickými doktrínami. Barčík vytvoril jedinečnú výtvarnú techniku a zdokonaľoval ju s intuíciou vášnivého človeka a s vedomou taktikou konštruktívneho umelca. V zadaní priestoru naznačeného čiarou horizontu budoval z vypočítaných línií a kontrastov zátišia dobre známych kuchynských predmetov, lámp, fliaš, rukavíc a hracích kariet. Od polovice päťdesiatich rokov 20.storočia vznikali v jeho ateliéry premyslené kolážové konfigurácie bez popisných detailov, na ktorých dáva vyniknúť kontrastom a štruktúre papiera upraveného monotypiou. Okrem zátiší zobrazoval aj figúry a časť svojej tvorivej energie sústredil na skratkovité zachytenie čŕt ženskej postavy. V súlade so životnými skúsenosťami sa jeho dielo stalo dobre namierenou reflexiou v obraznej podobe terčov, ktoré sú osobným dramatickým mementom, ale aj komplexnejšou výtvarnou úvahou.
Zora Palová – Zorenie – Lettrichová, Pavla Rossini Xénia
Tematickú niť výstavy „Zorenie“ významnej sochárky a sklárskej výtvarníčky Zory Palovej predstavuje sedem dekád autorkinho života, obsahovo voľne podporovaných sklenenými plastikami a paralelne dokumentárnou reflexiou výtvarného smerovania v súvislosti so životnými situáciami. Od útleho detstva a nenaplneného sna stať sa baletkou, cez naplnené materstvo a následne postupné a cieľavedomé napĺňanie profesionálnych predstáv a tvorivých cieľov.
Zora Palová na Slovensku ako prvá a viac menej stále osamotená, nevníma sklo a jeho výtvarné možnosti, ako výlučne sklársky materiál, ale primárne ako sochárske médium, schopné vďaka svetlu zobraziť svoj vnútorný svet. V symbolickej rovine sa vo svojich dielach vyjadruje myšlienky o živote, jeho zrode, krehkosti, o prírode a existenciálnych otázkach. Vo výpovedi nie je popisná ani opisná, ale neortodoxným stvárnením cieli na podstatu a základný zmysel námetu. V plastikách i objektoch využíva svetlom akcentovanú modeláciu a v nej jedinečnú, osobnostne i rukopisne podmienenú poetiku a citlivosť. Pôvodnosť a osobitosť tvorby priniesla Zore Palovej úspech a uznanie nielen na domácej scéne, ale predovšetkým v zahraničí.
Jej diela vlastnia inštitúcie ako Victoria & Albert Museum, Londýn, Corning Museum of Glass, Corning (US), Glass Art Museum, Shanghai, UMPRUM múzeum v Prahe..... a samozrejme nechýbajú ani v zbierkach SNG a Galérie Nedbalka v Bratislave.
Katarína Kvietiková-Bekéniová – Terra Incognita – Zamecová Bohunka
Terra Incognita je zem záhadná a nepoznaná, ktorú si každý nesie v sebe. Naše tajné túžby a fantázie sú tu dokonale ukryté. Prekvapením je potom jej odhalenie. Katarína Kvietiková-Bekéniová prináša svoju Terru Incognitu do Galérie Nedbalka demaskovanú. Divákov vpúšťa do jej tajných zákutí. Môžeme tak spoznať jej nový prístup v aktuálnej tvorbe, kde prepája maľbu, grafiku a textil. Všetky tri médiá majú svoje formálne postupy a vlastnosti a Katarína sa ich snaží ohýbať a prispôsobovať, skúša, ako by sa mohla maľba prejaviť v monotypii a ako by sa mohli textilné detaily stať predlohou maľby. Prvýkrát sa vyjadruje čisto abstraktne. Zbavila sa figúry i naratívu. Toto definitívum uplatňuje rovnako v grafike i v maľbe. Doteraz bola u nej abstrakcia prítomná najmä v textilnej tvorbe. Kruh sa uzatvoril a jej maľba sa inšpiruje tapisériou a grafika zasa maľbou. Všetky tri výtvarné druhy motivicky a formálne čerpajú zo seba navzájom. Toto je príbeh, ktorý nám autorka prezentuje na výstave i v knihe – katalógu k rovnomennej výstave.
Katarína Kvietiková-Bekéniová sa narodila 12. augusta 1967 v Uherskom Hradišti v Českej republike. Študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave grafiku a knižnú ilustráciu pod vedením prof. Dušana Kállaya. Vo svojej tvorbe sa venuje kresbe, grafike, maľbe a špeciálnemu druhu tapisérie – arttexu. Žije a tvorí v Bratislave-Rusovciach. Je zakladajúcou členkou združenia T.R.Y. a členkou Klubu textilných výtvarníkov ARTTEX.
Galéria Nedbalka 2017 Terra Incognita — Katarína Kvietiková-Bekéniová Texty / Text: Bohunka Zamecová Jazyková korektúra / Proofreading: Janka Jurečková Preklad / Translation: Janka Jurečková Fotografie / Photographs: archív Kataríny Kvietikovej-Bekéniovej Dizajn / Design: Julo Nagy, Zuzana Hricová, Calder design community Typografia, sken a úprava fotografií / Typo, scan & Lito: Pavel Kordoš, Goodwind, s. r. o. Vysádzané písmom / Type: Typonine Stencil, Typonine Sans, Typotheque Vytlačené na papieri / Printed on paper: Arctic Volume White, by Arctic Paper Tlač / Print: Coreta, s. r. o. Vydavateľ / Published by: Galéria Nedbalka, 2017 1. slovenské vydanie / 1st Slovak edition Publikácia slúži ako katalóg k výstave v Galérii Nedbalka / The book serves as a catalogue for the exhibition in Nedbalka Gallery
Robert Hromec – Inside a Time Capsule – Kolektív autorov
Keď Robert Hromec v roku 2011 vymenil klasické plátno za hliník, hneď po prvých realizovaných dielach bolo jasné, že nejde len o experiment, ale zásadnú zmenu celkového spôsobu jeho výtvarného uvažovania. Prezentovaná kolekcia INSIDE A TIME CAPSULE (Vnútri časovej kapsuly) predstavuje najnovšie diela z rokov 2016 — 2017. Robert Hromec bol na slovenskej výtvarnej scéne vždy solitérom a od spomínaného roku 2011 sa jeho pozícia osamelého hľadača osobitého prejavu ešte zvýraznila.
Výstava Roberta Hromca prezentuje odvážne expresívne práce vytvorené náročnou kombinovanou technikou. Jej súčasťou je šesť veľkorozmerných obdĺžnikových malieb na obzvlášť veľkom hliníkovom plechu s rozmermi 1 × 2 metre a osem malieb na hliníkovom plechu polovičnej veľkosti. K štyrom zo šiestich veľkorozmerných prác sú pripevnené sivé štvorcové plechy s obrazom rúk, ktoré pôsobia, akoby sa vznášali nad povrchom obrazu. K povrchu viacerých štvorcových malieb je zasa pripevnený pevný hliníkový obdĺžnik. Práve tieto hliníkové obdĺžniky boli inšpiráciou pre názov výstavy, keďže umelec si predstavoval svoje maľby ako akúsi časovú kapsulu odrážajúcu život v dnešnom svete, ktorá doručí nevyhnutné informácie o našej súčasnej realite nasledujúcim generáciám.
Vytvorením cyklu INSIDE A TIME CAPSULE umelec naznačuje, že žiť v našom čase znamená žiť bez istoty. V umení, rovnako ako v politike, starý poriadok zaniká a nový sa ešte neobjavil — momentálne žijeme v napätí a chaose. V tomto momente destabilizácie sa však jedincom, ich rukám a mysliam, otvára obrovská príležitosť oveľa slobodnejšie prebádať rôzne nové postupy a nájsť v nich krásu.
Do 72-stranového katalógu prispeli svojimi textami až šiesti medzinárodne uznávaní kurátor – Rick Kinsel z New Yorku, Giacomo Marco Valerio z Milána, Martina Campese z Benátok, Dorothea Jeger z Zürichu, Ivan Jančár z Bratislavy a Anton Divácký z Prahy. Dvojjazyčná, slovensko-anglická publikácia obsahuje tiež zoznam vystavených diel, biografiu umelca a prierez vybraných výstav.
Príbeh Galérie/The Story of the Gallery – Kolektív autorov
Príbeh galérie Nedbalka sa zacˇal zberatelˇskou vášnˇou a víziou, pri ktorej sa nemožné stalo skutocˇnostˇou.
Galéria Nedbalka má pätˇ rokov. Okrem konštatovania „ako ten cˇas letí“ nám toto jubileum dáva príležitostˇ obzrietˇ sa spätˇ a zhodnotitˇ, ako sa naplnil pôvodný zámer vybudovania galérie.
The story of the Nedbalka Gallery began with a collecting passion and a vision the realisation of which turned the impossible into reality. The Nedbalka Gallery celebrates its fifth birthday. Apart from stating that “time passes quickly”, the anniversary gives us a chance to look back and evaluate how the gallery managed to full its initial goal.
Čutek na tretiu/Anton Čutek – Juraj Čutek – Maximilián Čutek/Three times Čutek – Maliňák Karol
Koncepcia publikácie je prirodzene rozdelená do troch častí podľa jednotlivých autorov v chronologickej postupnosti ich tvorivých dráh. Kurátor výstavy Karol Maliňák jednotlivé diela a skupiny diel začleňuje do časových súvislostí na priestore temer sedemdesiatich rokov tvorby troch generácií umelcov, približuje dobu a podmienky či situácie, v ktorých jednotlivé diela či koncepcie vznikali a rozvinuli sa. Načrtáva základné inšpirácie, pohnútky k tvorbe či životné filozofie a postoje, pramene, z ktorých tvorba jednotlivých autorov vychádza. Výstava aj publikácia potešia predovšetkým záujemcov o ikonické šesťdesiate roky a hľadanie univerzálneho, archetypálneho, všeobsiahleho tvaru vo vzťahu k domácej tradícii, o umenie Skupiny Mikuláša Galandu, ktorá prestavovala najprogresívnejšie tendencie súdobého umenia na Slovensku a dnes patrí k zlatému fondu slovenského umenia, ale i záujemcov o hravé, čisté, príťažlivé diela, ktoré sa hlásia k estetickým hodnotám materiálu (dreva a kovu) s príznačným humorom, dávkou nostalgie, štipkou irónie, ale i lásky a úcty k človeku a životu.
Lucia Dovičáková – Cítim sa ako…/I feel like… – Urbanová Miroslava
Lucia Dovičáková (1981) patrí k neprehliadnuteľným umelkyniam na slovenskej výtvarnej scéne. V centre Dovičákovej záujmu je žena a jej obraz. Výstava Cítim sa ako… predstavuje diela Lucie Dovičákovej zo zbierky Galérie Nedbalka, ktoré odrážajú nosné témy objavujúce v autorkinej tvorbe od jej študentských čias po súčasnosť, rozdelené do tematických okruhov: Rozprávky o kráse, Žena a iné spotrebiče v domácnosti, Zvery v nás, Moja krv a mlieko a Cítim sa ako... Dovičákovej obrazy dokážu preklenúť priepasť medzi teóriou a každodennou realitou, medzi presvedčenými feministami*tkami a tými, ktorí*é pri pohľade na jej diela zažijú aha-moment napr. v podobe smiechu nad situáciou, ktorá je síce zveličením, ale zasahuje podstatu problému s milimetrovou presnosťou. Práve (seba)irónia a zveličenie sú zbraňou, ktorá sa v správnych rukách dokáže premeniť na emancipačný nástroj.
Marián Čunderlík – V zápase o nové videnie/Struggling for a new vision – Urbanová Miroslava
Do dejín slovenského umenia sa Čunderlík zapísal koncom štyridsiatych a v päťdesiatych rokoch svojou figuratívnou tvorbou, začiatkom šesťdesiatych rokov ako účastník Bratislavských konfrontácií a koncom šiestej dekády ako člen Klubu konkretistov. Od šesťdesiatych rokov vystavoval spoločne s výtvarníkmi a výtvarníčkami s podobným pohľadom na smerovanie vtedajšieho umenia, ktorý však bol v protiklade s predstavou socialistického štátneho aparátu o umení, jeho podobách a funkciách.
Inside a Time Capsule – Kolektív autorov
Keď Robert Hromec v roku 2011 vymenil klasické plátno za hliník, hneď po prvých realizovaných dielach bolo jasné, že nejde len o experiment, ale zásadnú zmenu celkového spôsobu jeho výtvarného uvažovania. Prezentovaná kolekcia INSIDE A TIME CAPSULE (Vnútri časovej kapsuly) predstavuje najnovšie diela z rokov 2016 — 2017. Robert Hromec bol na slovenskej výtvarnej scéne vždy solitérom a od spomínaného roku 2011 sa jeho pozícia osamelého hľadača osobitého prejavu ešte zvýraznila.
Výstava Roberta Hromca prezentuje odvážne expresívne práce vytvorené náročnou kombinovanou technikou. Jej súčasťou je šesť veľkorozmerných obdĺžnikových malieb na obzvlášť veľkom hliníkovom plechu s rozmermi 1 × 2 metre a osem malieb na hliníkovom plechu polovičnej veľkosti. K štyrom zo šiestich veľkorozmerných prác sú pripevnené sivé štvorcové plechy s obrazom rúk, ktoré pôsobia, akoby sa vznášali nad povrchom obrazu. K povrchu viacerých štvorcových malieb je zasa pripevnený pevný hliníkový obdĺžnik. Práve tieto hliníkové obdĺžniky boli inšpiráciou pre názov výstavy, keďže umelec si predstavoval svoje maľby ako akúsi časovú kapsulu odrážajúcu život v dnešnom svete, ktorá doručí nevyhnutné informácie o našej súčasnej realite nasledujúcim generáciám.
Vytvorením cyklu INSIDE A TIME CAPSULE umelec naznačuje, že žiť v našom čase znamená žiť bez istoty. V umení, rovnako ako v politike, starý poriadok zaniká a nový sa ešte neobjavil — momentálne žijeme v napätí a chaose. V tomto momente destabilizácie sa však jedincom, ich rukám a mysliam, otvára obrovská príležitosť oveľa slobodnejšie prebádať rôzne nové postupy a nájsť v nich krásu.
Do 72-stranového katalógu prispeli svojimi textami až šiesti medzinárodne uznávaní kurátor – Rick Kinsel z New Yorku, Giacomo Marco Valerio z Milána, Martina Campese z Benátok, Dorothea Jeger z Zürichu, Ivan Jančár z Bratislavy a Anton Divácký z Prahy. Dvojjazyčná, slovensko-anglická publikácia obsahuje tiež zoznam vystavených diel, biografiu umelca a prierez vybraných výstav.
Príbeh Galérie Nedbalka / The Story of the Nedbalka Gallery – Kolektív autorov
Príbeh galérie Nedbalka sa zacˇal zberatelˇskou vášnˇou a víziou, pri ktorej sa nemožné stalo skutocˇnostˇou.
Galéria Nedbalka má pätˇ rokov. Okrem konštatovania „ako ten cˇas letí“ nám toto jubileum dáva príležitostˇ obzrietˇ sa spätˇ a zhodnotitˇ, ako sa naplnil pôvodný zámer vybudovania galérie.
The story of the Nedbalka Gallery began with a collecting passion and a vision the realisation of which turned the impossible into reality. The Nedbalka Gallery celebrates its fifth birthday. Apart from stating that “time passes quickly”, the anniversary gives us a chance to look back and evaluate how the gallery managed to full its initial goal.
Zorenie – Lettrichová, Pavla Rossini Xénia
Tematickú niť výstavy „Zorenie“ významnej sochárky a sklárskej výtvarníčky Zory Palovej predstavuje sedem dekád autorkinho života, obsahovo voľne podporovaných sklenenými plastikami a paralelne dokumentárnou reflexiou výtvarného smerovania v súvislosti so životnými situáciami. Od útleho detstva a nenaplneného sna stať sa baletkou, cez naplnené materstvo a následne postupné a cieľavedomé napĺňanie profesionálnych predstáv a tvorivých cieľov.
Zora Palová na Slovensku ako prvá a viac menej stále osamotená, nevníma sklo a jeho výtvarné možnosti, ako výlučne sklársky materiál, ale primárne ako sochárske médium, schopné vďaka svetlu zobraziť svoj vnútorný svet. V symbolickej rovine sa vo svojich dielach vyjadruje myšlienky o živote, jeho zrode, krehkosti, o prírode a existenciálnych otázkach. Vo výpovedi nie je popisná ani opisná, ale neortodoxným stvárnením cieli na podstatu a základný zmysel námetu. V plastikách i objektoch využíva svetlom akcentovanú modeláciu a v nej jedinečnú, osobnostne i rukopisne podmienenú poetiku a citlivosť. Pôvodnosť a osobitosť tvorby priniesla Zore Palovej úspech a uznanie nielen na domácej scéne, ale predovšetkým v zahraničí.
Jej diela vlastnia inštitúcie ako Victoria & Albert Museum, Londýn, Corning Museum of Glass, Corning (US), Glass Art Museum, Shanghai, UMPRUM múzeum v Prahe..... a samozrejme nechýbajú ani v zbierkach SNG a Galérie Nedbalka v Bratislave.
Terra Incognita – Zamecová Bohunka
Terra Incognita je zem záhadná a nepoznaná, ktorú si každý nesie v sebe. Naše tajné túžby a fantázie sú tu dokonale ukryté. Prekvapením je potom jej odhalenie. Katarína Kvietiková-Bekéniová prináša svoju Terru Incognitu do Galérie Nedbalka demaskovanú. Divákov vpúšťa do jej tajných zákutí. Môžeme tak spoznať jej nový prístup v aktuálnej tvorbe, kde prepája maľbu, grafiku a textil. Všetky tri médiá majú svoje formálne postupy a vlastnosti a Katarína sa ich snaží ohýbať a prispôsobovať, skúša, ako by sa mohla maľba prejaviť v monotypii a ako by sa mohli textilné detaily stať predlohou maľby. Prvýkrát sa vyjadruje čisto abstraktne. Zbavila sa figúry i naratívu. Toto definitívum uplatňuje rovnako v grafike i v maľbe. Doteraz bola u nej abstrakcia prítomná najmä v textilnej tvorbe. Kruh sa uzatvoril a jej maľba sa inšpiruje tapisériou a grafika zasa maľbou. Všetky tri výtvarné druhy motivicky a formálne čerpajú zo seba navzájom. Toto je príbeh, ktorý nám autorka prezentuje na výstave i v knihe – katalógu k rovnomennej výstave.
Katarína Kvietiková-Bekéniová sa narodila 12. augusta 1967 v Uherskom Hradišti v Českej republike. Študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave grafiku a knižnú ilustráciu pod vedením prof. Dušana Kállaya. Vo svojej tvorbe sa venuje kresbe, grafike, maľbe a špeciálnemu druhu tapisérie – arttexu. Žije a tvorí v Bratislave-Rusovciach. Je zakladajúcou členkou združenia T.R.Y. a členkou Klubu textilných výtvarníkov ARTTEX.
Galéria Nedbalka 2017 Terra Incognita — Katarína Kvietiková-Bekéniová Texty / Text: Bohunka Zamecová Jazyková korektúra / Proofreading: Janka Jurečková Preklad / Translation: Janka Jurečková Fotografie / Photographs: archív Kataríny Kvietikovej-Bekéniovej Dizajn / Design: Julo Nagy, Zuzana Hricová, Calder design community Typografia, sken a úprava fotografií / Typo, scan & Lito: Pavel Kordoš, Goodwind, s. r. o. Vysádzané písmom / Type: Typonine Stencil, Typonine Sans, Typotheque Vytlačené na papieri / Printed on paper: Arctic Volume White, by Arctic Paper Tlač / Print: Coreta, s. r. o. Vydavateľ / Published by: Galéria Nedbalka, 2017 1. slovenské vydanie / 1st Slovak edition Publikácia slúži ako katalóg k výstave v Galérii Nedbalka / The book serves as a catalogue for the exhibition in Nedbalka Gallery
Ladislav Guderna: Koincidencia / The Coincidence – Zsófia Kiss-Szemán
Galéria Nedbalka má vo svojej zbierke zastúpeného Ladislava Guderna kvalitnými dielami, ktoré umožňujú podať ucelený pohľad na jeho tvorbu od začiatku až do konca. Maľby pochádzajú z rokov 1946 – 1997 a vďaka systematickej zberateľskej činnosti Galérie Nedbalka je možné sledovať celý vývoj autorovej tvorby. Výstava a katalóg približujú divákom pohľad na tvorbu tohto vynikajúceho maliara a grafika, rodeného surrealistu, ktorý sa vyznačoval osobitým videním sveta.
Katalóg obsahuje texty s prierezom tvorbou autora, biografiou, bibliografiou, zoznamom výstav a zoznamom vystavených diel (72 strán).
Katalóg vychádza v slovenskom a anglickom jazyku.
Koincidencia
So zásadami surrealistického umenia sa Guderna zoznámil v štyridsiatych rokoch 20. storočia, keď študoval u Jána Mudrocha a dostal sa do úzkeho kontaktu s predstaviteľmi nadrealizmu. Už vtedy objavoval jazyk snov a podnecoval svoju predstavivosť k inému videniu sveta. V tomto tvorivom období však ešte zostával na poli poetického zobrazenia a zásady surrealistickej tvorby naplno rozvinul až v Kanade.
Guderna tieto základné princípy surrealizmu rozvinul do osobitej podoby. Zmyselnosť a erotika sú v jeho dielach prítomné v rôznych podobách, raz len v náznaku, inokedy vo všetkých tvaroch a farbách. Čistá radosť z krásy a ľahkosti veľkých lietajúcich predmetov zdanlivo ignorujúcich fyzické zákonitosti evokuje svet odtrhnutý od pozemských ťažkostí. V Gudernovom svete vládne humor a irónia a často pracuje poetickou dramatizáciou.
Na obraze Koincidencia (1990) vidíme rovnomennú vládkyňu s vymyslenými, malými i veľkými príšerami, prízrakmi a bytosťami. Jej ríša je zdanlivo náhodným svetom v neistom priestore a čase, ale tvorí jednotu v rozmanitosti. Tento svet sa môže javiť ako smiešny, absurdný, plný irónie a humoru, ale ak rešpektujeme jeho bohatstvo, rôznorodosť a skryté zákonitosti, vo svojej podstate je dokonalý. Toto Gudernovo univerzum „je krásne ako náhodné stretnutie šijacieho stroja a dáždnika na operačnom stole“ (Comte de Lautréamont).
Albín Brunovský: Záhrada snov / The Garden of Dreams – Ľubomír Podušel a kolektív
Publikácia slúži ako katalóg k výstave v Galérii Nedbalka.
The book serves as a catalogue for the exhibition in Nedbalka Gallery.
Autor a vlastník práv dˇakujú galériám, múzeám a súkromným zberatelˇom za poskytnutie súhlasu na reprodukovanie diel umelca z ich majetku do tejto monografie. Autor?a vydavatelˇ dˇakujú všetkým sponzorom za financˇný príspevok na prípravu a vydanie tejto monografie. Osobitné podˇakovanie patrí p. Kláre Brunovskej (Bratislava) a PhDr. Eve Luptákovej, riaditelˇke Oravskej galérie v Dolnom Kubíne, za láskavé zapožicˇanie umelcových diel na výstavu v Galérii Nedbalka v Bratislave.
The author and the copyright owner wish to express their thanks to the galleries, museums and private collectors for their consent to reproduce artist’s works from their property in the present book. The author and the publisher thank all their sponsors for their nancial contribution. Special thanks go to Ms. Klára Brunovská and PhDr. Eva Luptáková, Director of Oravská galéria in Dolný Kubin.
Milan Laluha – Mojžiš Juraj
Prítomnosť diel slovenského moderného výtvarného umenia v stálej
expozícii Galérie Nedbalka ponúka výbornú príležitosť venovať sa aj
menej tradičnému, ale zato rovnako dôležitému pohľadu na dielo
niektorého z autorov monograficky zastúpených v zbierkovom fonde
galérie.
Výstava Milana Laluhu a sprievodný knižný projekt predstavuje práve
takúto príležitosť. Jednoducho povedané, je príležitosťou priblížiť tak
trocha nezvyčajne kresliarske a maliarske dielo výrazného predstaviteľa
generácie narodenej okolo roku 1930. Našťastie, v zbierke Galérie
Nedbalka sa nachádzajú obrazy, ktoré veľmi dobre reprezentujú celú
tvorbu Milana Laluhu od raných diel až po obrazy z posledných rokov jeho
tvorby. Práve ich reprezentatívna kvalita nám vnukla myšlienku venovať
sa prioritne výtvarnej skladbe a umelcom preferovaným kompozičným
princípom.
Keďže ide o výtvarné dielo inšpirované aj doslova prastarými zákonmi
skrytej geometrie dlhého radu predkov pocézannovského vývinu moderného
umenia, veríme, že voľba uhla pohľadu na poéziu kompozície obrazov
Milana Laluhu má svoj význam.
Milan Dobeš, Svetlo a pohyb / Light & Motion – Jančár Ivan
Milan Dobeš je zriedkavým prípadom slovenského umelca, ktorý sa etabloval na medzinárodnej výtvarnej scéne už v polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia. Po ranom období ovplyvnenom impresionizmom a zameranom na motívy Bratislavy sa vo svojom "modrom? období orientuje na výdobytky francúzskej moderny, sústreďuje sa na autonómnosť obrazovej plochy a jej jednotlivých štruktúr. od polovice šesťdesiatych rokov sa naplno venuje konštruktivistickej tvorbe, skúma problematiku svetla a pohybu. Svoje umelecké krédo zhŕňa do dvoch manifestov: O svetle a pohybe (1967) a O dynamickom konštruktivizme (1988). Čoskoro sa stáva jedným z najvýznamnejších predstaviteľom konštruktivizmu a kinetizmu na svete.
The Nedbalka Gallery has managed to build a rather extensive collection of works by this extraordinary artist. The collection provides a comprehensive overwiev of artist´s individual creativperiods and fundamental tendencies and directions of his body of work.
Sklo – socha, objekt, maľba, kresba a fotografia – Jankovičová Sabina
Sklo je predovšetkým sochársky materiál, aj keď zatiaľ takto nie je primárne chápané. Umožňuje vyjadriť sa v priestore a navyše tento priestor uzamknúť alebo dokonca rozšíriť v samotnej sklenenej hmote. Jednotliví autori ukazujú rôzne spôsoby, ako tento potenciál skla využiť. Sklo je zároveň aj novou možnosťou pre maliarsky prejav, prípadne pre iné výtvarné techniky ako je kresba a fotografia. Vo všetkých prípadoch otvára nové možnosti. Sklo je ako materiál výnimočné a umožňuje realizovať výnimočné vízie.
Glass is mainly a sculptural material, although it has not been primarily perceived in this way yet. It allows the artist to express themselves in space and moreover to lock away or even to extend this space in the glass substance. Individual artist present different ways of using the potential of glass. Glass also provides new possibilities for painting or other artistic techniques like drawing and photography. In any case, glass opens up brand new possibilities. As a material, glass is unique and allows implementing extraordinary visions.
Rudolf Krivoš – Bachratý Bohumír
V zbierke bratislavskej Galérie Nedbalka je kvalitne zastúpená tvorba maliarov a sochárov Nástupu 1957 vrátane jeho špičky v podobe členov niekdajšej Skupiny Mikuláša Galandu – maliari A. Barčík, R. Krivoš, M. Laluha, M. Paštéka, sochári V. Kompánek, A. Rudavský, P. Tóth, grafik I. Štubňa. Galéria už v minulosti prezentovala tvorbu Milana Paštéku (2013) a manželského páru Viery Žilinčanovej a Michala Jakabčica (2014). V roku 2015 (apríl) to bude Rudolf Krivoš. Kurátorom výstavy a autorom monografie je PhDr. Bohumír Bachratý, CSc.
Galéria Nedbalka prezentuje dva súbory obrazov, jeden z vlastnej expozície a depozitára (34 diel), druhý z umelcovho ateliéru (29 obrazov). Komorné obrazy pochádzajú z rokov 1958 – 1994. Sú to predovšetkým figurálne kompozície zobrazujúce veľkú a večnú krivošovskú tému života a človečenstva človeka, jeho podôb, úzkosti, bolesti. Tlakov jeho formovania a deformácií. Jeho sily a vzdoru. Vedomia bremena osudu i života. Je to človek v rôznych psychických situáciách a rozporoch, istotách i tichu svojej osamelosti biologických a živých stĺpov. Nájdeme tu aj niektoré žánrové vidiecke i civilistické motívy, baladické stredoslovenské krajiny – lazy, znepokojujúce obrazy – odkazy zrkadiel... Nie je to komplexná, ale výberová, sugestívna kolekcia maľby umelca, ktorý patrí k pilierom našej maliarskej moderny a v Bratislave nevystavoval už dlhé roky.