Jozef Heriban
Fagotista, ktorého nemiloval Boh – Jozef Heriban
Samuel Gold Baťovanský je druhým fagotistom vo filharmónii a myslí si, že ho Boh miluje menej ako ostatných. Ako sám hovorí, vie sa s tým vyrovnať, pretože s ním sa život nikdy nemaznal. Namiesto toho, aby sa stal uznávaným svetovým klaviristom alebo slávnym dirigentom, sedí vo filharmonickom orchestri a hrá na tom nemotornom hudobnom nástroji. Ale prekážajú mu aj iné veci. Napríklad, keď hyeny so zadkami pritlačenými k sebe ukradnú gepardici poctivo ulovenú antilopu, alebo keď pripitý svadobný otec otravuje jeho a Pištu Lakatoša, aby hrali stále dokola nejaké hlúpe odrhovačky... Jeho rozhovory s Bohom určite zaujmú čitateľa svojím originálnym humorom a neopakovateľným štýlom, ktorý posúva príbeh do metaforického obrazu nekonečného ľudského putovania za láskou, šťastím a uznaním... Verzia: Fatalistické úsilie hrdinu vypovedať za každú cenu svoju pravdu je pre Jozefa Heribana žriedlom nevyčerpateľnej komiky. Autor dáva svojmu hrdinovi možnosť vyhovoriť sa zo všetkých svojich tráum, posadnutostí i krívd, čím vlastne z neho robí humorného antihrdinu, ktorý poskytnutú možnosť aj dokonale využíva. Oznamuje nám svoje „pochopené“ pravdy a presviedča nás o nich s takou nástojčivosťou, že by sme boli ochotní naozaj uveriť, že svet je plný podrazov, úskokov, ľstí, arogantnej bezzásadovosti a korupcie. Heribanova kniha o fagotistovi, ktorého nemiloval Boh, je podmanivé dielko prežiarené láskou k hudbe, ale samo má rytmus i dynamiku, humor i iróniu, drsnosť i poetickosť, intimitu i schopnosť sociálnej komunikácie. Má však aj nezvyčajnú dávku ľudskej či spoločenskej empatie. Je to nielen smutnoreč za biblického Kaina, ale rovnako aj otázka optimistu o hodnote súčasného človeka, sugestívne nastolená umením nachádzať otázky tam, kde iní nachádzajú iba odpovede. Alexander Halvoník literárny kritik
Schovaný, neschovaný, idem – Jozef Heriban
Po bestselleroch Intimita vlkov, Posadnutosť a Ružový trojuholník, vydáva spisovateľ a scenárista Jozef Heriban poviedkový román Schovaný, neschovaný, idem. Originálny zmysel pre humor, dráždivá sexualita, kompozičné novátorstvo, ale aj prekvapujúce prechody z reality do absurdity sú zárukou neopakovateľného čitateľského zážitku. Heribanove postavy sa strácajú v bielej hmle, ktorá ich obklopuje. Všetky sa svojím spôsobom hrajú na skrývačku. Vystierajú ruky, aby sa dotkli niekoho blízkeho. Aj keď sa im to nedarí, stále znovu a znovu hľadajú vo svojom živote lásku, nehu, pravdu a porozumenie.
Prelet sťahovavých vtákov – Jozef Heriban
Vyše dvadsať rokov písal spisovateľ a scenárista Jozef Heriban román Prelet sťahovavých vtákov, ktorý sa skladá z troch častí. Próza Niekto na mňa stále píska (1996) získala v roku 1993 Prvé miesto v anonymnej súťaži Literárneho fondu, Intimita vlkov (2008) a Posadnutosť (2009) sa stali hneď po vydaní bestsellermi. Uznávaný literárny kritik Alexander Halvoník sa o próze Niekto na mňa stále píska vyjadril týmito slovami: „Heribanova prvá knižka je predovšetkým posadnutá hudbou. Je presne taká, ako si ju predstavoval mladý konzervatorista: svieža, vrúcna, nežná, vtipná, rozmarná, vzrušujúca, dojímavá a – netradične sexi.“
Ružový trojuholník – Jozef Heriban
Fagotista, ktorého nemiloval Boh – Jozef Heriban
Samuel Gold Baťovanský je druhým fagotistom vo filharmónii a myslí si, že ho Boh miluje menej ako ostatných. Ako sám hovorí, vie sa s tým vyrovnať, pretože s ním sa život nikdy nemaznal. Namiesto toho, aby sa stal uznávaným svetovým klaviristom alebo slávnym dirigentom, sedí vo filharmonickom orchestri a hrá na tom nemotornom hudobnom nástroji. Ale prekážajú mu aj iné veci. Napríklad, keď hyeny so zadkami pritlačenými k sebe ukradnú gepardici poctivo ulovenú antilopu, alebo keď pripitý svadobný otec otravuje jeho a Pištu Lakatoša, aby hrali stále dokola nejaké hlúpe odrhovačky... Jeho rozhovory s Bohom určite zaujmú čitateľa svojím originálnym humorom a neopakovateľným štýlom, ktorý posúva príbeh do metaforického obrazu nekonečného ľudského putovania za láskou, šťastím a uznaním... Verzia: Fatalistické úsilie hrdinu vypovedať za každú cenu svoju pravdu je pre Jozefa Heribana žriedlom nevyčerpateľnej komiky. Autor dáva svojmu hrdinovi možnosť vyhovoriť sa zo všetkých svojich tráum, posadnutostí i krívd, čím vlastne z neho robí humorného antihrdinu, ktorý poskytnutú možnosť aj dokonale využíva. Oznamuje nám svoje „pochopené“ pravdy a presviedča nás o nich s takou nástojčivosťou, že by sme boli ochotní naozaj uveriť, že svet je plný podrazov, úskokov, ľstí, arogantnej bezzásadovosti a korupcie. Heribanova kniha o fagotistovi, ktorého nemiloval Boh, je podmanivé dielko prežiarené láskou k hudbe, ale samo má rytmus i dynamiku, humor i iróniu, drsnosť i poetickosť, intimitu i schopnosť sociálnej komunikácie. Má však aj nezvyčajnú dávku ľudskej či spoločenskej empatie. Je to nielen smutnoreč za biblického Kaina, ale rovnako aj otázka optimistu o hodnote súčasného človeka, sugestívne nastolená umením nachádzať otázky tam, kde iní nachádzajú iba odpovede. Alexander Halvoník literárny kritik
Prelet sťahovavých vtákov – Jozef Heriban
Vyše dvadsať rokov písal spisovateľ a scenárista Jozef Heriban román Prelet sťahovavých vtákov, ktorý sa skladá z troch častí. Próza Niekto na mňa stále píska (1996) získala v roku 1993 Prvé miesto v anonymnej súťaži Literárneho fondu, Intimita vlkov (2008) a Posadnutosť (2009) sa stali hneď po vydaní bestsellermi. Uznávaný literárny kritik Alexander Halvoník sa o próze Niekto na mňa stále píska vyjadril týmito slovami: „Heribanova prvá knižka je predovšetkým posadnutá hudbou. Je presne taká, ako si ju predstavoval mladý konzervatorista: svieža, vrúcna, nežná, vtipná, rozmarná, vzrušujúca, dojímavá a – netradične sexi.“
Ružový trojuholník – Jozef Heriban
Schovaný, neschovaný, idem – Jozef Heriban
Po bestselleroch Intimita vlkov, Posadnutosť a Ružový trojuholník, vydáva spisovateľ a scenárista Jozef Heriban poviedkový román Schovaný, neschovaný, idem. Originálny zmysel pre humor, dráždivá sexualita, kompozičné novátorstvo, ale aj prekvapujúce prechody z reality do absurdity sú zárukou neopakovateľného čitateľského zážitku. Heribanove postavy sa strácajú v bielej hmle, ktorá ich obklopuje. Všetky sa svojím spôsobom hrajú na skrývačku. Vystierajú ruky, aby sa dotkli niekoho blízkeho. Aj keď sa im to nedarí, stále znovu a znovu hľadajú vo svojom živote lásku, nehu, pravdu a porozumenie.