Zobrazených 1–24 z 158 výsledkov

Slová a veci – 2. vydanie – autor neuvedený

12.30 
Podľa Foucaultovho názoru vysloveného v tejto knihe blíži sa čas, keď sa rozplynú chiméry humanizmov a ukáže sa, že antropologická koncepcia ľudského bytia je nezlučiteľná s bytím jazyka. Kniha sa stala kultúrnou udalosťou šesťdesiatych rokov a vyniesla svojho autora na popredné miesto na svetovej intelektuálnej scéne.

Moje tri životy-Rozhovory so Zsófiou Mihancsik – Lendvai Paul

5.00 
Pre generáciu, ktorá zažila bipolárny svet, je rakúsky komentátor Paul Lendvai, rodák z Budapešti, legendou. Východ mu v mnohom vďačí za to, že nebol v období studenej vojny Západom zabudnutý a jeho prenikavé postrehy boli majákom objektívnej žurnalistiky aj po páde železnej opony. Kniha rozhovorov s novinárkou Zsófiou Mihancsik je výpoveďou odhaľujúcou motívy a zlomové momenty Lendvaiových "troch" životov i úvahy o potrebe poctivého prístupu k vlastnej minulosti, ktoré sú prítomné v každej jeho knihe. Kritické postrehy o zákulisí povojnového i novšieho vývoja v Maďarsku sa odohrávajú na pozadí zasvätených a nekompromisných analýz a aktuálneho kontextu celej stredovýchodnej Európy.

Vek omylnosti – Dôsledky vojny proti terorizmu – Soros George

7.25 
Soros sa venuje téme, ktorá ho zamestnáva od roku 2001: stav Ameriky. Všíma si osudné chyby nielen súčasnej vlády USA, ale aj širšieho amerického pohľadu na svet. Predkladá doteraz najdôraznejší a najprenikavejší obraz, ako krajina, ktorá by mala celému svetu slúžiť ako príklad dobrého spravovania verejných vecí, poblúdila. Tvrdí, že "Amerika musí prejsť zmenou cítenia". A vraví, že ak hľadáme, odkiaľ začať, mali by sme sa zriecť mylných "hrejivých" predstáv spojených s vojnou proti terorizmu.

Na ceste k Armageddonu – Scenáre o konci sveta – Drozdíková Jarmila

10.45 
Posledné dielo autorky celého radu odborných a vedeckých statí či publikácií Dr. Jarmily Drozdíkovej sa pozerá na dianie na území Izraela (Palestíny) a na židovsko-muslimské spory z trochu menej tradičného, ale o to dôležitejšieho uhla. Kniha približuje vzťah židovstva a islámu z perspektívy eschatologických vízií a ich vplyvu na spoločensko-politický vývoj na Blízkom východe. Ako autorka správne poznamenáva, zápas o Palestínu by nikdy nenadobudol také hrozivé rozmery, „keby ho neprijali za svoj fundamentalistickí kresťania v USA“. V tejto súvislosti sa práca venuje nielen rôznym eschatologickým doktrínam a kresťanskému a židovskému sionizmu i fundamentalizmu, ale aj starozákonným a novozákonným proroctvám. V druhej polovici dáva monografia s prehľadom nahliadnuť do zákulisia židovsko-kresťanského dialógu, mapuje názory na demokraciu a Izraelský štát. Snahy rôznych strán legitimizovať svoje nároky na Svätú zem približuje Drozdíková na konkrétnych príkladoch vrátane mesianistických teórií a archaických právnych doktrín (napr. halacha).

Lahola Leopold – Posledná vec a iné – Lahola Leopold

11.04 
Život Leopolda Laholu pripomína dobrodružný film plný zvratov a tajomstiev, v ktorom sa striedajú úspechy s pádmi. Autor sa narodil 30. januára 1918 ako Leopold Friedmann a predčasná smrť ho zastihla 12. januára 1968. Medzi týmito dvoma dátumami sa rozprestiera päťdesiat rokov všestrannej tvorby talentovaného umelca, ktorú prináša zbierka Posledná vec a iné. Lahola toho zažil naozaj veľa: koncentračný tábor v Novákoch, deportáciu rodiny do Osvienčimu, účasť na ruskom partizánskom odboji, členstvo v 1. Československom armádnom zbore, po vojne ako filmár odchod do Izraela a zákaz návratu, ktorý ho prinútil žiť a pracovať v rôznych častiach Európy, až po záblesky domáceho uznania v 60. rokoch, ktoré však prišli neskoro. Výber Eleny Paštékovej z diela Leopolda Laholu vám priblíži prácu básnika, prozaika, prekladateľa, dramatika, scenáristu, režiséra a publicistu v jednej osobe. Dôležité témy v jeho diele pramenia z jeho osudu, ako téma (židovskej) identity a jej straty, hrôzy minulosti, tragédia holokaustu a obrazy budúcnosti. Kniha prináša zbierku noviel Posledná vec, divadelnú hru Atentát, básne, reportáže, literárne skice, výber z rukopisov ako veľmi osobných a autobiografických komentárov a reflexie Laholových súčasníkov či nasledovníkov k jeho životu a tvorbe. Úlohou zbierky nie je predstaviť Laholu ako obeť rôznych režimov, ani jeho rehabilitácia ako autora, ale sprítomnenie živej hodnoty jeho diela.

Inštitucionalizmus – Nová teória konania, práva a demokracie – Weinberger Ota

12.35 
Nová teória konania, práva a demokracie. „Pravidlá a reálie šachovej hry určujú rovnako určité hracie povinnosti (ktoré sa realizujú pri vstupe do hry s partnerom), ako aj možnosti hracích konaní, ale nie faktické rysy partie. Rozhodnutie o konaní závisí od rozhodnutia hráča, ktorý si vyberá z triedy možných ťahov. Je dôležité poukázať na to, že výber ťahu (hracieho programu alebo výseku programu, napr. trojťažky) je určovaný iným druhom pravidiel – strategickými šachovými pravidlami. Analogicky to platí aj pre konanie v rámci iných systémov noriem. Právne pravidlá a právne inštitúcie tvoria len rámec konania osôb. Ciele sledované určitou osobou, jej preferencia a pravidlá úspešného spôsobu konania (prirodzene, vo vzťahu k cieľom a preferenciám) určujú rozhodovanie a konanie.“

Strážay Štefan – Básnické dielo – Strážay Štefan

11.04 
Básnické dielo prináša súbor všetkých dosiaľ publikovaných zbierok Štefana Strážaya (1940) doplnený o knižne nevydané básne z časopisov a doslovy a predhovory.

Slovenská národná strana 1918-1938 – Roguľová Jaroslava

11.40 
Publikácia sa prostredníctvom analýzy činnosti Slovenskej národnej strany (SNS) v rokoch 1918 – 1938 zameriava na vzťah politiky a ideológií na Slovensku v medzivojnovom období. Na tomto základe približuje profil strany, ktorá po prvej svetovej vojne v zmenených spoločensko-politických pomeroch prešla významnou programovou, personálnou i organizačnou transformáciou. Politiku založenú na slovenskom nacionalizme v medzivojnovom období rozvíjala aj v konfrontácii s pravicovými i ľavicovými prúdmi a na slovenskej scéne sa tak vyhranila ako zaujímavá a originálna, aj keď pomerne slabá politická sila. Cieľom sond do jej vnímania a postoja k nacionalizmu, autonomizmu, fašizmu, nacizmu, komunizmu i klerikalizmu, ako aj do oblasti praktickej spolupráce s inými subjektmi politického spektra ČSR je priblížiť čitateľovi dosiaľ nespracované témy našich dejín. Práca vznikla na základe výskumov v slovenských a zahraničných archívoch (Česká republika, Poľsko) a s použitím najnovšej literatúry. Úvod knihy približuje stav výskumu danej problematiky, poskytuje prehľad literatúry a v stručnom priereze pomáha čitateľovi zorientovať sa v základných časových, personálnych a programových otázkach vývoja SNS od jej povojnovej transformácie až po jej faktický zánik na konci roka 1938. Samotná téma knihy je obsiahnutá v troch blokoch s príslušnými podkapitolami. Prvý blok vysvetľuje základné politické a ideologické východiská strany, ktoré určovali jej politiku, vzťah k štátu, k politickému systému i k ostatným stranám. Ide predovšetkým o slovenský nacionalizmus, ako aj o vnímanie a formulovanie slovenskej otázky. Dôležitou súčasťou programu strany bola požiadavka autonómie Slovenska v rámci ČSR, v ktorej naplnení SNS videla potrebnú zmenu postavenia Slovenska v republike. Realizáciou samosprávy by sa podľa nej vytvorili dobré možnosti na riešenie pretrvávajúcich hospodárskych, sociálnych, kultúrnych i politických problémov Slovenska. Ťažiskovou témou druhého bloku je ideologická interpretácia medzinárodného vývoja po prvej svetovej vojne. V povojnovom nástupe ľavice a internacionalizmu SNS videla predovšetkým ohrozenie záujmov národného celku, pričom kritizovala uplatňovanie internacionálnych, ako aj stavovských princípov pri rozhodovaní o otázkach Slovenska. Argumentovala sociálnou a hospodárskou biedou Slovenska, ako aj kritikou šíriaceho sa komunizmu, jeho neverectva a materializmu, ktoré principiálne odporovali jej profilu. Preto pozitívne reagovala na myšlienkové prúdy, ktoré akcentovali národ a národné záujmy. Išlo predovšetkým o fašizmus v polovici 20. rokov a nacizmus na začiatku 30. rokov. Vnímala ich ako renesanciu národných ideálov a ich silnejúci vplyv považovala za prejav víťazstva nacionalizmu a pravice nad ľavicou a internacionalizmom. Na druhej strane však odlišovala myšlienkovú bázu pravicových diktatúr od praktickej politiky týchto štátov. Pri interpretácii ideologických stretov pravice a ľavice sa v tejto časti dáva priestor zahraničnopolitickým úvahám strany, otázkam foriem vlády – od parlamentnej demokracie po diktatúru, politického zriadenia či antisemitizmu. Tretí blok zachytáva postavenie SNS v stranícko-politickej štruktúre na základe vzťahov, kontaktov a spolupráce s nacionalistickými stranami a skupinami v ČSR. V prvom rade ide o autonomistickú Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu. Analýza ich vzťahu v 20. a 30. rokoch približuje úsilie dvoch autonomistických strán o spoluprácu, v ktorej však v konečnom dôsledku prevážili koncepčné i náboženské rozdiely, odlišné vnímanie autonómie Slovenska, ako aj rozdiely vyplývajúce z nerovnocenného postavenia oboch strán v slovenskej politike. Na báze nacionalizmu sa SNS usilovala spolupracovať aj s českými, resp. československými stranami a skupinami. Brzdou kooperácie sa stali odlišné predstavy a ambície týchto subjektov, predovšetkým však postoj k samobytnosti slovenského národa a k riešeniu otázky nemeckej menšiny. Prierez vzťahmi SNS k Československej národnodemokratickej strane, k Národnej obci fašistickej, k Národnej lige, k Vlajke, ako aj priblíženie úsilia o vytvorenie spoločného národne orientovaného opozičného bloku v ČSR s ambíciou prevziať moc a budovať národný štát pri splnení požiadaviek slovenských autonomistov, prináša nové pohľady na česko-slovenskú spoluprácu na báze nacionalizmu, ktorej dosiaľ slovenská historiografia venovala minimálnu pozornosť. Záver knihy prináša sumarizáciu politiky SNS a naznačuje východiská činnosti jej politikov (najmä mladšej generácie) po zániku strany (účasť v odboji, založenie a pôsobenie v Demokratickej strane).

Modrá a Hnedá kniha – Wittgenstein Ludwig

8.17 
Wittgenstein (1889-1951) je jedným z najvýznamnejších filozofov našej doby. Modrá a hnedá kniha, ako väčšina Wittgensteinových prác vrátane Filozofických skúmaní, ktoré v najkoncentrovanejšej podobe reprezentujú jeho neskoršiu filozofiu, vyšli až po jeho smrti. Napriek podtitulu avšak nie sú iba poznámkami, vďaka ktorým možno ľahšie porozumieť Filozofickým skúmaniam, ale samostatnými a originálnymi prácami.

Oficiálna Línia – Obraz socializmu v epoche neoliberalizmu – Krpala Karol

10.45 
Úryvok z knihy: Cieľom tejto práce nie je obhájiť režim spred roka 1989. Kritický postoj k tomuto systému je oprávnený. Pokiaľ však oficiálna kritika tohto režimu je vlastne iba funkciou ideologického konceptu, ktorý sa snaží interpretovať politickú realitu - minulosti aj na ňu napojenej súčasnosti - takým spôsobom, že systémovo-ideologický stav, v ktorom žijeme, je v normatívnom zmysle slova špeciálny a výnimočný, takúto interpretáciu treba odmietnuť a kritiku akéhokoľvek politického systému postaviť realisticky. Aj kritický postoj k neoliberalizmu je oprávnený takisto ako kritický postoj k (reálnemu) socializmu.

Amado mio-Nečisté skutky – Pasolini Pier Paolo

5.81 
Nečisté skutky a Amado mio prezentujú dve autobiograficky ladené rané prózy jednej z najvýraznejších individualít talianskej povojnovej literatúry a kultúry; čitateľa zaujmú expresívnym a dojímavo úprimným opisom autorovho dospievania na friulskom vidieku, kde sa autor vyrovnával s prvými skúsenosťami a problémami svojej homosexuálnej orientácie. Pier Paolo Pasolini (1922 -1975) taliansky filmový režisér, básnik a spisovateľ, jeden z najznámejších intelektuálov svojej generácie. Považovali ho za nonkonformistu, všestranného umelca, experimentátora a kontroverzného autora, ktorý sa nerozpakoval vyslovovať aj kritické myšlienky voči modernej talianskej spoločnosti. Podľa Susan Sontagovej najoriginálnejšia osobnosť v talianskom umení a literatúre po druhej svetovej vojne. Sám sa považoval predovšetkým za básnika, najväčšie uznanie a slávu si však získal ako režisér takých filmov ako Evanjelium podľa Matúša, Salo alebo 120 dní Sodomy, Decameron a i. Pasolini je autorom siedmich básnických zbierok, šiestich románov, takmer päťdesiatich scenárov a množstva filozofických rozpráv a textov o podstate filmového umenia. Nakrútil 26 filmov, ktoré sa stali súčasťou zlatého fondu svetovej kinematografie.

Antisthenés – Úvodná štúdia, preklad zlomkov a komentár – Antisthenés

8.08 
Vedecká redakcia Matuš Porubjak a Ulrich Wolner Uvodná študia a komentár k zlomkom Vladislav Suvák 5. Gnom. Vat. 743 n. 10: Keď sa niekto Antisthenovi vysmieval, že nie je Athénčan, povedal: „Nik ešte nevidel leva, ktorý by bol Korinťanom alebo Atičanom, jednako je však vznešeným zvieraťom“. [... ] 6. Eustath. in Hom. Il. ? 211 p. 637, 36 – 39: Preto aj kynik Antisthenés človekovi, ktorý sa ho dotkol otázkou o jeho pôvode, odpovedal, že jeho otec bol predavačom slaných rybičiek a že si nos utieral do rukáva. Keď uviedol ešte ďalšie podrobnosti, zacitoval verš z Homéra: „Takýmto rodom a krvou otcovskou pýšiť sa môžem“. Antisthenés, vplyvná osobnosť antického myslenia 4. st. pred Kr., ktorej význam je porovnateľný s Platónovým a Aristotelovým významom, sa predstavuje čitateľovi v prvom slovenskom preklade Antisthenových zlomkov – citátov a parafráz z jeho spisov alebo anekdot. Súčasťou prekladu sú aj komentáre a interpretácie Antisthenovho diela publikované v posledných 150 rokoch.

Aristokrat v službách štátu – Gróf Emanuel Péchy – Holec, Judit Pál Roman

14.16 
Monografia o významnej osobnosti slovenskej i maďarskej histórie, vysokom štátnom úradníkovi a šľachticovi, poslancovi za Abovskú stolicu v uhorskom sneme, typickom reprezentantovi aristokracie 19. storočia. Kniha mapuje politické prostredie a vývoj, ktorého bol Péchy objektom i subjektom a v neposlednej miere sociálno-politické prostredie, v ktorom sa pohyboval (Zemplínska a Abovská župa, mestá Košice a Kluž, parlamenty v Bratislave a Budapešti).

Piesok v presýpacích hodinách – Kolektív autorov

13.30 
Reprezentatívny výber z poľskej esejistiky dvadsiateho storočia zachytáva texty najvýznamnejších autorov, pričom v celej tematickej škále prezentuje základné spoločenské, historické či filozofické problémy tejto spoločnosti v búrlivých dobových premenách. V úvodnej časti sa majú čitatelia šancu oboznámiť s pálčivou otázkou národnej identity či vytvorenia národného štátu, vyrovnania sa s vojnovými stratami a traumou po kataklizme prvej svetvej vojny. Medzivojnové obdobie je v antalógii zastúpené abstraktnejšou polohou - esejami o telesnosti, teóriách hlbinnej psychológie, kultúre nových komunikačných prostriedkov, filmovej estetike. Záverečná ťažisková časť zahŕňa povonové obdobie až po súčastnosť - roky socializmu aj podzemného zápasu so socializmom, do ktorého sa zapojili významné osobnosti ako Leszek Kolakowski, Czeslaw Miloszt, Witold Gombrowicz či Stanislav Baranczák. Hlboké tradície i novátorské tendencie poľského myslenia môžu byť pre nás bezpochyby inšpiratývnym podnetom i v takejto výberovej vzorke.

Sondy – Interpretácie kľúčových diel slovenskej literatúry 20.storočia – Kolektív

11.04 
V sondách do slovenskej literatúry dvadsiateho storočia čítajú Vladimír Barborík, René Bilík, Ján Gavura, Eva Jenčíková, Dana Kršáková, Jana Kuzmíková, Pavel Matejovič, Marcela Mikulová, Zora Prušková, Zoltán Rédey, Ľubica Somolayová, Milan Šútovec, Ivana Taranenková, Peter Zajac a Adela Žilková texty slovenskej literatúry dvadsiateho storočia od Pavla Országha-Hviezdoslava po Petra Pišťánka. Jednotlivé čítania majú povahu sond, a to v troch významoch tohto slova. Jednak ide o sondy do jednotlivých textov a ich tematického, topologického a tropologického tkaniva. Autorom šlo o živý vzťah k čítaným textom, preto volili individuálnu interpretačnú optiku. V tomto zmysle chce byť toto čítanie textov kľúčových autorov slovenskej literatúry dvadsiateho storočia príspevkom k jej lepšiemu a primeranejšiemu poznaniu.

Cestopisná a memoárová literatúra – Kolektív

5.00 
Cestovanie v 16. a 18. storočí malo pre súvekého človeka viacero významov. Niekedy bolo poznávaním a dobrodružstvom spojeným so stretávaním sa s cudzími kultúrami. Tiež symbolicky znázorňovalo putovanie dočasným pozemským životom. Memoáre a cestopisy slovenských protestantov obsahujú obidve formy. Zápisky humanistického vzdelanca Jána Dernschwama, člena diplomatického sprievodu vyslaného panovníkom Ferdinandom I. k tureckému sultánovi Sulimanovi, približujú cudzie kraje a kultúru očami cestovateľa. Skúsenosti Štefana Pilárika st. zasa vychádzajú z vynúteného putovania, spojeného s útekom v období tureckých nájazdov. Tristný a primerane dobrodružný charakter majú aj cesty slovenských protestantov Štefana Fabrícia, Juraja Lániho, Jána Simonidesa, Tobiáša Masníka a Mateja Bahila. Ich cesta na galeje je dôsledkom prenasledovania protestantov v 17. – 18. storočí. Ich rozprávania obsiahli nielen ten vonkajší, ale aj vlastný vnútorný svet. Silnú výpovednú hodnotu majú aj memoárové zápisky Joachima Kalinku z Diária. Zachytávajú zložitý vnútorný proces, v ktorom sa človek vyrovnáva s psychickým nátlakom a týraním, a odhodlane sa usiluje voči nemu stáť.

Filozofi v meste – 2. vydanie – Marcelli Miroslav

8.83 
Známy slovenský filozof Miroslav Marcelli sa vo svojej novej knihe venuje filozofii ako mestskej záležitosti a vývin filozofického myslenia spája s vývinom mestského priestoru. Filozofické koncepcie mesta sa tu stávajú predpokladom pre bližšie určenie postojov, aké moderní ľudia zaujímajú k mestskému prostrediu, v ktorom žijú. "Kniha Miroslava Marcelliho je v našich kontextoch ojedinelá témou, ojedinelá spôsobom spracovania, a preto môže byť zaujímavá nielen pre filozofov, ale aj pre vedcov z rôznych umenovedných odborov, architektov, sociológov či politológov. A, samozrejme, pre čitateľa. Lebo pri čítaní si uvedomí, že aj filozofi podnety pre myslenie získavajú často z dôverne známeho prostredia." Peter Michalovič, SME 16.2.2008 "Nepochybujem, že sledovanie paralelných filozofických príbehov a príbehov histórie fenoménu mesta prinesie čitateľom a čitateľkám tak z filozofickej obce, ako aj mimo nej pôsobivý intelektuálny a estetický zážitok." Etela Farkašová, Pravda 1.3.2008

Saturn-Čierne obrazy zo života mužov z rodiny Goya – Dehnel Jacek

12.35 
Najnovší románový opus Jacka Dehnela prináša vzrušujúce rozprávanie o živote v tieni génia. Autor hovorí o zničujúcom tlaku, aký na syna vyvíja mocný a despotický otec – maliar Francisco Goya, na začiatku devätnásteho storočia na vrchole slávy a na prahu staroby. Francisco chce formovať syna, ktorý nemá v pláne kráčať v otcových stopách, otec rozhoduje nielen o budúcom zameraní, rozhoduje aj o jeho ženbe, ba neskôr zasahuje aj do jeho rodinného života.

Stanislav Rakús – Temporálne poznámky a iné prózy – Rakús Stanislav

11.04 
Kniha Temporálne poznámky a iné prózy je reprezentatívnym výberom z prozaických prác Stanislava Rakúsa (1940). Sú v ňom zastúpené všetky etapy doterajšej autorovej tvorby: prozaické prvotiny z prelomu 60. a 70. rokov (knižne vychádzajú prvýkrát), debut Žobráci a výber zo spisovateľovej druhej knihy Pieseň o studničnej vode, ako aj Temporálne poznámky, jedno z najprenikavejších diel domácej ponovembrovej prózy, výber uzatvára aktuálna bilančná novela Fáza uvoľnenia. Publikácia prináša aj prierez autorovými nefikčnými, esejisticko-publicistickými prácami, rozhovormi, obrazovú prílohu a doslov editora. Rakús je autor náročný predovšetkým na seba. Začal publikovať neskôr než jeho vrstovníci z generácie 60. rokov a hoci mu prvé knihy vyšli v dobe, ktorá neveľmi priala tvorivej slobode, nenájdeme v nich nijaké ideologické ani tvarové kompromisy. Jeho diela z obdobia po roku 1989 patria k najlepším prácam našej prozaickej súčasnosti.

O zmysle ľudského života č.1 – Ladislav Kováč

10.36 
Otázku o zmysle ľudského života si kladieme denne. Môže sa zdať banálna a zbytočná, ale len do okamihu, keď sa nad ňou zamyslíme. Ladislav Kováč, významný slovenský vedec, biochemik, pedagóg a nekonvenčný mysliteľ v jednej osobe, to urobil aj za nás. Čo nám ponúka vo svojej esejistickej knihe O zmysle ľudského života? Predovšetkým vlastné hľadanie uprostred čoraz rýchlejšieho sveta. Vývoj ľudstva naberá tempo, aké sme ešte v histórii nezažili a nájsť v ňom zmysel je niekedy veľmi náročné. Veľmi osobná, intímna a zároveň provokujúca úvaha Ladislava Kováča nás núti klásť si množstvo otázok o svojom vlastnom živote i o budúcnosti ľudstva. Pozýva nás nielen k polemike, ale aj k spoločnému vnútornému rozhovoru. O zmysle ľudského života je útla knižka, ktorá nás nenechá ľahostajnými. Ladislav Kováč svojou knihou otvára novú esejistickú edíciu Skica, ktorá vychádza vo vydavateľstve Absynt pod kultovou značkou Kalligram.

Tomášovo spomníkovatenie – Alexander Bröstl

8.36 
K osemdesiatke známeho slovenského aforistu a spisovateľa Tomáša Janovica mu Alexander Bröstl venoval útlu knižku plnú toho, čo má oslávenec veľmi rád: aforizmov, krátkych príbehov s rýchlou a vtipnou pointou a zamyslení nad tým, čo je síce každodenné, no neprestáva prekvapovať.

Stratená voda č.2 – Erik Baláž

10.36 
Stál za kampaňou My sme les, ktorá vzrušila a zasiahla celú krajinu, a jeho filmy videli desaťtisíce divákov. Erik Baláž je vplyvný ochranársky aktivista i vnímavý filmár. O čom však premýšľa, keď sa sám túla divokou prírodou? Čomu venuje svoju pozornosť? Aké otázky si kladie? Odpoveďou je jeho osobná knižná esej Stratená voda, v ktorej nás pozýva na spoločné potulky a rozhovory s prírodou. Pomedzi riadky textu sledujeme cestičky a osudy prameňov, potokov a riek v našej krajine a spolu s Erikom Balážom sa dostávame aj hlbšie, voda je totiž zdrojom všetkého života. Sme schopní doceniť nesmierny význam vody pre naše životy? Dáme jej dostatok priestoru na to, aby naďalej prinášala život do našich hôr a nížin? To sú otázky, ktoré nám kladie Erik Baláž a vlastne aj príroda sama. Stratená voda Erika Baláža je druhou knihou esejistickej edície Skica, ktorá vychádza vo vydavateľstve Absynt pod kultovou značkou Kalligram.

Úvod do pamäti – Rudolf Chmel

16.06 
Kniha Rudolfa Chmela Úvod do pamäti je svojráznou memoárovou reflexiou autora -- literárneho vedca, verejného intelektuála, diplomata a politika, v ktorej sa cez jeho individuálnu pamäť zrkadlí aj kolektívna reflexia, národná aj štátna, respektíve stredoeurópska. Z tohto prieniku individuálneho a kolektívneho osudu sa odvíja zaujímavé rozprávanie o zložitých, neraz protirečivých dejinách súčasnosti, dejinách, ktoré mnohí žili a mnohých budú určovať aj v budúcnosti.

Kritické myslenie v slovenskej postsocialistickej spoločnosti – Jonathan L. Larson

9.50 
Publikácia Kritické myslenie v slovenskej postsocialistickej spoločnosti skúma kritické myslenie ako sociálny projekt pri prechode strednej a východnej Európy k demokracii a trhovej ekonomike. Z akých dôvodov vnímali bežní ľudia kritické myslenie ako sociálny problém počas pätnástich rokov nasledujúcich po komunistickej vláde? Čo znamená, opisovať ho ako spoločenský, a nie individuálny jav? Aké lokálne rozdiely a spoločenské základy kritického myslenia nedocenili tí, ktorí chceli zo zahraničia importovať nové rečové a písomné výrazové prostriedky na podporu tohto prechodu? Akým spôsobom ovplyvňujú doteraz používané rečové a písomné prostriedky súčasné dianie? Táto etnografická interdisciplinárna štúdia mapuje niektoré zo spoločenských dynamík a politických síl, ktoré určovali kritiku a ovplyvňovali vzorce sociálneho správania a myslenia vo vzdelávaní a verejnej kultúre na postkomunistickom Slovensku.