MAFRA Slovakia a.s.

Knižka inšpirovaná filmovým scenárom. Podľa rovnomennej českej romantickej komédie LOVENIE. Ktoré dievča by nemalo rado svadby? Krásne biele šaty zo salónu, romantická atmosféra, svadobná torta na mieru, muž života po nevestinom boku. Teda – väčšina z nich. Hlavnej hrdinke Eliške sa tá posledná časť veľmi nevydarila. Jej ženích totiž v rozhodujúcej chvíli povie „NIE“ a od oltára zbabelo utečie. To dokáže dievčaťu pokaziť nielen celú svadbu, ale aj život. Naviac, keď má hlavná hrdinka pocit, že jej uteká vlak. Má skoro 35, je „single“ a nemá kde bývať. Podľa kamarátky Peti jej pomôže len nová známosť a sex. Svet je predsa plný slobodných chlapov! Eliška je síce viac citlivejšia a kamarátkin prístup jej úplne nesedí, jej vlak však fakticky začína odchádzať a niekto ho musí chytiť. Je čas založiť si profil na zoznamke, a vrhnúť sa do randenia naslepo. Je čas začať LOVIŤ :-)

Danica Hričová je vo svete ženskej literatúry a najmä filmovej tvorby pomerne známa. Jej prvý román Mrcha na koni (r.2012) – sa stal v priebehu pár mesiacov bestsellerom. Po ňom nasledovali tituly Svet masiek a Štvrtá stena. Svoju vášeň pre písanie naplno pretavila do filmu. Pracovala pre TV MARKÍZA, kde sa ako kreatívna producentka a dramaturgička podpísala pod projekty Druhý dych, Zita na krku, Búrlivé víno a Chlapi neplačú. Od roku 2014 pracuje pre TV JOJ ako scenáristka. Zaslúžila sa v nej za úspech televíznych seriálov Divoké kone, ZOO, Pravá tvár, Vlci, či sitcom Ministri. Jej nový román Všetko, čo sa nestalo je jej štvrtou knižkou a vychádza už 16.5. 2019 Sú veci, ktoré si nevšímame. Sú veci, ktoré pochopíme až v úplne nových súvislostiach. A sú veci, ktoré sa v našom živote nestali, lebo nám unikli. V malom detaile, ktorý môže zmeniť celý náš život. Kniha o tom, ako prežiť vzťah s narcisom, o chybách, za ktoré sa vďaka spolužitiu s ním platí, aj o tom, ako si prestávame vážiť samé seba v snahe zapáčiť sa človeku, ktorý toho nie je hoden. Hlavná hrdinka príbehu Agáta je moderná emancipovaná žena, ktorá si vždy vie so všetkým poradiť. Aspoň si to o sebe pár rokov myslí. Až kým nestretne Ivora, mladého ambiciózneho politika, ktorý zmení celý jej doterajší život od základov. Netuší pritom, že Ivor jej sen o dokonalom vzťahu splní takmer do bodky. Až desivo vážne...

Niekedy sa dvaja stretnú v správnom čase na nesprávnom mieste. Niekedy sa stretnú na správnom mieste, len v nesprávnom čase. A niekedy sa ich život zamotá tak, že aj stretnutie v správnom čase na správnom mieste nestačí. Našťastie. Príbeh Petra a Lucie s nádychom Islandu, ktorí pod ťarchou svojich životov netušili, že ešte môžu byť šťastní. Oni, ich deti aj celé ich okolie. Otázkou ostáva, či šťastní byť chcú. Kniha Vidličky, lyžičky, nože je už pätnástym Evitiným románom. Obsah: Ona má dvoch synov, on dve dcéry. Ona má minulosť, on prítomnosť. Každý chce to isté, ale každý v inom momente. Keď sa to skombinuje s faktom, že každý z nich vždy povie len to, čo chce a mnoho vecí ostane skrytých, môže to dopadnúť zle. Alebo aj dobre :-) Citát: Ľudia nie sú zlí. Sú len nešťastní. Zlé je to, že im to tak celkom vyhovuje.

„Na tom predsa nie je nič zlé, byť občas len sám so sebou. Pre krik, ktorý je neustále okolo nás, často nepočujeme, čo nám duša hovorí. Čo od nás chce a čo potrebuje. Pracujeme, počúvame druhých ľudí, nechávame na sebe pôsobiť šumy a ruchy sveta. A nie všetko z toho nevyhnutne potrebujeme.“ Kto by netúžil po svete plnom lesku a slávy? Po obdive a titulkách časopisov? Lenže nie vždy je všetko tak, ako vyzerá na prvý pohľad. Nie vždy je sláva a úspech zárukou šťastného a spokojného života. Niekedy sa musíme vrátiť na úplný začiatok, aby sme pochopili, kým vlastne sme a čo nás robí skutočne šťastnými. Hrdinka príbehu Andy Sonder sa z dychtivej a talentovanej študentky vypracuje na samý vrchol. Je z nej slávna herečka, má všetko po čom túžia jej kolegyne. A predsa nie je so svojím životom spokojná. Začne hľadať odpovede na mnoho otázok, ktoré ju čím ďalej, tým viac znepokojujú. Aby začala žiť v súlade so sebou a svojimi pocitmi, musí urobiť vážne rozhodnutie. Čo, alebo koho sa rozhodne obetovať? A nájde v sebe toľko hľadaný pokoj a rovnováhu? Ukážka z knihy: Môj muž ma zamestnal v divadle, kde bol umeleckým šéfom. Rovno zo školy som nastúpila do hereckého súboru. Možno to niekto vnímal ako protekciu, ale bolo mi to fuk. Konkurzná komisia mala desať členov a prijali ma jednohlasne. Lebo som bola miláčikom kritiky aj divákov. Krotká bola stále vypredaná, a tak som dostala ďalšiu hlavnú rolu. A po nej ďalšiu. Do piatich rokov som bola naozaj kráľovná. Lebo som drela. Na každej novej postave. Strávila som celé noci študovaním. Hľadala som informácie o autorovi, o konkrétnej hre, o dobe, v ktorej sa dej odohrával. Bola to nadpráca, ale ja som si bez nej nedokázala predstaviť hrať. Áno, stačilo by sa naučiť scenár, patrične sa tváriť a pamätať si, kedy mám z ktorej strany nastúpiť na javisko. Je veľa hercov, ktorým to stačí a preplávajú takto celý svoj aktívny život. Ja som nemohla. Neviem sa uspokojiť s polovičatosťou. A práve táto robota, ktorá bola zdanlivo navyše, ma dostala na vrchol. Ku každej novej príležitosti sa staviam, akoby bola posledná v mojom živote. Akoby na nej záležal celý môj osud. S buldočou zanovitosťou som hľadala správny herecký výraz. Ku každej jednej postave osobitný a autentický. Domýšľala som svojim hrdinkám celé životy, nie iba to, čo bolo v hre. Žili aj predtým a niektoré aj potom, ak som za nich na javisku zomierala. Nechcela som byť herečka schémy. Túžila som sa stať obrazom reálneho života. Recenzie na moje výkony ma utvrdzovali v tom, že idem správnou cestou. Moje herectvo nazývali plnokrvným. „Trýznivé bolesti hrdiniek dokáže prežívať na javisku, akoby boli jej vlastné,“ napísal renomovaný kritik a ja som sa nesmierne tešila. „Si moje najdokonalejšie umelecké dielo,“ hovorieval mi Leo večer, keď sme si líhali spať. A ja som sa nechala kreovať. Dôverovala som mu, všetko, čo mi poradil, ako ma nasmeroval, som brala vážne. Lebo som videla, že každá jeho rada ma posúva dopredu. Milovala som jeho múdrosť, rozhľad, trpezlivosť. Odovzdala som sa mu absolútne do rúk. Už som nebola ten vyplašený vrabček ako na začiatku. Dozrela som aj ako herečka, aj ako žena.

Keď sa zaľúbiš do muža s minulosťou a záväzkami, čakaj prekvapenia. Príbeh o láske s kvapkou tajomstva, nečakaným zauzlením, troškou pátrania a koncom, aký možno na začiatku nikto nečakal. Manželstvo je dobrý koncept. Aj v dlhoročnom vzťahu, ktorý nie je potvrdený na úrade, sa dá žiť kvalitne. Ten kúsok papiera a vedomie, že máme jedno meno, že sme jedna bunka, je dôležitý. Dáva pocit istoty a pokoja. Dá sa namietať, že mnohí si to tiež mysleli, a dopadli zle. Lenže vravíme o manželstve, ktoré vytvoria tí správni ľudia. Čo k sebe naozaj patria. Citát: „Spolužitie dvoch ľudí je veľmi zvláštna vec. Prídu dvaja, každý z inej rodiny, s inými zvykmi a spolu majú vytvoriť novú jednotku. S novými pravidlami, ktoré vzniknú zmiešaním toho, čo si priniesli z pôvodných rodín. Niekedy to ide ľahúčko, ale niekedy treba bojovať.“