Milanium
Nádhera a bolesť – Milan Richter
Antológia básnických prekladov jedného z najvýznamnejších slovenských prekladateľov poézie. Kniha prináša 182 básní od 22 svetových básnikov (J.W. Goethe, E. Dickinsonová, H. Martinson, A. Lundkvist, L. Ferlinghetti, A. Ginsberg, P. Celan, D. Levertovová, E. Jandl, K. Espmark, P. Tafdrupová a i.), ako aj doslovy, eseje, portréty autorov, 6 básní M. Richtera venovaných básnikom zastúpených v antológii a veľa fotografií. Knihu vydalo Slovenské centrum PEN.
Malý Faust – Johan Wolfgang Goethe
Prekladateľ Goetheho faustovských textov Milan Richter zaradil do knihy MALÝ FAUST jednak svoj preklad Prafausta (ten vyšiel po prvý raz r. 2000 v limitovanej bibliofiLskej edícii ako Faust a Margaréta a o rok nato získal Cenu Jána Hollého 2001 za básnický preklad) a jednak vybrané, kľúčové scény z Fausta I (preložené pôvodne pre divadelné stvárnenie celého Fausta, t. j. Fausta I, II, na doskách činohry SND v Bratislave v r. 2010 – 2012), doplnené o stovky veršov preložené neskôr.
Kniha obsahuje aj výber Goetheho výrokov o Faustovi, štúdiu prof. J. Boora k Prafaustovi a prekladateľské poznámky M. Richtera k jeho práci na tomto dlhoročnom projekte.
Slovenskému čitateľovi sa po prvý raz dostáva do rúk „Faust v prvotnej podobe", vytvorený 25-ročným Goethem, spolu s vrcholnými scénami nemeckého i svetového klasického diela, scénami, ktoré písal tento génius už ako zrelý básnik a dramatik.
Prorok, Prorokova záhrada – Chalíl Džibrán
Slávne lyricko-prorocké texty (nazývané aj "piate evanjelium") libanonsko-amerického básnika a výtvarníka Chalíla Džibrána v pretlmočení Milana Richtera, prekladateľa uznávaného a oceňovaného aj v zahraničí, a s doslovom arabistky Katarína Beškovej. Za preklad Proroka a Prorokovej záhrady (a ďalších textov Ch. Džibrána v knihe Prorok a umenie pokoja, SPN - Mladé letá 2008), získal Milan Richter Cenu Jána Hollého 2009.
Krátky nešťastný život Marilyn Monroe – Milan Richter
Divadelná hra básnika, dramatika a prekladateľa Milana Richtera "Krátky nešťastný život Marilyn Monroe" má všetky atribúty napínavého trileru odohrávajúceho sa v Hollywoode, v ordinácii slávneho psychoanalytika i v pracovni zvláštneho vyšetrovateľa. Hlavnými postavami príbehu, ktorý má čitateľovi (i divákovi) na samom konci odhaliť, kto zavraždil ikonu amerického filmu a sexsymbol 50. rokov minulého storočia, sú Marilyn Monroe, prezident John F. Kennedy a jeho brat Robert, druhý manžel MM Joe DiMaggio, psychoanalytik Ralph Greenson a mladý vyšetrovateľ David Diamant. Autor Milan Richter strávil tri roky štúdiom tajných aj nedávno odtajnených materiálov k prípadu "samovraždy" Marily Monroe a ďalšie tri roky venoval napísaniu tejto hry.
Hoď vetru košeľu – Jana Štroblová
Výber z poézie poprednej súčasnej českej poetky, pričom dve tretiny básní sú v preklade do slovenčiny a jedna tretinu tvoria básne v českom origináli. Štroblovej poézia nepodáva básnivý opis skutočnosti, hľadá jej pravdu v pravde básne. Vyslovuje ju prudkým metafyzickým gestom, ktoré sa snaží nachádzať metafyzický osud sveta.
Kafka a Kafka – Milan Richter
Dve divadelné hry o Franzovi Kafkovi od slovenského dramatika, básnika a germanistu Milana Richtera. Prvá hra Z Kafkovho Pekloraja vychádza z Kafkových aforizmov a snov i z jeho vzťahu k otcovi a k snúbeniciam Felice Bauerovej a Julie Wohryzkovej. Veľká časť deja sa odohráva v sanatóriu Tatranské Matliare, kde sa tento pražský židovský spisovateľ v r. 1921 liečil. Hra Kafkov druhý život je sčasti reálnou a z veľkej časti fiktívnou odpoveďou na otázku: Čo keby Boh či dajaký démon umožnil Kafkovi prežiť "druhý život"? Je to hra o strate a znovunachádzaní človekovej identity, hra o talente a jeho neporaziteľnosti. Kafkovská hra o Kafkovi, akým bol v tajuplnom labyrinte jeho duše. Obe hry sprevádza fundovaný doslov teatrológa a esejistu Ivana Čičmanca, ako aj Príloha Kafka s mnohými aforizmami F. Kafku.
Madona má červenú dušu – Kolektív autorov
Prvá básnická antológia autorov prináležiacich k najmenšiemu slovanskému národu, k Lužickým Srbom. Desať autorov (medzi nimi básnici známi aj v celonemeckom kultúrnom priestore, ako napr. Kito Lorenc, Benedikt Dyrlich či Róža Domašcyna) v nej prináša svoje rôznorodé témy, vyznania a skúsenosti. Ich spoločnou témou je - niekde vyjadrená iba medzi riadkami, inde explicitne - obava o asimiláciu, o vymretie materčiny, ktorá existuje v dvoch variantoch: hornolužická a dolnolužická srbčina. Päť autoriek rozličných generácií zase nazerá na "svoju" tému - lásku - z rozličných pozícií a uhlov.
Dobré miesto na noc – Savyon Liebrechtová
Prózy poprednej izraelskej prozaičky a dramatičky Savyon Liebrechtovej sú žensky jemné, plné emócií, dejovo precízne vypracované, so zmyslom pre najmenší detail. Vyberá si celkom tradičné témy – priateľstvo, láska, rodina – a ozvláštňuje ich historickými a politickými presahmi. Dej je naoko predvídateľný, no nečakane naberie celkom iné smerovanie a čitateľ sa až vďaka absurdne zamotanej zápletke dozvie nakoniec nečakanú, hoci hlboko ľudskú pravdu. Dejiskom poviedok knihy Dobré miesto na noc je zakaždým iné miesto na svete, podľa čoho dostali aj názvy – Amerika, Hirošima, Tel Aviv, Mníchov a Jeruzalem. Ich hrdinovia sa boria so svojím osudom, kráčajú životom v nádeji, že cesty, na ktoré sa vydávajú, a rozhodnutia, ktoré robia, ich privedú k vytúženému cieľu.