Zobrazujú sa všetky 4 výsledky

Dečičstvo duchovnej piesňovej kultúry medzi Východom a Západom – Peter Žeňuch

4.28 

Monotematický súbor štúdií piatich autorov zo Slovenska, Nemecka, Belgicka a Ukrajiny vznikol ako výsledok spoločného vedeckovýskumného záujmu o duchovnú i paraliturgickú piesňovú kultúru, ktorá vznikala v prostredí cirkvi byzantského obradu. Osobitosťou tejto duchovnej piesňovej tvorby je skutočnosť, že v každom jednom národnom prostredí, v ktorom sa uplatňuje, tvorí jedinečnú súčasť kultúrneho dedičstva, pričom jej príslušnosť k iba jednej národnej tradícii nemožno zvyčajne jasne ohraničiť. Duchovná piesňová kultúra je spätá s jazykovou, umeleckou, liturgickou, hudobnou i duchovnou zložkou byzantsko-slovanskej kultúry. Výskum duchovnej, paraliturgickej piesňovej tvorby v kontexte jazykových, textologických, liturgicko-obradových, semiologických i hudobno-obradových výskumov sa systematicky uskutočňujú v kontexte interdisciplinárneho poznávania dedičstva byzantskej tradície.

Jazyk a kultúra na Slovensku – Peter Žeňuch

9.50 

Poznanie histórie, poznanie svojich koreňov je významným predpokladom budovania úcty a hrdosti k sebe, k svojmu národu, k vlasti i k rodnému kraju. Preto je aj dnes dôležité zaoberať sa touto problematikou, jej skúmaním z rôznych uhlov pohľadu i propagáciou tak v prostredí vedeckej obce ako aj medzi laickou verejnosťou. Hlavne preto my, Michalovčania, vítame a podporujeme ľudí i podujatia, ktoré k tomu prispievajú, a hlavne preto sme uvítali a podporili myšlienku nášho vzácneho rodáka prof. PhDr. Petra Žeňucha, DrSc., riaditeľa Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV, zorganizovať v michalovskom Zemplínskom múzeu medzinárodnú vedeckú konferenciu Jazyk a kultúra na Slovensku v slovanských a neslovanských súvislostiach. Veľmi nás teší, že tento náš spoločný príspevok k 1150. výročiu príchodu Konštantína a Metoda na naše územie, môžeme aj s odstupom času hodnotiť ako vydarený. Vďaka Slavistickému ústavu Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied sa v Michalovciach zišli významné vedecké osobnosti a zazneli ich hodnotné odborné príspevky, ktoré nás všetkých utvrdili v tom, že Slovensko a aj jeho východná časť má bohatú kultúrnu minulosť a že pocit malosti, ktorý sa nás občas zmocňuje, nesúvisí a ani nemôže súvisieť s nedostatkom spomínaných historických kultúrnych hodnôt. Veľmi sme radi, že príspevky, ktoré na tejto konferencii odzneli, sa formou tohto zborníka môžu dostať aj k ďalším záujemcom o poznávanie tejto problematiky a že i vďaka tomu všetkému sa Michalovce opäť pozitívne zviditeľňujú.

Liturgické jazyky v duchovnej kultúre Slovanov – Peter Žeňuch

14.25 

Liturgické jazyky predstavujú osobitú zložku kultúrnej a konfesionálnej identity. S pápežským schválením staroslovienskeho prekladu Biblie, staroslovienskych bohoslužobných textov súvisí aj postupný rozvoj slovanského písomníctva. Preklady liturgických textov a Biblie do staroslovienčiny preto znamená nielen zavŕšenie dôležitej iniciačnej etapy slovanskej písomnej kultúry, ktorá po rozpade veľkomoravského prostredia, v ktorom možno identifikovať aj počiatky formovania slovanskej duchovnej kultúry, neznamenal jej zánik, ale následný systematický rozvoj.

Kliment Ochridský a jeho prínos pre slovanskú a európsku kultúru – Peter Žeňuch

9.50 

Svätý Kliment Ochridský patril k učeníkom a spolupracovníkom svätých solúnskych bratov Cyrila a Metoda. Bol pilierom nielen ich misijného pôsobenia na Veľkej Morave, ale stál pri formovaní slovanskej kresťanskej kultúry. Monotematický súbor štúdii predstavuje aktuálne výskumy, ktoré sa týkajú osobnosti a diela Klimenta Ochridského a jeho prínosu pre slovanské i európske kultúrne dedičstvo.