Premedia

Scott Douglas nabízí zkušenosti, které získal v průběhu třech desetiletí běhání, dvou desetiletí práce sportovního novináře, a na setkáních s nejvýznamnějšími běžci a trenéry z celého světa. Jeho 250 tipů je druhou nejlepší věcí po získání osobního trenéra. Douglas radí, jak zvýšit vaše denní, týdenní a roční běžecké objemy, jak zvýšit rychlost a jak si užít běh bez zranění. Věnuje se široké paletě otázek. Zajímavé odpovědi si v knize najde každý. Začátečník, který se touží dostat do formy, středoškolský závodník, atlet přemýšlející o tom, že by přesedlal na běh, ale i zkušený běžec, který by chtěl zlepšit svůj čas na nejbližším maratonu. Otázek je mnoho: Jak se správně obléct při běhání v dešti nebo na sněhu? Jak si najít čas na běhání i v rušných dnech? Jak si stanovit rozumné cíle a jak jich dosáhnout? Douglas zná odpovědi.

Svet ovláda toxická ideológia extrémnej rivality a individualizmu. Zahmlieva skutočnú ľudskú povahu a ničí nádej a spoločný cieľ. Nahradiť ju môže len pozitívna vízia nový príbeh, ktorý znovu zaangažuje ľudí do politiky a osvetlí cestu k lepšiemu svetu. Britský politický a environmentálny aktivista George Monbiot popisuje, ako nové poznatky v psychológii, neurovede a evolučnej biológii umožňujú vidieť ľudí a ich povahu v úplne inom svetle: ako výnimočných altruistov, ktorí navzájom spolupracujú. Ukazuje, ako na týchto zisteniach môžeme stavať a vytvoriť novú politiku: politiku spolupatričnosti. Zásadné preorganizovanie demokracie a ekonomiky zdola nám podľa neho umožní opäť získať kontrolu a zvrhnúť sily, ktoré maria naše snahy o lepšiu spoločnosť. Naliehavá a zanietená kniha prináša nádej a jasnosť potrebné pre zmenu sveta.

Myslíte si, že Covid 19 je výnimočný? Ale kdeže. Epidémie tu boli od nepamäti a oveľa ničivejšie. Ovplyvnili vývoj našej civilizácie viac, ako si vieme predstaviť. Pomohli moderným ľuďom v stretoch s neandertálcami, prispeli k pádu Rímskej ríše, nedovolili, aby sa znovu zjednotila, ba dokonca vyhladili celé regióny. Čierna smrť v stredoveku bola pravdepodobne najdesivejšou pandémiou v dejinách. Na epidémie doplatili pôvodní obyvatelia Ameriky, ba dokonca aj slávny Napoleon musel sledovať, ako choroba škvrnitý týfus ničí jeho neporaziteľnú armádu. Ľudstvo sa však, zdá sa, nikdy nepoučí. V tejto knihe nájdete brilantné texty renomovaných odborníkov a špecialistov na pandémie, ktoré ponúkajú zhrňujúci pohľad na choroby, ktorým ľudstvo čelilo, aj to, ako sa ďalej vyvíjali a tiež predpovede, čo všetko nás ešte môže čakať.

Na Silvestra, presne o polnoci, otrasie Oslom mohutná explózia a polícia je okamžite v pohotovosti predpokladá sa totiž, že šlo o teroristický útok. Medzi ťažko zranenými je aj Ruth-Kristine Smeplassová, matka Patricie, dievčatka, ktoré niekto pred desiatimi rokmi uniesol. Vyšetrovanie výbuchu pozorne sledujú médiá, no novinárku Emmu Rammovú zaujme najmä Smeplassovej osud a záhadné zmiznutie malej Patricie. To nenecháva na pokoji ani policajta, ktorý ho vyšetroval, Alexandrovi Blixovi. Podarí sa im preniknúť cez polopravdy a lži obklopujúce celý prípad a zistiť, čo sa naozaj stalo?

Naše dejiny sú plné bizarností, omylov, trápnych momentov i kuriozít. A nikdy nešli priamo. Ako sa mala šľachta, ako sa obliekali a čo jedli, alebo, čo všetko muži i ženy spod Tatier či iného sveta prežívali, keď nepózovali pred kamerami pre budúcnosť v demokratickej medzivojnovej Československej republike. A propos, ani v tej medzivojnovej ČSR nebolo všetko ideálne a ružové a stredovek nebol taký temný, ako by sme si možno mohli myslieť. V druhej časti Histórie zadnými dverami, ktorej autormi sú opäť historici z Historického ústavu SAV, nájdete široké spektrum tém od obskúrnych liečiteľských postupov, cez výchovné praktiky na kráľovských dvoroch až po bizarnosti, ktoré sa udiali v starých šľachtických rodoch. Na čitateľa čakajú putujúci mnísi-svetobežníci, Casanova, pani Sacherová a bojovníci za abstinenciu v alkoholizmom postihnutých slovenských dedinách a obciach. Autori však neobišli ani novšie dejiny, nezabudli na Slovenský štát 1939 (a to, čo mu predchádzalo) a na krátke vojnové obdobie, ktoré je taktiež bohaté na zaujímavé témy a absurdnosti, pričom sa venujú sa aj československému rozmeru tohto časového úseku. A k tomu všetkému pridávajú mnohé iné texty z obdobia komunistického režimu, úteky z raja, kde vraj zajtra znamenalo už včera.

Dlho očakávaný záver temnej trilógie z prostredia politiky a zločinu. Zatiaľ najrozsiahlejšia Shootyho knižka zachytáva tretiu vládu Roberta Fica, počas ktorej sa dialo viac vecí, než by si bežný smrteľník dokázal zapamätať. Kresby ilustrujúce dianie na Slovensku aj vo svete dopĺňa rozsiahly poznámkový aparát, ktorého čítanie je rovnako málo povzbudivé ako zvyšok knihy. ROZHOVOR: SHOOTY: PRERODU NA CIVILIZOVANÚ KRAJINU SA NEDOŽIJEME Doteraz mali výberovky zvyčajne do päťsto strán. Prečo má tá najnovšia vyše sedemsto, bola to nejaká iná doba? Predchádzajúce knihy vznikali v období akejsi novej normalizácie, v období, kedy sa strana Smer zabetónovávala vo svojich pozíciách vo vidine toho, že to tak bude navždy. Aj to tak vyzeralo, že si postupne všetci zvykneme a otupieme. Všetky indície nasvedčovali tomu, že sa deje niečo veľmi zlé, ale priame dôkazy chýbali. Doba, kedy bol oficiálne Marian Kočner podnikateľ a Robert Fico sociálny demokrat. Za štyri roky, ktorým sa venuje táto kniha, sa stalo veľmi veľa vecí, ktoré udali smer vývoja celej našej spoločnosti. A tým nemyslím len odhalenie väzieb vládnucich strán na svet zločinu, ale aj posun celej tzv. demokratickej opozície k nenávistnej politike. Viac kresieb z tohto volebného obdobia považujem za signifikantných pre túto dobu. Priznám sa, že aj z výtvarného hľadiska som prerieďoval pomenej ako pri predchádzajúcich zväzkoch tejto ságy. Som spokojnejší so svojou kresbou, za pár rokov sa to už naučím. Mimoriadne rozsiahly je v tejto knihe aj poznámkový aparát, čo ťa najviac zaskočilo, keď si sa hrabal v slovenských udalostiach za posledné štyri roky? Asi si to majitelia predošlých zväzkov neuvedomujú, ale poznámkový aparát je zásadná časť mojich kníh. Už keď sa pozerám na svoje obrázky staré iba pár mesiacov, mám len nejakú hmlistú predstavu o udalostiach, ktoré ich vyprovokovali. Tie sa na nás počas poslednej vlády Smeru valili v takej kadencii a intenzite, že je nemožné, aby si to jeden človek zapamätal. Sám sa vo svojich knihách hrabem, keď si chcem niečo pripomenúť. Keď som si takto rekapituloval a kondenzoval roky 2016 až 2020, z odstupom času ma šokovalo, do čoho všetkého bol napríklad namočený Robert Kaliňák a jeho kumpán Ján Počiatek. Alebo Dobroslav Trnka. Títo ľudia si stále behajú po slobode, došlo iba na prokurátora-zametača Dušana Kováčika. Opäť ma šokovali fašizoidné výroky Borisa Kollára a Richarda Sulíka. Rekapitulácia kariéry Andreja Kisku a jej vplyvu na budúce deje sa mi takto s odstupom zdá ako oveľa nešťastnejší príbeh, ako v reálnom čase. Tiež som vytesnil príbeh PS/Spolu (0,04 percenta pred bránami parlamentu), ktorému som sa hodlal venovať, až keď z neho niečo bude. Séria babráckych rozhodnutí a nešťastných náhod tomu zabránila. Zaujalo ma aj, že zjavne som nepovažoval Igora Matoviča za človeka, ktorý by v budúcnosti mohol mať nejaký vplyv na chod tejto krajiny. Ale to si nejako neviem pripustiť doteraz. Na druhej strane, objavilo sa tam aj niečo príjemné, dá sa nájsť nejaký trend, ktorý ukazuje, že sa meníme na civilizovanú krajinu a to najhoršie už máme za sebou? Občianska spoločnosť po tridsiatich rokoch od revolúcie opäť pochopila svoju silu. Ako aj vtedy, nevedela si s ňou zodpovedne poradiť. Koncovky rozohraných partií nám veľmi nejdú. Myslím, že prerodu tejto krajiny na civilizovanú sa nedožije ani naša generácia, ani generácia našich detí. Naďalej platí, že body v politike sa inkasujú za zbabelosť, podliezanie najnižším pudom, nenávisť a malomeštiackej schopnosti so všetkým podvodníčkovsky vydrbať. K civilizovaniu krajiny potrebujeme kultúru v tom najširšom zmysle tohto slova, ale toto slovo je u nás stále tabu. Ako nejaké panské huncútstvo, ktoré drobný ľud nepotrebuje. Ale aby som odpovedal na otázku, vidím tu ochotu mladých vzdelaných ľudí pracovať v štátnej správe a pracovať na jej zmene. To napr. moja generácia nepoznala. Do štátnej správy sa tradične chodilo len hlivieť. Bude to už piata knižka, všetky diely dokopy pokrývajú osemnásť rokov kratšiu knižku si venoval iba Radičovej vláde, ktorá nevydržala ani dva roky. Pár postáv tej doby, vrátane Sulíka a Matoviča, sa po dlhom čakaní vrátila k moci, bude z toho opäť krátka knižka? Pri všetkej neúcte k predchodcom Igora Matoviča som presvedčený, že takéhoto politicky neschopného premiéra sme ešte nemali a to som si spomenul aj na Jozefa Moravčíka. Takže to odhadujem na tenšiu knihu. Tvoj otec dlhé roky zostavoval knihu Politické Slovensko, rozsiahle encyklopedické dielo, ktoré zachytáva naše politické dejiny od habsburskej monarchie po súčasnosť, ty sa už dve dekády cez kresby komentuješ našu aj zahraničnú politiku. Na jednu rodinu dosť veľa masochistov, máš vymyslený nejaký rezervný plán čo robiť, keď sa zmeníme na usporiadanú a nudnú krajinu? Nemám, lebo taká možnosť nie je v ponuke. Videl som otca, ako sa šesť rokov trápil s týmto svojim zásadným opusom, táto kronikárska súvislosť mi docvakla, až keď som sa prehŕňal v našich novinových archívoch a agentúrnych správach. On nám zosumarizoval minulosť, ja pracujem na dnešku. Ktorý by, samozrejme, bez tej minulosti nebol takým dneškom aký poznáme. On je o dosť elegantnejší a jedovatý humor v jeho heslári rozoznajú iba fajnšmekri. Zatiaľ čo on má vážnosť v prvom pláne svojej snahy a humor ako odmenu pre pozorného čitateľa, ja to mám naopak.