Vydav.Spolku slov.Spisovateľov- S
Grécka káva – Chapsali Katarina
Autorka absolvovala ekonómiu a španielsky jazyk v USA. Po ukončení štúdia sa vrátila do Bulharska. Od roku 2000 je aktívnou novinárkou, hoci uprednostňuje širšiu charakteristiku „človek slova“ – nie náhodou predmetom jej postgraduálneho štúdia bola filozofia. Do sveta literatúry úspešne vstúpila románom Grécka káva. „Káva“, ako sa kniha medzi čitateľmi rýchlo preslávila, dostala hlavnú cenu Peroto v kategórii próza za rok 2015, ako aj prémiu Cveteto na Cheligon za rok 2016. Katastrofálna automobilová nehoda gréckeho podnikateľa zmení život jeho mladej manželky – bulharskej novinárky. Otvorená pravda vychádza na povrch a smelo sa vnára do hlbín jej rodu, v ktorom ONA (Katerina, Žena) hľadá seba a odkiaľ čerpá silu, aby sa vyrovnala so svojou bolesťou... To je stručná dejová línia príbehu Grécka káva. Preplieta sa v ňom autobiografia a fikcia, historické a intímne, razantne sa odkrývajú vrstvy času a sledujú jeho poklesky skrývajúce prvotnú silu, staré konflikty a stereotypy. Grécka káva v skutočnosti zobrazuje rozprávanie o Balkáncoch a o HRANICIACH – paradoxne rozdeľujúcich a spájajúcich. Grécka káva je vynikajúco napísané dielo. Fragmentované, s dekonštrukčnou chronológiou, predstavuje reťaz „malých“ a „veľkých“ príbehov famózne spojených množstvom hlasov, slobodne prechádzajúcich časom a priestorom a dávajúcich silu budúcnosti. Ide o vyspievaný príbeh, napísaný z hĺbky, úprimnú spoveď matky pred synom, ktorý bude pokračovať nielen niťou života, ale aj rozprávania. Grécka káva je moderný román, ktorý bez strachu odhaľuje zjazvené miesta a podnecuje nie iba k myšlienkam, ale aj k rozhovoru – o našom osude byť SPOJENÍ.
Biela osnova – Abelovský Milan
Milan Abelovský po doteraz vydaných básnických zbierkach Chvíľa zblíženia, Jaspis a karneol, Zľutovnica a Čerešne v hanebnej ulici predkladá nový poetický opus Biela osnova. Jeho doteraz vydané knižky charakterizuje emocionálna racionalita. Básnik si nikdy nepotrpel na „vyprázdnenosť výrazu“ či konvenčnosť. Doteraz nás dokázal presvedčiť, že vnútorná katarzia je pre neho najpodstatnejšia tak, ako je i v ľudskom snažení najpodstatnejšie prekonávať to, čo je stagnujúce a strnulé. Autor zbierku rozdelil na dva tematické celky. Prvú nazval Pokolenie snehu a druhú Krikľavé spovednice. Prvá časť zbierky je postavená na príbehoch a sociálnych aspektoch, ktoré sa básnika bytostne dotýkajú. Aj to dáva čitateľovi možnosť, aby videl detailnejšie priamočiarosť, ktorou básnik odkrýva príjemné i nepríjemné stránky toho čo prežil a prežíva. Pacifistické postoje prevládajú najmä v druhej časti básnickej zbierky. Aj preto môžeme pokojne o novej zbierke povedať, že nestojí chrbtom k životu a realite a dokáže nám sprostredkovať po ľudskej, ale i umeleckej línii neopakovateľný zážitok. A naznačuje aj nové nadýchnutie a zbieranie síl do ďalšieho rozbehu... „To množstvo tvárí, záľaha rúk a nôh a všetky sa hýbu, nikto mi nepovie vnuk, nikto ma nesloví syn. Viem iba, hľadať musím tam, kde som stratil...“
Na okraj kultúry, na okraj života – Zelinka Milan
Spisovateľ Milan Zelinka (1942), držiteľ prestížneho ocenenia Anasoft litera (Teta Anula, 2007), je neúnavným pozorovateľom života, ktorého fragmenty veľmi úspešne zachytáva vo svojich prózach. Zbierka esejí NA OKRAJ KULTÚRY, NA OKRAJ ŽIVOTA je akýmsi nastavením zrkadla tvorcom i konzumentom slovenskej kultúry dneška (Na okraj kultúry) a obzretím sa za niekedy smutnou, niekedy veselou, no stále dokola sa opakujúcou každodennosťou uplynulých a azda aj budúcich rokov (Na okraj života). Zelinka ani neprikrášľuje, ani zbytočne nedramatizuje, rozpráva o ľudskej veľkosti i malosti tak, ako ju videl, počul, zažil. A práve táto neskreslená optika robí Zelinkove prózy čitateľnými.
Svetlo a iné stroje – Tazberík Ján
Zbierka meditatívnej poézie od jedného z najvýraznejších zjavov súčasnej slovenskej poézie - Jána Tazberíka - je ponorom do hlbokého sveta básnikových úvah. Prináša filozoifické a meditatívne reflexie. Ján Tazberík je nositeľom viacerých ocenení za svoje básnické dielo, preto sa aj od tejto zbierky očakáva, že donesie rovnakú kvalitu. A čitateľ, ktorý knihu Svetlo a iné stroje zoberie do rúk, sa v tomto očakávaní nesklame.
Len nie mlčať – Svoboda Juraj
Juraj Svoboda zažil všetkých československých, českých i slovenských prezidentov, ktorých sme za ostatných sto rokov mali. Narodil sa za prvej Československej republiky, detstvo prežíval v Protektoráte Čechy a Morava, jeho ranej mladosti pripravil kulisy Február 1948 a v päťdesiatych rokoch odišiel študovať na VŠMU do Bratislavy. Väčšinu života prežil na Slovensku, kde sa z Jiřího Svobodu stal Juraj Svoboda, slovenský divadelný, televízny a rozhlasový režisér českého pôvodu. Bolo mu súdené o hercoch a režiséroch, ktorých ako pedagóg vychoval, napísať aj ich posmrtné portréty (tri diely knižných medailónov Dali nám viac, ako (sme) si mysleli). Kniha krátkych esejí Len nie mlčať s podtitulom Pokus o pravdivú autobiografiu na pozadí tragikomických dejín sveta je akousi životnou inventúrou v kontexte spoločensko-politického diania. Autor spomína, porovnáva a konfrontuje. Napríklad znaky a prejavy totalitných režimov, ale aj demokracií rôzneho typu: od Masaryka cez Havla až po nepersonifikovaný liberalizmus súčasnej doby. S ľahkosťou, potrebným nadhľadom, ale aj pochopiteľným osobným zaujatím a nostalgiou.
Každý deň sa niečo nové naučím – Mosnáková,Bagľašová Katarína
Katarína Mosnáková-Bagľašová (1984) je hádam najúspešnejšou mladou poetkou medzi vojvodinskými Slovákmi v Srbsku. Jej verše sú pravidelne oceňované na súbehu slovenského literárneho časopisu v Srbsku – Nový život. Vlani sa stala aj víťazkou 8. európskeho facebookového básnického festivalu v Novom Sade. Ako autorka pre deti je zaradená do chrestomatie a dvoch antológií. Je spoluzostavovateľkou knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry (2011), vydala knihu poviedok pre deti Jednozubý úsmev (2014), etnologickú knihu Detstvo našich predkov, knihu ľudovej slovesnosti pre deti Slovákov v Srbsku pod názvom Enike benike krikel bé (2017) a detskú knižku Ako sa pevná linka Inka zoznámila s mobilom (2018). Každý deň sa niečo nové naučím je dobrodružná poviedka pre deti, podaná literárnym i výtvarným jazykom. Spojenie klasickej poviedky s komiksom je jednou z ciest ako priviesť školákov k literatúre. Komiks nakreslil Pavel Koza, v tomto odbore známy najmä v bývalej Juhoslávii a Taliansku.
Básnici 2018 – Kolektív autorov
Spolok slovenských spisovateľov vydal antológiu básní členov, prispievateľov a priaznivcov s cieľom predstaviť širokú tvorivú základňu najstaršieho a najväčšieho spisovateľského združenia na Slovensku, ktoré vzniklo pred 95 rokmi. V antológii je zahrnutých 172 žijúcich autorov a k slovenským tvorcom sú zaradení aj niektorí významní zahraniční mimoriadni členovia Spolku. Básňami sa predstavili takmer štyri generácie slovenských spisovateľov od najstaršieho (1925) po najmladšieho (1995). Antológia predstavuje na Slovensku prvé vydanie tohto druhu v takom početnom a reprezentačnom zastúpení žijúcich básnikov. Básnici sa v antológii prezentujú so skromným želaním, aby, válkovsky vyjadrené, poézia bola stále poznanie plus ilúzia a bola ako láska strašne bohatá...
Svetlo z diaľky – Alexiu Lucian
Lucian Alexiu (1950) – básnik, literárny kritik, prekladateľ, editor. Je absolventom Filologickej fakulty Univerzity v Temešvári. Publikoval samostatne aj v spolupráci mnohé zväzky kritických vydaní diel rumunských a zahraničných autorov, antológie a preklady francúzskych, nemeckých, srbských, slovenských a ruských spisovateľov. Výber z básní Svetlo z diaľky obsahuje verše, ktoré transfigurujú skutočné veličiny každodenného života či už literárne/knižné, na diskurzívne, samostatne sa spravujúce veličiny, schopné vytvoriť si remodelácie extra muros (mimoosobné) určitého nadnáhodného časopriestoru. Básnik zvolil stratégiu zaznamenávania variácií svetla ako takého, čo je v značnej miere zriedkavosťou v rumunskej poézii. Verše sú originálne zvláštnymi pomenovaniami (lemury, hadojaštery,
krotké zvieratá, koleoptéra, ale aj ulitníky, bodliaky, medvedíky záhradné), básnik vymýšľa ironicky groteskné scenáre o nezmyselnosti histórie a dáva do pozornosti opakujúce sa gestá všedného dňa na báze deskripcie a minimálnej sugescie. Zbierku z rumunčiny preložila Dagmar Mária Anoca a ilustroval Constantin Catargiu.