Anton Hruboň
MSGR. THDR. Ján Ferenčík – Anton Hruboň
Publikácia je zborníkom z vedeckého seminára, ktorý sa uskutočnil v roku 1911 v Ružomberku. Zborník je venovaný kežmarskému rodákovi, ružomberskému farárovi a poslancovi Jánovi Ferenčíkovi, ktorý sa po druhej svetovej vojne stal obeťou komunistických perzekúcií. Ústav pamäti národa bude na besede prezentovať svoju publikáciu o tejto osobnosti.
NACIonaliZMY V NÁS: Eseje o živej minulosti – Anton Hruboň
Životnosť politikov na politickom piedestáli je obvykle pár rokov, trvácnosť politických režimov nanajvýš pár desaťročí, no politické ideológie prežívajú celé generácie, niekedy stáročia. Napriek tomu, že príťažlivá sila nacionalizmu, fašizmu a jeho najradikálnejšieho variantu nacizmu Európu i Slovensko priviedla za prah pekla, zďaleka nepovedali svoje posledné slovo.
Mefisto v prezlečenom kabáte pokúša naše citlivé pudy aj na začiatku druhej pätiny 21. storočia a je len na nás, či odoláme alebo prijmeme jeho ponuku priložiť ruku k repríze konfliktov a ľudských tragédií v mene krížov, o ktorých vypovedá táto zbierka esejí.
Známy slovenský historik a autor viacerých úspešných knižných publikácií Anton Hruboň podáva vo svojich textoch obraz o naci(onali)zmoch na Slovensku a v Európe 20. storočia s nepríjemne aktuálnymi presahmi do súčasnosti. Na pozadí rôznych námetov od Jozefa Tisa, Slovenského štátu a medzinárodného fašizmu, cez vrenia česko-slovenských a slovensko-maďarských vzťahov až po zradikalizované politické kresťanstvo a besnenia občianskej vojny v Juhoslávii vykresľuje dôsledky mystického posadnutia vlastnou vlajkou a činov páchaných v opojení endorfínov nadradenosti.
Alexander Mach – Anton Hruboň
Pre jedných charizmatický rečník a apoštol prvého slovenského štátu v dejinách, pre druhých fašista, Hitlerova pravá ruka na Slovensku a architekt holokaustu slovenských Židov. Dá sa vôbec na Alexandra Macha, bývalého ministra vnútra, podpredsedu vlády, hlavného veliteľa Hlinkovej gardy a šéfa Úradu propagandy ľudáckeho režimu, pozrieť z viacerých uhlov pohľadu, alebo je pre súčasnú slovenskú spoločnosť výlučne pozitívnou alebo výlučne negatívnou metaforou ako donekonečna diskutovaný Jozef Tiso?
Životopis od historika Antona Hruboňa, vychádzajúci z dlhoročného výskumu v slovenských, českých a nemeckých archívoch, sa pokúša predstaviť hlavného protagonistu knihy v celej šírke jeho dynamicky sa vyvíjajúcej osobnosti. Machov príbeh v piatich kapitolách zachytáva spletité osudy človeka a politika, ktoré akoby v kocke zhŕňali príbeh celej slovenskej spoločnosti v 20. storočí: zhmotňuje úsilie o vlastnú spoločenskú a národnú emancipáciu, pozitívnu i ničivú tvár nacionalizmu, zapálený entuziazmus za ideál, ale aj hrubé previnenie sa voči základným princípom kresťanskej a ľudskej morálky.
6 hodín čítania
Ľudácka čítanka – Anton Hruboň
Nič nedokáže o režime Hlinkovej slovenskej ľudovej strany vypovedať výrečnejšie než autentické pramene, ktoré po sebe sám zanechal. Komentovaná čítanka je pomyselným strojom času, prenášajúci nás do doby, keď demokracia bola v Európe v ofsajde a pravidlá hry určovali fašistické mocnosti.
Texty v antológii na jednom mieste demonštrujú celé spektrum ľudáckeho myšlienkového sveta: jeho najvnútornejšie svetonázorové pravdy, zakladateľské a budovateľské mýty Slovenského štátu, podoby kultu osobnosti, napodobňovanie propagandy národnosocialistického veľkého brata, ako aj bizarné formy povojnového legendarizovania štátu a jeho prezidenta Jozefa Tisa.
Sprievodný výklad čitateľovi demonštruje, ako sa prostredníctvom politického jazyka menil duch pôvodne nacionalisticko-autoritatívneho režimu, ktorý sa pod vplyvom domácich a zahraničných faktorov premenil na režim národnosocialistického typu, až napokon zmutoval do hybridného režimu bez jasnej politickej identity.
Je to výpoveď o mentalite politickej kultúry, ktorá po roku 1945 prežila svoju klinickú smrť a v slovenskej spoločnosti prežíva dodnes.
„Za slovenský štát, za Novú Európu!“ – Anton Hruboň
Odborná a populárno-náučná literatúra, História, vojnová literatúra, Pantarhei, Knihy, Slovenské a české dejiny
Vypuknutie Slovenského národného povstania znamenalo pre Hlinkovu gardu na rozdiel od iných prorežimných organizácií doslova vzkriesenie. Vďaka tomu, že po 29. auguste 1944 zostala verná slovenskej vláde v Bratislave a jej vedenie povstaleckú akciu radikálne odsúdilo, dostala možnosť – hoci v konečnom dôsledku len nakrátko – opätovne realizovať svoje mocenské ambície, tentokrát v podaní najortodoxnejších národných socialistov okruhu okolo Otomara Kubalu. Kubalova skupina, ktorá v HG prebrala kormidlo po Machovej garnitúre, pred verejnosťou nástojčivo kultivovala svoju formu najrýdzejších Slovákov, odhodlaných brániť slovenskú nezávislosť do posledného dychu. Mladý historik Anton Hruboň analyzuje postavenie tejto mocensko-bezpečnostnej organizácie ľudáckeho režimu v kontexte nacistického okupačného systému na politickom, vojenskom a perzekučnom poli, ktoré tvorili tri kľúčové roviny činnosti HG v záverečnej etape existencie slovenského štátu. Monografia sa na pozadí spomínaných kategórií pokúša odpovedať na otázku, čo vlastne Hlinkova garda bola, aké vplyvy determinovali jej charakter po transformácii na jeseň 1944 a aké memento zanechala v národnej histórii. Práca nastoľuje i širšie koncipované otázky, ťažiace slovenskú spoločnosť prakticky dodnes. Uvažuje o otázke spolupráce (kolaborácie) s nacistickým režimom, o úsilí pretvoriť Slovensko na jeho obraz, o perspektívnej budúcnosti krajiny pod ťarchou hákového kríža a o vývine ľudáckeho režimu na úsečke jeho nedlhej existencie. Problematika HG bola doteraz v odbornej literatúre ponímaná pomerne izolovane, akoby garda predstavovala politický samorast a na jej chod nepôsobili žiadne vplyvy smerom zvonku. Prostredníctvom zasadenia témy do rámca slovensko-nemeckých vzťahov a európskych súvzťažností nacistickej okupačnej politiky dostáva činnosť organizácie novú interpretačnú dimenziu a pre Hruboňove práce špecifický originálny autorský vklad, ktorý predstavuje ďalšiu neignorovateľnú výzvu do debaty o najdiskutovanejšom období moderných slovenských dejín.
MSGR. THDR. Ján Ferenčík – Anton Hruboň
Publikácia je zborníkom z vedeckého seminára, ktorý sa uskutočnil v roku 1911 v Ružomberku. Zborník je venovaný kežmarskému rodákovi, ružomberskému farárovi a poslancovi Jánovi Ferenčíkovi, ktorý sa po druhej svetovej vojne stal obeťou komunistických perzekúcií. Ústav pamäti národa bude na besede prezentovať svoju publikáciu o tejto osobnosti.