Zobrazuje sa všetkych 8 výsledkov

Obrazopis sveta obj. M.R.Štefánika – Dušan Kováč,Kolektív autorov

7.60 
Štefánikove fotografie z celého sveta odhaľujú pred nami novú dimenziu tohto mimoriadneho človeka. Dimenziu, ktorá sa opäť rozpína medzi Štefánikom-vedcom a Štefánikom-umelcom. Fotografický aparát používal s vášňou jemu vlastnou nielen ako vedecký n ástroj, ale aj ako médium, ktoré dokáže dokumentovať svet a zachytiť neopakovateľný okamih. Fotografie, ktoré robil na svojich cestách, sú na jednej strane cenné dokumenty a na strane druhej majú neopakovateľný citový náboj.

Západ slnka nad močiarmi (Bibliofília)

10.00 
Výnimočné vydanie, určené náročnému čitateľovi z pera uznávaného historika a autora mnohých odborných publikácií, vychádza rok po jeho prozaickej knihe... Viac...

Západ slnka nad močiarmi (Bibliofília)

10.00 
Výnimočné vydanie, určené náročnému čitateľovi z pera uznávaného historika a autora mnohých odborných publikácií, vychádza rok po jeho prozaickej knihe... Viac...

Bratislava 1939 – 45 – Dušan Kováč

12.26 
Historik Dušan Kováč (1942), v tejto knihe približuje život v Bratislave od vzniku Slovenského štátu v roku 1939 po koniec vojny v 1945. Vďaka nadštandardným vzťahom s Nemeckou ríšou, život v meste nebol až taký ťažký ako v iných vojnou zmietaných mestách. Dunajský most poslúžil mnohým delegáciám zo spriatelených krajín ríše. Rovnako aj kultúra v Bratislave napredovala. Zo zahraničia sa vrátili viacerí umelci, konali sa divadelné premiéry, výstavy v Umeleckej besede, folklórne slávnosti, to všetko za účasti najvyšších štátnych predstaviteľov. Moderné mesto s modernou architektúrou, takto sa v týchto rokoch prezentovala Bratislava. Uskutočňovali sa rôzne prehliadky, oslavy 1. mája, narodenín Jozefa Tisu, či Adolfa Hitlera, futbalové a tenisové zápasy proti družstvám spriatelených krajín. Hrôzy vojny akoby Bratislavu obchádzali. Na trhoviskách s ovocím a zeleninou našli obyvatelia všetko, čo potrebovali. Prostredníctvom nových médií - rozhlasu a filmu - sa prezentoval obraz šťastnej a idylickej prítomnosti. Na druhej strane, ani Bratislava sa nevyhla nenávistnej propagande proti Židom, deportáciám a likvidácii politických oponentov. Sporadické letecké poplachy, nálety spojeneckých vojsk a bombardovanie rafinérie Apollo pripomínali Bratislavčanom skutočnosť, že okolo nich zúri vojna.

Kráľova studňa – Veľká Fatra – Dušan Kováč,Fedor Mikovič,Juraj Slota,Kolektív autorov

27.55 
Povesť hovorí, že pod vrcholom Krížnej hole, na rozhraní troch panstiev, sa stretli pastieri oviec. Jeden prichádzal zo Zvolenskej, druhý z Turčianskej a tretí z Liptovskej stolice. Slnko pálilo, a tak bolo treba ovce napojiť. A tu nastal spor o to, ktorému panstvu patrí prameň. V zápale hádky ich zrazu niekto oslovil. Bol to sám kráľ Matej Korvín, ktorý sa vracal z poľovačky: Kvôli čomuže sa sporíte? pýta sa. Každý pastier sa mu vyrozprával a posťažoval. Matej Korvín sa zamyslel a z moci panovníka riekol: Keďže sa neviete dohodnúť, prameň bude patriť mne! Bude to moja Kráľova studňa!" Kráľova studňa, ktorej je venovaná táto prekrásna výpravná publikácia, leží v čarovnom, pomerne členitom horskom prostredí na juhu najvyššej hrebeňovej časti Veľkej Fatry. Národný park Veľká Fatra patrí medzi najzachovalejšie územia, čo sa odráža aj v množstve vyhlásených maloplošných chránených území pätnásť národných prírodných rezervácií, štyri prírodné rezervácie, jedna národná prírodná pamiatka, desať prírodných pamiatok a päť chránených areálov. Sú to prevažne neporušené pralesovité územia, vzácne skalné útvary, alebo zachovalé mokrade. Aj v okolí Kráľovej studne sa nachádza niekoľko maloplošných chránených území. V nadšení povojnových rokov vznikla v rámci vtedajšej dvojročnice myšlienka výstavby moderného zariadenia namiesto okupantmi vypálenej chaty. Iniciatívu podporilo mesto Banská Bystrica najmä výstavbou prístupovej cesty Bystrickou dolinou. Hotel, ktorého susedom je výlučne príroda a ticho, uviedli do prevádzky 28. augusta 1951. Za desaťročia nepretržitej prevádzky toho zažil dosť. Mnohí si isto pamätajú časy prežité v škole v prírode, či na lyžiarskom výcviku. Budova nie je nezničiteľná, a preto sa na Kráľovej studni v rokoch 2006 až 2010 usídlili stavbári. Výsledok rekonštrukcie je nad očakávanie. V hoteli je dovedna 47 lôžok, nechýbajú apartmány, rodinné izby, dvojlôžkové izby. Na prízemí je nadštandardná turistická ubytovňa tri osemposteľové izby so spoločnými zariadeniami pre osobnú hygienu. Horský hotel Kráľova studňa, obkolesený chránenými krásami a prírodnými klenotmi Národného parku Veľká Fatra, leží vo výške 1 300 m n. m. Ďaleko od ruchu civilizácie, hlboko v srdci prírody, poskytuje dokonalé podmienky na načerpanie duševných aj fyzických síl. Kniha Kráľova studňa ako napísal jej editor, publicista Fedor Mikovič ponúka čitateľovi prechádzku horskou krajinou plnou výnimočností, s krajinou hodnou obdivu a záujmu. Pri potulkách touto horskou krajinou sa na každom kroku kocháte pohľadom na rozložité hole navôkol, na pyšné skalné bralá, hlboké tmavé doliny bohaté lesy na ich úbočiach. Nevdojak poďakujete svojmu človečiemu údelu, že ste sa narodili a budete naveky odpočívať v tejto nádhernej krajine, ktorá sa šťastným riadením našich ľudských osudov stala našou domovinou. Táto krajina povedané slovami básnika Mikuláša Kováča pripomína chrám:/ Chorál o človeku / znie v nej bez prestania... // Keď vchádzaš do tejto krajiny/ chcel by si pokľaknúť...

Paměť-expozice-ukládání – Dušan Kováč

8.04 
Muzeum je i v pozdně moderním věku prominentním médiem historické komemorace a reprezentace. Nikdy v minulosti neexistovalo tolik muzeí jako dnes. Historická muzea moderní doby však neodrážejí bezprostředně státní politiku paměti, nýbrž sama vystupují jako aktér paměťového diskurzu. Politické a společenské zvraty přitom často vedou k přetváření muzeí a muzejních expozicí, ke zřizování nových a zavírání mnoha starých muzeí. Předkládaná publikace se ve středoevropském kontextu věnuje těmto problémům stejně jako vzájemným interakcím, procesům transnacionalizace a srovnávacím analýzám muzejnictví.

Bratislava 1939-45 Mier a vojna v meste 2. vydanie – Dušan Kováč

12.26 
V rokoch 1939-1945 bola Bratislava hlavným mestom Slovenského štátu. Z množstva dobových dokumentov si autor vybral príbehy zo života obyvateľov mesta, ktorí spočiatku nezažili bezprostredné vojnové nebezpečenstvo, ale veľmi intenzívne sledovali, čo vojna so sebou prináša. Autor v dvanástich kapitolách odkryl niektoré epizódy zo života Bratislavy - o modernej výstavbe, o moste do Ríše, o blahobyte uprostred vojnovej Európy, o slávnostiach a politických návštevách, o kultúrnych podujatiach a športových súťažiach, veľtrhoch, kaviarňach a viechach, ale aj o zániku židovskej Bratislavy a o bombardovaní mesta. Jednotlivé príbehy spojil do celku, ktorý odzrkadľuje nielen politický, ale aj spoločenský život v Bratislave za Slovenského štátu so všetkým, čo k nemu patrí.

Obrazopis sveta obj. M.R.Štefánika – Dušan Kováč,Kolektív autorov

7.60 
Štefánikove fotografie z celého sveta odhaľujú pred nami novú dimenziu tohto mimoriadneho človeka. Dimenziu, ktorá sa opäť rozpína medzi Štefánikom-vedcom a Štefánikom-umelcom. Fotografický aparát používal s vášňou jemu vlastnou nielen ako vedecký n ástroj, ale aj ako médium, ktoré dokáže dokumentovať svet a zachytiť neopakovateľný okamih. Fotografie, ktoré robil na svojich cestách, sú na jednej strane cenné dokumenty a na strane druhej majú neopakovateľný citový náboj.