Zobrazených 1–8 z 49 výsledkov

Stopy dávnej minulosti 3 – Pavel Dvořák

26.04 
Kniha rozpráva o príchode Slovanov, o ich osudoch v čase avarskej nadvlády, o Nitrianskom kniežatstve, vzniku Veľkej Moravy, o jej páde a príchode starých Maďarov, no najmä o tom, ako sa začali meniť na Slovákov.

Stopy dávnej minulosti 7 – Pavel Dvořák

26.60 
Siedmy zväzok dejín časovo nadväzuje na predchádzajúce časti knižného cyklu. Rozpráva sa v ňom o udalostiach po smrti Žigmunda Luxemburského, o vláde ďalšieho veľkého kráľa Mateja Korvína, ale aj panovníkov, ktorí nemali také šťastie ako on, o Ladislavovi Pohrobkovi a poľských Jagelovcoch. Ešte vždy platí, že pre Slovensko to bolo mimoriadne významné obdobie. Ťažba drahých a farebných kovov ho udržiavala v pozícii, keď aj nemecký kronikár Ulrich Richental, historiograf Kostnického koncilu, píše o „slovenských krajoch medzi Moravou a Poľskom pri rieke, ktorú volajú Váh“, a „liptovské knieža“ Ján Huňady mladší sa pokúša získať uhorský trón.

Stopy dávnej minulosti 6 – Pavel Dvořák

26.60 
Šiesty zväzok nadväzuje na predchádzajúce časti knižného cyklu. Rozpráva o časoch po vymretí arpádovskej dynastie a nástupe „cudzích kráľov“, príslušníkov anjouovského rodu a Žigmunda Luxemburského. Nie je to epizóda, vládli v Uhorsku takmer poldruha storočia. Pre Slovensko to bolo mimoriadne významné obdobie: ťažba rúd, zlata, striebra, no najmä medi ho vysunula do popredia európskych dejín, drahé a farebné kovy vyťažené na Slovensku vošli do hospodárstva takých krajín ako Taliansko. Je to veľmi málo známe obdobie, najnovšie objavy prekvapujú aj historikov.

Tretia kniha o Bratislave – Pavel Dvořák

26.60 
Ďalší diel päťzväzkových dejín hlavného mesta. Nerozpráva len o dejinách Bratislavy, ale celého Slovenska a okolitých štátov, pretože Bratislava vždy bola a je dodnes mestom na hranici, priesečníkom, v ktorom sa stretávali osudy národov. Je to výpravná kniha plná obrázkov založená na príbehoch. Tretí zväzok rozpráva o čase tureckých vojen, a to od smrti Žigmunda Luxemburského až po koniec "dlhého storočia", po mier v Satu Mare v roku 1713, ktorý ukončil vyše storočnú sériu stavovských povstaní (a protitureckých vojen). V úvode sa kniha vráti k "bielemu hradu", novej podobe Bratislavského hradu po rozsiahlej rekonštrukcii, ktorá vyvolala nové prelomové archeologické objavy z čias Keltov a Rimanov.

Stopy dávnej minulosti 5 – Pavel Dvořák

26.60 
(Slovensko v stredoveku. Koniec druhého kráľovstva) Kniha má dve časti. Prvá rozpráva o začiatkoch slovenského baníctva, druhá a o tragických udalostiach tatárskeho vpádu. Na ich pozadí systematicky spracováva dejiny Slovenska (Uhorska) v 12. a 13. storočí (počas vlády posledných Arpádovcov). Obe časti sa opierajú o výsledky najnovších archeologických výskumov, ktoré dali starej histórii nový rozmer - archeologické objavy v Banskej Štiavnici histórii a významu slovenského baníctva, archeologické objavy v Levoči a východoslovenských jaskyniach dramatickým udalostiam počas tatárskeho pustošenia, ktoré kniha podáva (po prvý raz) v celosvetových súvislostiach.

Štvrtá kniha o Bratislave – Pavel Dvořák

26.60 
Bratislava v Európe a Európa v Bratislave v 18. a 19. storočí. Rozpráva o histórii Slovenska a okolitých štátov, Maďarska, Rakúska, Česka a čiastočne Poľska, pretože Bratislava vždy bola mestom na hranici, priesečníkom, v ktorom sa odrážajú dejiny ve ľkej časti Európy. Kniha sa začína v časoch osvietenstva, príbehom Mateja Bela a Márie Terézie, ktorá Bratislavu povýšila na sídlo kráľa. Pokračuje opisom veľkej krízy počas napoleonských vojen a končí sa rakúsko pruskou vojnou, ktorá priniesla rak úsko uhorské vyrovnanie a s ním aj dočasný pád bratislavskej slávy. Štvrtá kniha o Bratislave je veľmi výpravná, má 256 prevažnej farebných strán, ilustrovaných akvarelmi Albína Brunovského, grafikami a obrazmi zo zbierok Galérie mesta Bratislavy, zbierkovými predmetmi Múzea mesta Bratislavy a fotografiami Jakuba Dvořáka.

Druhá kniha o Bratislave – Pavel Dvořák

26.60 
DRUHÁ KNIHA O BRATISLAVE nadväzuje na PRVÚ KNIHU O BRATISLAVE, ktorá vyšla v roku 2006 k 1100. výročiu prvej písomnej zmienky o Bratislave a zachytáva dejiny Bratislavy od čias treťohorných morí až do vydania mestského privilégia. Druhá kniha o Bratislave začína rozprávanie o dejinách príchodom Anjouovcov a korunováciou Karola Róberta a končí smrťou Ladislava Pohrobka. Nerozpráva však len o kráľoch, ale napríklad aj o rozmarnom kasíne v niekdajšej radnici na Rybnom fóre, kde sa z krásnych pohárov pilo dobré víno, neviazane žartovalo a možno hralo o veľké peniaze, o špinavých krčmách a falošných hráčoch s nebezpečným nožom za pásom; o meste na veľkej rieke, kde ešte pred dvomi-tromi storočiami plávali obrovské vyzy, ktoré chutili aj kráľom, o stredovekých mostoch cez Dunaj, o husitských diplomatoch a vojakoch, no najmä o tom, ako Žigmund Luxemburský chcel Bratislavu povýšiť na hlavné európske mesto. Kniha má 232 prevažne štvorfarebných strán a tvrdú väzbu.