Zobrazujú sa všetky 4 výsledky

S nošou za industrializáciou krajiny – Peter Slavkovský

10.45 
Ambíciou publikácie je priblížiť funkciu, tvar i hospodársky význam dopravných prostriedkov v materiálnej kultúre predchádzajúcich generácií obyvateľov Slovenska, ktoré sa v mnohých podobách uchovali až do druhej polovice 20. storočia, do obdobia industrializácie krajiny. Kultúrnohistorický text, doplnený dobovými fotografiami, uvedie súčasníka do tradičného roľníckeho sveta a poskytne ucelenú informáciu o tejto časti kultúrneho dedičstva Slovenska.

Svet roľníka – Peter Slavkovský

6.65 
Stručné kompendium o historickom vývine etnografického záujmu o prácu roľníka a jeho agrárnu kultúru. Kniha oboznamuje čitateľa nielen so samotným predmetom vedeckého záujmu, ale odkrýva aj dobové kultúrnohistorické kontexty tejto kultúry. Hovorí teda o období fyziokratizmu a merkantilizmu, o romantických názoroch časti príslušníkov súvekej inteligencie v 19. storočí; ale tiež o ich oponentoch, ktorí k otázke pomoci roľníkovi a jeho rodine pristupovali racionálne; až po diskontinuitu, ktorú v druhej polovici 20. storočia priniesla kolektivizácia poľnohospodárstva; tému autor završuje reflexiou o súvekej metodológii vedeckého poznania – historickým materializmom.

Slovenský roľník – Peter Slavkovský

6.56 
Autor v tejto publikácii opisuje: Spôsob adaptácie na prírodné prostredie a získavanie potravy bola každodenná tvorivá aktivita roľníka, ktorou získaval nielen potrebné biologické hodnoty, ale napĺňal aj vlastnú kultúrnu identitu. Súčasne však bola aj mierou kultúrnej vyspelosti v humanizácii prírodného prostredia. Materiálne, sociálne i duchovné prejavy kultúry, vzťah k prírode, usporiadanie rodiny i spoločenstva, hodnotové orientácie - to všetko bolo na Slovensku v minulosti výrazne ovplyvnené roľníckym základom života. Závislosť roľníka a jeho rodiny od poľnohospodárskej produkcie prestúpila aj ich duchovný život a prejavila sa v bohatom agrárnom kulte našich predkov.

Svet roľníka – Peter Slavkovský

6.65 
Stručné kompendium o historickom vývine etnografického záujmu o prácu roľníka a jeho agrárnu kultúru. Kniha oboznamuje čitateľa nielen so samotným predmetom vedeckého záujmu, ale odkrýva aj dobové kultúrnohistorické kontexty tejto kultúry. Hovorí teda o období fyziokratizmu a merkantilizmu, o romantických názoroch časti príslušníkov súvekej inteligencie v 19. storočí; ale tiež o ich oponentoch, ktorí k otázke pomoci roľníkovi a jeho rodine pristupovali racionálne; až po diskontinuitu, ktorú v druhej polovici 20. storočia priniesla kolektivizácia poľnohospodárstva; tému autor završuje reflexiou o súvekej metodológii vedeckého poznania – historickým materializmom.