Zobrazených 25–36 z 276 výsledkov

V zajetí Irokézů – Ivan Makásek

11.12 
Příběh hraničářské rodiny kvakerů z Pensylvánie 18. století. Čtenář proniká se svými hrdiny, včetně čtrnáctiletého Benjamina Gilberta, do drsné divočiny indiánského teritoria, kde se musí přizpůsobit potřebám, tradicím a zvykům kmene Seneků. Jejich typ civilizace je sice jiný, ale není prost lidských hodnot a citů jako je statečnost, vytrvalost, přátelství či láska. Kromě dobrodružství je kniha plná i zasvěcených etnografických informací a poznámkového aparátu. Sága rodiny Gilbertů, kvakerů z Pensylvánie, kteří byli uneseni komandem Irokézů do lesů jižně jezera Ontario. Stalo se po roce 1780, rok poté, co na Washingtonův rozkaz zničila vojska generála Sullivana jejich zemi. Kniha – historická povídka – popisuje život zajatců ve vesnicích kmene Seneků na řece Genese a u Erijského jezera, kteří se postupně přes britskou pevnost Niagaru dostávají zpět do civilizace. Mladému Benjaminu Gilbertovi se však mezi indiány zalíbí, neboť jeho otčímem se stane významný náčelník. Ben odchází dál na západ s tlupou Caughnawagů a v bájné vlasti již vymřelého kmene Attawandaronů prožívá svá dobrodružství. Tady se také seznamuje s krásnou Huronkou, která mu nezůstane lhostejná. Autor volně sleduje skutečné příběhy hraničářů nedlouho po vítězství amerických kolonií a seznamuje čtenáře s řadou zapomenutých osobností a historických událostí, jakou bylo například i vyvraždění Gnadenhűttenu, delawarské vesnice moravských bratří, vojskem plukovníka Williama Crawforda a jeho spravedlivý tragický skon u řeky Sandusky. V dramatickém vyústění příběhu bílého Seneky nalezne čtenář nakonec i odpověď na otázku, zda se Ben Gilbert vrátí do světa bílých lidí. Svůj text, který před lety vycházel na pokračování v časopise Wampun Neskenonu, zhodnotil autor o poznatky z etnografie irokézských indiánů východních lesů a jezer, málo známých čtenářům knih Jamese Fenimora Coopera. Publikaci doplňují mapky a kresby malíře Jana Hory.

Môj život – Kerry Okinesová,Hayley Okinesová

8.46 
Hayley Okinesová nie je ako ostatné tínedžerky. Narodila sa so zriedkavou genetickou poruchou a starne osemkrát rýchlejšie než priemerný človek. Z medicínskeho hľadiska má telo storočnej ženy. Napriek tomu svojej chorobe čelí s nesmiernou odvahou a bez sebaľútosti, čo mnohých udivuje, a zároveň inšpiruje. V knihe Môj život Hayley hovorí o svojom nezvyčajnom živote. Zdieľajte s Hayley jej nadšenie, keď cestuje po svete, aby sa stretla s hrdinami popu, ako sú Girls Aloud alebo Justin Bieber, ale aj smútok, keď stratí najlepšiu priateľku, ktorá progérii podľahla vo veku 11 rokov. Hayley má v súčasnosti 15 rokov – prekročila priemernú dĺžku života dieťaťa s progériou – a spolu s mamou Kerry priamo hovoria o nádeji do budúcnosti aj o priekopníckych testovaniach liekov v Amerike, ktoré by mohli svetu odhaliť tajomstvo starnutia... „Možno som maličká, mám staré telo a hlavu bez vlasov, možno nedokážem robiť všetko čo ostatní, ale zažila som toho viac ako mnohé zdravé deti. Stretla som sa s Justinom Bieberom, ­Simonom ­Cowellom, speváčkou Jessie J, ba dokonca s princeznou Kate. Navštívila som Japonsko aj USA. Som vďačná za každý nový deň a každý nový zážitok.“ – Hayley Okinesová

Šimon – Darina Mikolášová

12.26 
Vianočný príbeh o rodine, ktorá bojuje o svojho syna. Poznáte z relácií Modré z neba a Família.

Hanin kufřík – Levine Karen

9.88 
Příběh sourozenců Hanky a Jiřího Bradyových, kteří se po deportaci rodičů rázem octli sami v Novém Městě na Moravě. Ovšem po několika měsících i je - desetileté židovské děti odvezli do terezínského ghetta. Jiří nakonec díky mnoha šťastným náhodám válku přežil, v osmačtyřicátém před komunisty utekl do Kanady, kde se postupem času vypracoval na respektovaného podnikatele. O své milované sestře ale nedokázal vypátrat žádné zprávy. Až desítky let po válce ho našla Tuniko Išioka, zakladatelka tokijského centra pro zkoumání holocaustu, které nedal spát tajemný kufr s jménem Hanah. Ta po mnoha letech pátrání našla Jiřího a zrekonstruovala i osud jeho malé sestry.

Pekelné príbehy – Kráľovnina reč – Vujity Tvrtko

4.74 
Pekelné príbehy – Kráľovnina reč. Pútavá a napínavá kniha Tvrtka Vujitya dokazuje, že primeranou vôľou a vytrvalosťou nič nie je nemožné! Môžete sa zoznámiť s povznášajúcim príbehom Fanni Weiszovej. Pôvabnú kráľovnú krásy v detstve často ponižovali, ubližovali jej, vysmievali sa jej preto, že nepočuje. Uverila tomu, že je menejcenná, preto sa hanbila a nikdy sa neozvala. Kráľovnina reč je kronikou pekného, vrúcneho priateľstva a nepredstaviteľného boja dievčaťa, na konci ktorého Fanni, o ktorej si dovtedy mysleli, že je nemá, vystúpila v parlamente a vlastným hlasom prehovorila. Nato sa vybrala s Tvrtkom do sveta: dostali sa na najbiednejšie miesto na Zemi, na pekelný ostrov, kde prežili nepredstaviteľné dobrodružstvá a ochutnali neslávne haitské placky z blata. Reportér sa pustil do pátrania, aby odhalil zarážajúce triky afrických listových podvodníkov, a predstavil nám Maďarov, ktorí doplatili na svoju dôverčivosť a zaplatili veľké sumy peňazí za neexistujúceho kamerunského papagája, diamantovú baňu v Namíbii, nevestu živoriacu v utečeneckom tábore... Môžete sa zoznámiť s tragickým príbehom zo žiarlivosti zabitej šampiónky golfu, s metódami bytovej mafie, spoznáte výhovorky barbarov na parkoviskách. Reportér zašiel do „smutného mesta“ Srebrenica, aby poukázal na to, čoho je schopný človek, keď je posadnutý diablom. Knihu uzatvára zvláštna kapitola. Tvrtko sa stretol s Nickom Vijicicom, ktorý sa narodil bez končatín, a ktorý má doma odložený pár topánok pre prípad, že sa stane zázrak. Veľvyslanec šťastia hlása po celom svete, že každý človek môže byť víťaz. Len musí chcieť! Pekelné príbehy – Kráľovnina reč. Táto kniha je viac ako len humor, dobrodružstvo či napätie.

Kmotr Mrázek Trilogie – Jaroslav Kmenta

28.69 
Komplet tří knih o zavražděném vládci českého podsvětí. Odhaluje, kdo měl zájem na vraždě obávaného kmotra Františka Mrázka. Přibližuje, jaké sbíral kompromitující materiály na politiky.

Osvětimská knihovnice – Antonio Iturbe

18.76 
Osvětim-Březinka - zdálo by se, že dnes už k tomuto divadlu hrůzy můžeme dodat jen velmi málo. A přece. Je tu pravdivý, byť téměř neznámý příběh několika útlých a zaprášených knížek, které se na ono pochmurné místo dostaly bůhvíjak a jejichž stránky drží pohromadě jen zázrakem a silou vůle a odvahy čtrnáctileté Dity Adlerové, osvětimské knihovnice, strážkyně podivuhodného táborového tajemství. Příběhem literární Dity, jehož předlohou jsou vzpomínky skutečné, dnes osmdesátileté Dity Krausové, se vracíme k polozapomenuté historii rodinného tábora, který existoval v Březince od září 1943 do července 1944 a jehož tragický konec, ač dodnes zahalen řadou neobjasněných okolností, představuje největší hromadnou vraždu československých občanů za druhé světové války.

Dorel Levron, v mene republiky… – Dorel Levron

6.64 
Muž ktorý tento príbeh napísal, prežil roky svojej mladosti v bratislavských uliciach, v baroch, pri kartárskych stoloch i v náručí milovaných žien. Je to muž s vlastnou morálkou i pohľadom na svet. Dôverne pozná cely v Justičnom paláci, Ružomberku, Ilave i Leopoldove. Jeho príbeh je napísaný tak pútavo, až je neuveriteľné, že ruka, ktorá tak zručne narába perom, rovnako majstrovsky narábala s pajserom, planžetou, či páčidlami.

Princezná mafie – Marisa Merico

8.46 
Jeden z najsilnejších portrétov mafiánskej rodiny, aký sa v posledných rokoch objavil na knižnom trhu, poodhaľuje skutočný život v kalábrijskej 'Ndranghete, ktorá vytlačila z piedestálu moci i vplyvnú Cosa Nostru. Touto knihou sa autorka rozhodla vniesť svetlo do tmy a prerozprávať svoj životný príbeh tak, ako sa skutočne odohral. Autorkina matka Patricia, pochádzajúca z anglického Blackpoolu, odišla pracovať ako au-pairka do Milána, kde sa vydala za Emilia Di Giovine. Majú spolu dcéru Marisu. Patricia po svadbe spoznáva Emiliovu pravú tvár – tvár mafiána, opúšťa ho a spolu s dcérou sa rozhodne pre život v Anglicku. Marise sa však cnie za otcom a za Talianskom. Po rokoch sa vracia do Milána a stáva sa súčasťou mafie. Klan riadi Emiliova mama Maria Serraino, patriaca k najobávanejším ženám talianskeho podsvetia. Táto starostlivá matka, ktorá nevie písať ani čítať, bez škrupúl vydáva pokyny na vraždy. Do rodinného biznisu zasväcuje aj svojich dvanásť detí, z ktorých najstarší syn Emilio je predurčený stať sa capom. Marisa prevádza špinavé peniaze na kontá švajčiarskych bánk, pašuje zbrane a keď sa jej otec nemôže slobodne pohybovať po území Talianska, preberá jeho pozíciu - stáva sa Princeznou mafie. Členov klanu dobieha ich vlastná minulosť.

Poselství Luny – Hill Julia Butterfly

15.11 
10. prosince 1997 vyšplhala třiadvacetiletá Julia "Butterfly" Hill do koruny 55 metrů vysokého stromu v lese Redwood v Kalifornii. Chtěla zabránit zničení stromu i lesa, ve kterém žil celé tisíciletí. Dala v sázku vlastní život, aby zachránila život lesa, kterému hrozilo bezprostřední nebezpečí. Ze stromu slezla 18.prosince roku 1999. Během dvou let, která na Luně strávila, upoutala svou nenásilnou obranou lesa pozornost celého světa. Na strom vyšplhala jako neznámá aktivistka. Na zem se vrátila jako mezinárodní symbol, inspirace pro tisíce lidí po celém světě. Přestože odvaha a nezlomný duch z ní v očích mnoha lidí udělaly hrdinku, Juliin příběh je prostým, dojemným vyprávěním o lásce, přesvědčení a hluboké odvaze, kterou v sobě musela najít, aby mohla bojovat za zachování dědictví země.

One percenter – Dave Nichols,Jiři Ulbrich

15.63 
Motocyklisté byli vždy do jisté míry psanci, už jen proto, že si vybrali tak nápadný a nebezpečný sport. Tihle „jednoprocentní“ si ale být psancem zvolili pro 24 hodin denně, sedm dní v týdnu. Legenda o motorkářích-psancích vypráví kromě svobody a žití naplno i příběh rebelství bez příčiny. Jedná se o záznam skutečných životů bouřliváků na mašinách, počínaje nejranějšími dny motorkářské subkultury, kdy veteráni druhé světové začali zakládat motocyklové kluby, po současnost.

Schindlerův seznam – Thomas Keneally

7.79 
Strhující a proslulé románové zpracování osudů Oskara Schindlera – bezohledného kariéristy, válečného zbohatlíka, milovníka elegance, přepychu, alkoholu a krásných žen, jenž ve stínu osvětimských komínů našel svoji lidskost a riskoval nejen majetek, ale i vlastní život, aby nedopustil vyvraždění tisícovky „svých židů“. Román sugestivně líčí vývoj a střety individualit – obětí, pasivních účastníků a iniciativních vykonavatelů – zapojených do obrovité byrokratické mašinerie zla. Steven Spielberg použil motivy románu pro natočení slavného stejnojmenného filmu.