Ján Letz
Kristológia z filozofického pohľadu – Ján Letz
Toto dielo predstavuje ambiciózny pokus autora o tvorbu takého konceptu kristológie, ktorý je vytváraný prednostne z filozofického hľadiska, a to osobitne z pohľadu jeho konceptu experienciálno-vývojovej, stvoriteľsko-vývojovej a kenotickej filozofie, ktorého základy položil vo viacerých svojich predchádzajúcich prácach. Filozofický prístup tu neredukuje na jednoduchý metodologický nástroj pre teologické myslenie, ale ho poníma ako autonómne východisko i ako nenahraditeľný horizont porozumenia skúmaného problému. V tomto diele teda predovšetkým ide o jeho osobitý náčrt filozofickej kristológie. Potreba tvorby takéhoto konceptu vzišla z jeho stretnutí prírodovedca a filozofa a v neposlednom rade i z jeho stretnutí veriaceho kresťana so skutočnosťou Krista. Z nich vystupovala čoraz zjavnejšie idea univerzálneho Krista, ktorá presahovala náboženské a teologické podanie a nástojčivo sa dožadovala vedeckého a filozofického uchopenia a odôvodnenia. Po spätnom obhliadnutí autor dospel k poznaniu, že celé jeho filozofické i vedecké úsilie bolo od samého začiatku v tých najzákladnejších intenciách uvedomeným a stále narastajúcim hľadaním a poznávaním Krista, ako aj jeho dialógom s Kristom viery. Po mnohých rokoch nahliadol, že všetko jeho doterajšie myšlienkové úsilie, pokiaľ bolo poctivé, v čoraz explicitnejšej podobe konvergovalo ku Kristovi. S týmto zámerom autor už začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia napísal z problematiky kristológie niekoľko prvých náčrtov. Odvtedy mu išlo predovšetkým o takú kristológiu, ktorá vychádza z evolučnej paradigmy myslenia. Pritom nesledoval len rešpektovanie základného evolučného rámca vzťahujúceho sa na vesmír a na ľudstvo ako celok, ako to vidíme napríklad u P. Teilharda de Chardin a i., ale aj o rozvinutie vývojového chápania každého ľudského jedinca ako osobnosti. Preto v diele kladie veľký dôraz na jedinečnosť vývojovej a kenotickej ontogenézy konkrétneho človeka, osobitne však Ježiša Krista. Vo svojom koncepte kristológie reintepretuje zúžené chápanie Krista na základe božsko-ľudskej prirodzenosti a, vychádzajúc z teórie multidimenzionálnosti a všedimenzionálnosti Boha ako absolútnej Lásky, dospieva k záveru, že aj Kristovi je vlastná multidimenzionálna prirodzenosť, v ktorej osobitne vystupuje pre nás do popredia jeho božská a ľudská prirodzenosť. Takto porozumený Kristus patrí svojím implicitným základom všetkým autentickým náboženstvám, hoci si to nemusia vždy uvedomovať, no osobitne a zjavne patrí kresťanskému náboženstvu, z ktorého vzišiel. Presahuje však všetky tieto náboženstvá, je teda aj transnáboženský a má tendenciu sa stať – jedným svojím pólom – nadnáboženským. V Kristovi a skrze Krista sa bude postupne v dejinách ľudstva prekonávať dualizmus sekulárneho a profánneho. Praktickým cieľom predkladaného diela je prehĺbenie a hlbšie zdôvodnenie kristocentrickej a teocentrickej spirituality v ich jednote a hľadanie spoločného základu pre ľudský étos. Univerzálny Kristus porozumený v tejto spiritualite sa v plnšej miere a presvedčivosti ako doteraz môže stať zjednocujúcim základom i dušou pre všetko opravdivé ľudské poznanie, myslenie a konanie; teda základom pre všetku ľudskú kultúru duchovnú i materiálnu. Filozofia, vyvinutá až na úroveň kristovskej filozofie sa takto stane spolu s teológiou najvyššou reflexiou pre zdôvodnenie tohto úsilia. A univerzálny Kristus svojou implicitnou a čoraz väčšmi explicitnou inhabitáciou vo všetkých náboženstvách sa postupne stane jednotiacim základom i dušou náboženského ekumenizmu. Túžba ľudstva po zjednotení v pokoji, spravodlivosti a láske nájde v ňom svoje hlbšie zdôvodnenie a skrze neho účinnejší výraz a naplnenie.
Slovenská kresťanská filozofia 20. storočia a jej perspektívy – Ján Letz
„Prof. Ján Letz pokracuje v tomto diele v plnení svojho ambiciózneho projektu: Sprístupnit slovenskému citatelovi krestanskú filozofiu 20. storocia, podrobit ju analýze a hodnoteniu najmä z hladiska jej perspektívy pre 21. storocie. V jeho predchádzajúcich troch zväzkoch nazvaných spolocným názvom Krestanská filozofia 20. storocia a jej perspektívy, publikovaných postupne v rokoch 2006, 2008 a 2009, sa venoval krestanskej filozofii 20. storocia vo svete. Už v nich avizoval, že slovenskej krestanskej filozofii 20. storocia sa bude venovat v osobitnom zväzku. Urobil tak v tomto diele a môžem povedat, že dôstojne, venoval jej celý rozsiahly zväzok. Uvedomoval si pritom, ako aj naznacil v úvode diela, že hoci slovenská krestanská filozofia je vo svete nevýznamná a prakticky neznáma, predsa pro domo sua má zásadný význam, lebo pomáha hlbšie odkryt zmysel našich národných dejín, ako aj osobitost a krestanskú zakorenenost nášho národa.“ – Prof. PhDr. Lukác Ján Veverka, CSc. „Úloha, na ktorú sa autor podujal, je o to zložitejšia, že mnohí autori sú stále tvorivo cinní a nie vždy je možné zaujat dostatocný odstup potrebný na kritické zhodnotenie ich prínosu. Napriek tomu považujem za prínosné dielo tohto druhu, ktoré poskytuje prvú prehladnú informáciu o krestanskom myslení na Slovensku v 20. storocí a svojím spôsobom je výzvou pre dalšie kritické spracovania osobností, ktoré boli casto privelmi tendencne glorifikované alebo zatracované.“ – Prof. ThDr. Ladislav Csontos SJ, PhD. Autor popri bádaní v oblasti systematickej filozofie, zameranom na niektoré základné problémy metafyziky, gnozeológie, ontológie, antropológie, filozofie osoby a osobnosti, slobody a i., sa vela rokov venuje krestanskej filozofii 20. storocia. Neobchádzal pritom ani slovenskú krestanskú filozofiu, ktorej významným predstavitelom doteraz venoval desiatky štúdií. Ovocím tohto mnohorocného výskumu je predkladaná monografia. V nej systematicky z filozofického hladiska prezentuje, analyzuje a zhodnocuje vyše 130 slovenských krestanských myslitelov, ako aj najvýznamnejšie myšlienkové prúdy. Dosiahnuté výsledky zaclenuje do ideového kontextu doby, v ktorej slovenský národ prešiel a prechádza ohnom tažkých skúšok, dozrievania a hladania zmyslu svojich dejín i svojej ludskej a krestanskej identity.
Netomistické metafyziky – Ján Letz
Predkladané dielo nie je len vedeckým dielom, ale prístupným spôsobom informuje o krestanskej filozofii druhej polovice 19. storocia a 20. storocia s presahmi do 21. storocia, cím vyplna citelnú medzeru v tejto oblasti v dostupnej ceskej a slovenskej filozofickej literatúre. Je preto vhodnou príruckou na doplnujúce štúdium dejín filozofie 20. storocia. Spolu s predchádzajúcimi dvomi zväzkami predstavuje syntézu napísanú jedným autorom, ktorú v súcasnosti nenájdeme ani v iných európskych štátoch.
Personalistické metafyziky – Ján Letz,neuvedený
Bratia Letzovci – Ján Letz,Róbert Letz,Mária Hulmanová
Profesori Ján a Róbert Letzovci – otec a syn – približujú život a dielo ďalších Letzovcov – bratov Štefana a Bela –, významných tvorcov a propagátorov slovenskej literatúry. Táto nesporne zaujímavá a podnetná knižočka vznikala niekoľko rokov, nebola písaná na objednávku alebo pre cielený profesijný zámer, ale predovšetkým z rodovej povinnosti a cti, ako aj z národno-kultúrneho povedomia. Cieľom autorov teda nebolo len napísať vedeckú monografiu o dvoch bratoch, ale išlo o starostlivo vypracovaný výsek z rodinnej kroniky, kladúcej dôraz na skutočnosti zo života a tvorby bratov Letzovcov. V prvom rade sa zamerali na zachytenie jednoty ich života a tvorby v konkrétnom dejinnom kontexte, na hľadanie priesečníkov rovín ich súkromného a verejného života, na vystihnutie osobnej jedinečnosti každého z nich, ako aj ich vzájomného vzťahu.
Boh z pohľadu súčasného stavu poznania a myslenia – Ján Letz
Monografia popredného slovenského kresťansky orientovaného filozofa prezentuje skúmanú problematiku invenčne ako bádateľský projekt, v ktorom autor vedie dialóg i konfrontáciu s poznatkami súčasných vied, osobitne filozofie a teológie, pričom chce naznačiť, akými smermi sa bude uberať bádanie v problematike Boha.
Jadrom knihy je predstavenie návrhu konceptu teológie z celostného pohľadu v jej reinterpretácii na teologickú filozofiu v celostnom porozumení, pričom rôzne exemplifikácie tohto postupu charakterizujú základné východiská pri tvorbe jej konceptu. Keďže zastávané teórie a viaceré nové vedecké poznatky v ňom majú do značnej miery hypotetický charakter a bude ich treba v ďalšom bádaní preveriť a upevniť v dialógu s inými mysliteľmi.
Súčasťou projektu je slovník špeciálnych termínov, ktoré si vyžadujú osobitné vysvetlenie, a rozsiahly bibliografický súpis literatúry, ktorý ukazuje, ako intenzívne sa báda v tejto oblasti, a to najmä v anglosaských krajinách. Poznámkový aparát sa uvádza na konci diela a sú v ňom začlenené aj portréty významných osobností, ktoré vplývali na myslenie autora.
K vybraným otázkam slobody – Ján Letz
Kolektívna monografia k sa zaoberá niektorými základnými otázky slobody. V prvej kapitole R. Kišoňová sa zaoberá niekoľkými vybranými charakteristikami základných slobôd a ich prioritami. Priorita slobody predovšetkým znamená to, že prvý princíp spra vodlivosti prisudzuje základným slobodám osobitý status. Tieto slobody majú špecifické postavenie vzhľadom k odôvodneniam odkazujúcim k verejnému dobru a perfekcionistickým hodnotám. Priorita slobody implikuje v praxi, že základná sloboda môže byť ob medzená, len pre inú základnú slobodu, no nikdy nie z dôvodu verejného dobra alebo perfekcionistických hodnôt. V kapitole Vzťah slobody človeka k hodnotám Štefan Šrobár približuje z rôznych hľadísk tézu, v zmysle ktorej rozvoj a uskutočňovanie zodpov ednej slobody zásadne závisí od správneho poznania hodnôt a od ich hierarchického usporiadania. Hodnota sa nesmie stať predmetom momentálneho záujmu a prospechu. Sloboda nemôže byť redukovaná na individualistickú voľbu hodnôt, lebo takáto voľba môže ľahko viesť do zajatia pseudohodnôt. Opravdivé hodnoty, ktoré človeka podnecujú k zodpovednej slobode, nesmú byť len hodnoty osebe, ale musia byť aktuálne pôsobiť v dianí doby. Majú to byť vzácne perly pre náš život, pred ktorými nič neuprednostním e. Mali byť spoločné pre veriacich i neveriacich. V tretej kapitole Kultúrna evolúcia a ľudská sloboda M. Kutáš dospieva k záveru, že je možné spojiť otázku zlučiteľnosti slobody s fyzikálnym determinizmom a indeterminizmom, osobitne keď sa vzťahuje na človeka. Ak prijmeme výsledky vedy ohľadom fyzikálnej determinovanosti a indeterminovanosti dejov, prebiehajúcich v našich telách, znova vstupuje do hry otázka našej slobody. Ukazuje sa, že nie sme neslobodní aj napriek tomu, že sa v kultúrnej evo lúcii zúčastňuje aj naše myslenie, posudzovanie a tvorivá aktivita. Môžeme sa totiž pýtať, či nie je, čo sa týka slobody problémom, ak sú tieto aktivity opísateľné na základnej úrovni pomocou fyzikálnych zákonov. Vo štvrtej kapitole nazvanej Sloboda porozumená na báze interpersonálnej a interpersonalitnej koaktivity, ktorá má charakter monografickej štúdie, Ján Letz načrtáva novú teóriu slobody na personalistickom základe. Podľa nej sloboda človeka je iniciovaná, rozvíjaná a dovršovaná za nevyhn utnej účasti slobôd druhých ľudí, ale predovšetkým Božej slobody, ktorá je jednak jej transcendentálno-transcendentým horizontom a jednak pôsobí na človeka a v človeku cez interpersonalitné koaktivity Boh človek, človek Boh a Boh - človek. Človek ova sloboda sa teda môže vývojovým narastaním a prehlbovaním dostávať na čoraz vyššiu úroveň, a to tak, že je čoraz väčšmi slobodou-pre-ľudí a slobodou-pre-spoločnosť, ako aj zodpovednou slobodou. Takýto rast v slobode sa uskutoční natoľko, nakoľko č lovek sa stane pneumatickým človekom a nakoľko bude aj v spoločnosti účinná pneumatická komunitárnosť. K tomu však musí prispievať aj sám človek svojou slobodnou a hlboko angažovanou tvorivou činnosťou.
Acta Philosophica Tyrnaviensia 15 – Ján Letz
Dve ohniská siločiar života – Ján Letz,Ladislav Tkáčik
Knižný rozhovor, ktorý sa Vám dostáva do rúk, mal byť pôvodne omnoho skromnejším. Mal reflektovať profesorovo životné jubileum, ktoré oslávil 23. januára 2016 a reprezentatívne trojzväzkové súborné vydanie profesorových filozofických štúdií. Rozhovor sme začali plánovať v lete roku 2015, no kvôli práci na "Filozofických štúdiách" sme ho začali až v januári tohto roku a chceli ho publikovať v časopise Ostium. Kvôli operatívnosti sme zvolili formu dopisovania si. Formuloval som otázku a odpoveď viedla k položeniu ďalšej. Virtuálny rozhovor sa však aj vďaka zvolenej forme rozrástol tak, že už v začiatkoch sme opustili možnosť jeho časopiseckého publikovania. Dúfam však, že aj napriek istej sterilnosti, ktorá je často daňou za možnosť precíznejšieho písomného formulovania, si takto zachytený rozhovor uchováva črty osobného zaujatia, výrazu a vášne, ktoré naopak, v akademickom písaní možno vidieť len vzácne. Snáď sa nám do istej miery podarilo zachytiť pohyb myslenia, siločiary a ohniská skúseností, ktoré nie sú dnes docenené a súčasníkom tak často unikajú!
Kristológia z filozofického pohľadu – Ján Letz
Toto dielo predstavuje ambiciózny pokus autora o tvorbu takého konceptu kristológie, ktorý je vytváraný prednostne z filozofického hľadiska, a to osobitne z pohľadu jeho konceptu experienciálno-vývojovej, stvoriteľsko-vývojovej a kenotickej filozofie, ktorého základy položil vo viacerých svojich predchádzajúcich prácach. Filozofický prístup tu neredukuje na jednoduchý metodologický nástroj pre teologické myslenie, ale ho poníma ako autonómne východisko i ako nenahraditeľný horizont porozumenia skúmaného problému. V tomto diele teda predovšetkým ide o jeho osobitý náčrt filozofickej kristológie. Potreba tvorby takéhoto konceptu vzišla z jeho stretnutí prírodovedca a filozofa a v neposlednom rade i z jeho stretnutí veriaceho kresťana so skutočnosťou Krista. Z nich vystupovala čoraz zjavnejšie idea univerzálneho Krista, ktorá presahovala náboženské a teologické podanie a nástojčivo sa dožadovala vedeckého a filozofického uchopenia a odôvodnenia. Po spätnom obhliadnutí autor dospel k poznaniu, že celé jeho filozofické i vedecké úsilie bolo od samého začiatku v tých najzákladnejších intenciách uvedomeným a stále narastajúcim hľadaním a poznávaním Krista, ako aj jeho dialógom s Kristom viery. Po mnohých rokoch nahliadol, že všetko jeho doterajšie myšlienkové úsilie, pokiaľ bolo poctivé, v čoraz explicitnejšej podobe konvergovalo ku Kristovi. S týmto zámerom autor už začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia napísal z problematiky kristológie niekoľko prvých náčrtov. Odvtedy mu išlo predovšetkým o takú kristológiu, ktorá vychádza z evolučnej paradigmy myslenia. Pritom nesledoval len rešpektovanie základného evolučného rámca vzťahujúceho sa na vesmír a na ľudstvo ako celok, ako to vidíme napríklad u P. Teilharda de Chardin a i., ale aj o rozvinutie vývojového chápania každého ľudského jedinca ako osobnosti. Preto v diele kladie veľký dôraz na jedinečnosť vývojovej a kenotickej ontogenézy konkrétneho človeka, osobitne však Ježiša Krista. Vo svojom koncepte kristológie reintepretuje zúžené chápanie Krista na základe božsko-ľudskej prirodzenosti a, vychádzajúc z teórie multidimenzionálnosti a všedimenzionálnosti Boha ako absolútnej Lásky, dospieva k záveru, že aj Kristovi je vlastná multidimenzionálna prirodzenosť, v ktorej osobitne vystupuje pre nás do popredia jeho božská a ľudská prirodzenosť. Takto porozumený Kristus patrí svojím implicitným základom všetkým autentickým náboženstvám, hoci si to nemusia vždy uvedomovať, no osobitne a zjavne patrí kresťanskému náboženstvu, z ktorého vzišiel. Presahuje však všetky tieto náboženstvá, je teda aj transnáboženský a má tendenciu sa stať – jedným svojím pólom – nadnáboženským. V Kristovi a skrze Krista sa bude postupne v dejinách ľudstva prekonávať dualizmus sekulárneho a profánneho. Praktickým cieľom predkladaného diela je prehĺbenie a hlbšie zdôvodnenie kristocentrickej a teocentrickej spirituality v ich jednote a hľadanie spoločného základu pre ľudský étos. Univerzálny Kristus porozumený v tejto spiritualite sa v plnšej miere a presvedčivosti ako doteraz môže stať zjednocujúcim základom i dušou pre všetko opravdivé ľudské poznanie, myslenie a konanie; teda základom pre všetku ľudskú kultúru duchovnú i materiálnu. Filozofia, vyvinutá až na úroveň kristovskej filozofie sa takto stane spolu s teológiou najvyššou reflexiou pre zdôvodnenie tohto úsilia. A univerzálny Kristus svojou implicitnou a čoraz väčšmi explicitnou inhabitáciou vo všetkých náboženstvách sa postupne stane jednotiacim základom i dušou náboženského ekumenizmu. Túžba ľudstva po zjednotení v pokoji, spravodlivosti a láske nájde v ňom svoje hlbšie zdôvodnenie a skrze neho účinnejší výraz a naplnenie.
K vybraným otázkam slobody – Ján Letz
Kolektívna monografia k sa zaoberá niektorými základnými otázky slobody. V prvej kapitole R. Kišoňová sa zaoberá niekoľkými vybranými charakteristikami základných slobôd a ich prioritami. Priorita slobody predovšetkým znamená to, že prvý princíp spra vodlivosti prisudzuje základným slobodám osobitý status. Tieto slobody majú špecifické postavenie vzhľadom k odôvodneniam odkazujúcim k verejnému dobru a perfekcionistickým hodnotám. Priorita slobody implikuje v praxi, že základná sloboda môže byť ob medzená, len pre inú základnú slobodu, no nikdy nie z dôvodu verejného dobra alebo perfekcionistických hodnôt. V kapitole Vzťah slobody človeka k hodnotám Štefan Šrobár približuje z rôznych hľadísk tézu, v zmysle ktorej rozvoj a uskutočňovanie zodpov ednej slobody zásadne závisí od správneho poznania hodnôt a od ich hierarchického usporiadania. Hodnota sa nesmie stať predmetom momentálneho záujmu a prospechu. Sloboda nemôže byť redukovaná na individualistickú voľbu hodnôt, lebo takáto voľba môže ľahko viesť do zajatia pseudohodnôt. Opravdivé hodnoty, ktoré človeka podnecujú k zodpovednej slobode, nesmú byť len hodnoty osebe, ale musia byť aktuálne pôsobiť v dianí doby. Majú to byť vzácne perly pre náš život, pred ktorými nič neuprednostním e. Mali byť spoločné pre veriacich i neveriacich. V tretej kapitole Kultúrna evolúcia a ľudská sloboda M. Kutáš dospieva k záveru, že je možné spojiť otázku zlučiteľnosti slobody s fyzikálnym determinizmom a indeterminizmom, osobitne keď sa vzťahuje na človeka. Ak prijmeme výsledky vedy ohľadom fyzikálnej determinovanosti a indeterminovanosti dejov, prebiehajúcich v našich telách, znova vstupuje do hry otázka našej slobody. Ukazuje sa, že nie sme neslobodní aj napriek tomu, že sa v kultúrnej evo lúcii zúčastňuje aj naše myslenie, posudzovanie a tvorivá aktivita. Môžeme sa totiž pýtať, či nie je, čo sa týka slobody problémom, ak sú tieto aktivity opísateľné na základnej úrovni pomocou fyzikálnych zákonov. Vo štvrtej kapitole nazvanej Sloboda porozumená na báze interpersonálnej a interpersonalitnej koaktivity, ktorá má charakter monografickej štúdie, Ján Letz načrtáva novú teóriu slobody na personalistickom základe. Podľa nej sloboda človeka je iniciovaná, rozvíjaná a dovršovaná za nevyhn utnej účasti slobôd druhých ľudí, ale predovšetkým Božej slobody, ktorá je jednak jej transcendentálno-transcendentým horizontom a jednak pôsobí na človeka a v človeku cez interpersonalitné koaktivity Boh človek, človek Boh a Boh - človek. Človek ova sloboda sa teda môže vývojovým narastaním a prehlbovaním dostávať na čoraz vyššiu úroveň, a to tak, že je čoraz väčšmi slobodou-pre-ľudí a slobodou-pre-spoločnosť, ako aj zodpovednou slobodou. Takýto rast v slobode sa uskutoční natoľko, nakoľko č lovek sa stane pneumatickým človekom a nakoľko bude aj v spoločnosti účinná pneumatická komunitárnosť. K tomu však musí prispievať aj sám človek svojou slobodnou a hlboko angažovanou tvorivou činnosťou.
Slovenská kresťanská filozofia 20. storočia a jej perspektívy – Ján Letz
„Prof. Ján Letz pokracuje v tomto diele v plnení svojho ambiciózneho projektu: Sprístupnit slovenskému citatelovi krestanskú filozofiu 20. storocia, podrobit ju analýze a hodnoteniu najmä z hladiska jej perspektívy pre 21. storocie. V jeho predchádzajúcich troch zväzkoch nazvaných spolocným názvom Krestanská filozofia 20. storocia a jej perspektívy, publikovaných postupne v rokoch 2006, 2008 a 2009, sa venoval krestanskej filozofii 20. storocia vo svete. Už v nich avizoval, že slovenskej krestanskej filozofii 20. storocia sa bude venovat v osobitnom zväzku. Urobil tak v tomto diele a môžem povedat, že dôstojne, venoval jej celý rozsiahly zväzok. Uvedomoval si pritom, ako aj naznacil v úvode diela, že hoci slovenská krestanská filozofia je vo svete nevýznamná a prakticky neznáma, predsa pro domo sua má zásadný význam, lebo pomáha hlbšie odkryt zmysel našich národných dejín, ako aj osobitost a krestanskú zakorenenost nášho národa.“ – Prof. PhDr. Lukác Ján Veverka, CSc. „Úloha, na ktorú sa autor podujal, je o to zložitejšia, že mnohí autori sú stále tvorivo cinní a nie vždy je možné zaujat dostatocný odstup potrebný na kritické zhodnotenie ich prínosu. Napriek tomu považujem za prínosné dielo tohto druhu, ktoré poskytuje prvú prehladnú informáciu o krestanskom myslení na Slovensku v 20. storocí a svojím spôsobom je výzvou pre dalšie kritické spracovania osobností, ktoré boli casto privelmi tendencne glorifikované alebo zatracované.“ – Prof. ThDr. Ladislav Csontos SJ, PhD. Autor popri bádaní v oblasti systematickej filozofie, zameranom na niektoré základné problémy metafyziky, gnozeológie, ontológie, antropológie, filozofie osoby a osobnosti, slobody a i., sa vela rokov venuje krestanskej filozofii 20. storocia. Neobchádzal pritom ani slovenskú krestanskú filozofiu, ktorej významným predstavitelom doteraz venoval desiatky štúdií. Ovocím tohto mnohorocného výskumu je predkladaná monografia. V nej systematicky z filozofického hladiska prezentuje, analyzuje a zhodnocuje vyše 130 slovenských krestanských myslitelov, ako aj najvýznamnejšie myšlienkové prúdy. Dosiahnuté výsledky zaclenuje do ideového kontextu doby, v ktorej slovenský národ prešiel a prechádza ohnom tažkých skúšok, dozrievania a hladania zmyslu svojich dejín i svojej ludskej a krestanskej identity.
Netomistické metafyziky – Ján Letz
Predkladané dielo nie je len vedeckým dielom, ale prístupným spôsobom informuje o krestanskej filozofii druhej polovice 19. storocia a 20. storocia s presahmi do 21. storocia, cím vyplna citelnú medzeru v tejto oblasti v dostupnej ceskej a slovenskej filozofickej literatúre. Je preto vhodnou príruckou na doplnujúce štúdium dejín filozofie 20. storocia. Spolu s predchádzajúcimi dvomi zväzkami predstavuje syntézu napísanú jedným autorom, ktorú v súcasnosti nenájdeme ani v iných európskych štátoch.
Personalistické metafyziky – Ján Letz,neuvedený
Bratia Letzovci – Ján Letz,Róbert Letz,Mária Hulmanová
Profesori Ján a Róbert Letzovci – otec a syn – približujú život a dielo ďalších Letzovcov – bratov Štefana a Bela –, významných tvorcov a propagátorov slovenskej literatúry. Táto nesporne zaujímavá a podnetná knižočka vznikala niekoľko rokov, nebola písaná na objednávku alebo pre cielený profesijný zámer, ale predovšetkým z rodovej povinnosti a cti, ako aj z národno-kultúrneho povedomia. Cieľom autorov teda nebolo len napísať vedeckú monografiu o dvoch bratoch, ale išlo o starostlivo vypracovaný výsek z rodinnej kroniky, kladúcej dôraz na skutočnosti zo života a tvorby bratov Letzovcov. V prvom rade sa zamerali na zachytenie jednoty ich života a tvorby v konkrétnom dejinnom kontexte, na hľadanie priesečníkov rovín ich súkromného a verejného života, na vystihnutie osobnej jedinečnosti každého z nich, ako aj ich vzájomného vzťahu.