Věrni zůstaneme

8.93 
Sborník ?Věrni zůstaneme" vyšel ke 100. výročí zahájení prvního československého odboje (1914), který vedl ke vzniku Československa. Dílo je věnováno památce prvního odboje (1914-1918), načrtává však i hlubší historický průřez dějinami Čech, Moravy a Slezska od doby pobělohorské. Všímá si života obyvatel těchto krajin zejména po stránce omezených možností jejich kulturního vývoje.Pokračuje nadějnou dobou národního obrození a pokračuje lety přelomu 19. a 20. století až do roku 1918.

Belle époque – Architekti a stavitelia v Prešporku – 1890 – 1914 – Benyovszky Ágnes Mánya

12.26 
Po hrôzach vojny pod vplyvom nostalgie za epochou, v ktorej vládli rozkvet a spokojnosť dostalo obdobie rokov 1890 - 1914 pomenovanie Belle époque. Vtedy Bratislava – Pozsony – Pressburg zažívala nevídaný stavebný rozmach. Bol postavený most cez Dunaj, vznikli nové bulváry a množstvo nádherných architektonických skvostov. Cez profily architektov a staviteľov autorka predstavuje významné stavby tohto obdobia a každodenný život v meste. Ágnes Mánya Benyovszky (1975, Štúrovo), študovala na FiF UK v Bratislave históriu, maďarský jazyk a literatúru. Po skončení štúdií učila na základnej a strednej škole. Publikuje o dejinách architektúry v Bratislave. Žije v Nových Zámkoch.

Štrbské Pleso a Štrba na starých pohľadniciach – Bohuš Ivan,Anna Hurajtová

11.35 
Kniha Štrbské Pleso a Štrba na starých pohľadniciach je ďalším titulom z edície Na starých pohľadniciach. Publikácia pomocou viac ako 150 pohľadníc z prvej polovice 20. storočia, ktoré sú zaradené do topografických alebo tematických skupín, predstavuje rôzne kapitoly z dejín tatranskej osady Štrbské Pleso a obce Štrba. Kniha prezentuje dvojicu podhorského a horského sídla a ich neopakovateľných krajinných tatranských panorám.

Nitra na starých pohľadniciach 2. vydanie – Alojz Krčmár

11.35 
Druhé vydanie publikácie Nitra na starých pohľadniciach s inovovanou obsahovou a grafickou štruktúrou ponúka obraz mesta tak, ako ho za viac ako polstoročie zachytili početní fotografi a vydavatelia pohľadníc. Pohľadnice sú zoradené topograficky do skupín a tematicky podľa jednotlivých lokalít. Aktualizované texty dopĺňajú informácie o meste, ktoré v prvej polovici 20. storočia žilo svojim neopakovateľným spôsobom.

Najlepšie z môjho života – Juraj Šebo

12.26 
Jurajovi Šebovi sa podarilo vytvoriť originálny subžáner historickej koláže, kde sa akoby na smetisku alebo v nejakej truhlici prehrabávate v rozličných predmetoch a vytešujete sa, čo všetko – aké poklady – ste tam našli. Som rád, že priblížil našu históriu tak, ako to urobil. Zasvietil do jej kútov a skrytých miest tak, že si v nej môžeme listovať ako v albume, ktorý poteší, vyvolá mnoho spomienok a hlavne – nedeformuje. To je veľká devíza tejto populárnej, ale potrebnej literatúry. Kamil Peteraj Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Vojnové 40., Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Vydal monografie Tehelné pole, Také bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšla kniha O socializme s láskou a v súčasnosti sa pripravuje vydanie jeho kníh mapujúcich dekády 20. storočia v českom jazyku. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej vsi.

Stopy dávnej minulosti 7 – Pavel Dvořák

26.60 
Siedmy zväzok dejín časovo nadväzuje na predchádzajúce časti knižného cyklu. Rozpráva sa v ňom o udalostiach po smrti Žigmunda Luxemburského, o vláde ďalšieho veľkého kráľa Mateja Korvína, ale aj panovníkov, ktorí nemali také šťastie ako on, o Ladislavovi Pohrobkovi a poľských Jagelovcoch. Ešte vždy platí, že pre Slovensko to bolo mimoriadne významné obdobie. Ťažba drahých a farebných kovov ho udržiavala v pozícii, keď aj nemecký kronikár Ulrich Richental, historiograf Kostnického koncilu, píše o „slovenských krajoch medzi Moravou a Poľskom pri rieke, ktorú volajú Váh“, a „liptovské knieža“ Ján Huňady mladší sa pokúša získať uhorský trón.

Ducissa – Veronika Kucharska

12.83 
Tešínska kňažná Hedviga z rodu Piastovcov (1470 – 1521) bola jednou z najvplyvnejších osobností prelomu stredoveku a novoveku v Uhorskom kráľovstve. Bola manželkou uhorského palatína Štefana Zápoľského, matkou poľskej kráľovnej Barbory a neskoršieho uhorského kráľa Jána Zápoľského, a väčšinu svojho života prežila práve na území dnešného Slovenska. Kniha mapuje život a aktivity kňažnej Hedvigy v kontexte celkového spoločenského a politického diania v Uhorskom kráľovstve v období vlády Jagelovskej dynastie. Cesta rodu Zápoľských na vrchol neskorostredovekej uhorskej spoločnosti viedla aj cez mnohoraké a rozsiahle aktivity tejto neobyčajnej ženy. Členovia rodu sa v druhej polovici 15. a začiatkom 16. storočia dostali do popredia v politike, diplomacii, v cirkevnej oblasti, či v oblasti prezentácie svojej dosiahnutej moci ako mecéni. Práca je zaujímavá i tým, že odhaľuje súvislosti v slovenskej historiografii dosiaľ len málo prebádaného priestoru.

Případ Václava Talicha – Jiří Křesťan

10.22 
Po skončení druhé světové války byl dirigent Václav Talich obviněn z kolaborace. Za inspirátora bývá označován ministr Zdeněk Nejedlý. Publikace si všímá korektních vztahů mezi nimi v meziválečném období. Talich byl členem sociálnědemokratické strany, k jeho přátelům náleželi lidé levicově orientovaní. Ke střetu zájmů obou mužů došlo v roce 1935, kdy Nejedlý marně prosazoval proti Talichově kandidatuře na post šéfa opery Národního divadla skladatele O. Jeremiáše. Za tzv. druhé republiky Nejedlý i Talich shodně hájili národní kulturní hodnoty. Autor podrobně mapuje dilemata, jimž byl Talich vystaven za okupace, nevyhýbá se problematickým skutkům, k nimž patřil projev v Obecním domě 12. července 1942, po atentátu na Heydricha, koriguje legendy provázející příběh Talichova zatčení v květnu 1945 a mapuje diskuse kolem „Talichova případu“. Na Talichovu obranu vystoupili spolupracovníci (I. Medek), ale i komunisté (E. F. Burian, V. Nezval, P. Kočí, později J. Taufer a L. Čivrný), pochopení vyjádřili i někteří Nejedlého žáci (K. B. Jirák, J. Hutter), zatímco jiní (M. Očadlík, A. J. Patzaková) jej napadali. Nejedlý i jiní politici (E. Beneš, J. Masaryk, A. Zápotocký) si zachovali od polemik odstup. Vyšetřování vycházelo z platné legislativy, vytvářející rámec pro tzv. národní očistu, a prokázalo, že Talich se ve dvou případech zachoval „nepřístojně“. Potrestán ale nebyl, neboť jednal pod nátlakem a s úmyslem prospět národu. Zjednodušené závěry, jež viděly vinu jen na Talichově straně nebo jej naopak představují jako nevinnou oběť komunistické zvůle, nepomohou při pochopení jednání Václava Talicha ve válečných letech. Každý příběh je třeba posuzovat individuálně, v historických souvislostech. Úcta k Talichovu umění neutrpí, připustíme-li, že za okupace přijal kompromisy, jež vyplynuly z nátlaku nacistů, vlastních pochybností či z únavy a přivyknutí na protektorátní život. Nejedlý neučinil nic pro pochopení chování Talicha a jiných známých osob za války. Jeho přísný pohled kontrastuje s nestatečností, již později projevil v době stalinských represí. – Publikace je doplněnou a rozšířenou verzí studie uveřejněné v roce 2009 v časopise Soudobé dějiny. Anglické vydání studie ve svém časopise chystá Dvorak Society v Londýně (překlad Karel Janovický). – Vychází za podpory Ministerstva kultury ČR.