Serafín
František a vlk z Gubbia – Roberta Grazzani, Patrizia Conte
Cesta dvanástich apoštolov – Carlo Maria Martini
Slovo "Dvanásti" sa v Markovom evajeliu objavuje veľmi často, v pravidelných intervaloch, v siedmich rozličných kontextoch, takmer v každej druhej kapitole. Evanjelista opisuje cestu učeníka, postupne prichádzajúceho k poznaniu Boha, ktorá je akoby lemovaná prítomnosťou Dvanástich.
Od okamihu ich povolania až po ich rozpŕchnutie sa v hodine skúšky a Judášovu zradu sa na ich prítomnosť kladie dôraz v každej dôležitej časti evanjelia. Dvanásti apoštoli sprevádzajú Ježiša od prvej udalosti jeho verejného účinkovania až po odsúdenie.
Svetlo kríža v tieni kríža – autor neuvedený
P. Gereon je nemecký františkánsky kňaz, ktorý sa vo svojej knihe pútavým spôsobom delí o osobnú skúsenosť s Bohom, ktorý ho sprevádzal nie len v jeho duchovnej činnosti ako misionára v Japonsku, ale i cez také chvíle ako bola vojenská služba počas 2. svetovej vojny, či následne zajatecké tábory. Vďaka modlitbe a obetavosti ani extrémne ťažké situácie neboli príčinou k zanevreniu na Boha, ale práve naopak, boli spôsobom, ako tento františkán a mnohí iní cez neho, ešte viac mohli rozpoznať moc Božej milosti a ochrany.
František z Assisi vo svetle jeho listov – Leonhard Lehmann
Na pozadí toho, ako František opisuje seba samého ako nevzdelaného a neučeného, počet jeho listov aj ich často hlboký duchovný a teologický obsah pôsobia prekvapujúco.
Osoba Františka, ktorá sa nám odkrýva v listoch, je plná kontrastov, ktoré možno po bližšom preskúmaní chápať iba ako jednotu osobnosti.
Františkánski svätí na každý deň – Guiliano Ferrini, José G. Ramírez
To, čo svätý František vytvoril v Spoletskom údolí, žije zo storočia na storočie v tisícich formách, s tou istou rytierskou, trubadúrskou a hrdinskou svätosťou. Tak ako svätý František vytvoril zo svojho života báseň, aj františkánske dejiny sú básňou bez konca, básňou, ku ktorej každé storočie pridáva svoj vlastný spev, nie klasickej podoby, ale v rôznosti rytierskych básní. (Agostino Gemelli)
Strom života – Amadeo Cencini
Po Dychu života prináša vydavateľstvo Serafín ďalšiu zaujímavú knihu Amedea Cenciniho o kňazskej a rehoľnej formácii: Strom života. Autor sa v nej pokúša zadefinovať formačný model, na ktorom možno vybudovať projekt trvalej formácie. V predchádzajúcej knihe pisateľ hovorí, že trvalá formácia je ochota mysle a srdca dať sa formovať životom počas celého života. Kniha Strom života predkladá integračný model, ktorý má schopnosť vyvolať vo formovanom človekovi práve takúto túžbu a schopnosť. Rodí sa z minulosti a z konštatovania a presvedčenia, že už samotný život, vlastná minulosť má formačnú funkciu a že Boh Otec pokračoval vo svojej stvoriteľskej činnosti aj pri stvárňovaní každého človeka prostredníctvom udalostí jeho života. Neexistuje situácia, ktorá by mohla predstavovať prekážku pre Božiu tvorivú a výchovnú činnosť.
Človek ako príbeh Boha – Edward Schillebeeckx
Jeden malý chlapec raz údajne utrúsil poznámku: "Ľudia sú slová, ktorými Boh rozpráva svoj príbeh." Táto poznámka je hlavnou myšlienkou a námetom tejto knihy, ktorá hovorí o ľudskom živote a o vzťahu k Bohu, ktorý sa nadovšetko zjavil v Ježišovi z Nazareta, ktorého kresťanské cirkvi vyznávajú ako Krista, pričom si čoraz väčšmi uvedomujú, že žijú uprostred ostatných náboženstiev v sekularizovanom svete. V Biblii je človek Božím miestodržiteľom tu na zemi. Má konať v prospech spásy ľudí, v prospech prírody i dejín sveta. No i napriek tomu, že človek v tejto svojej úlohe zjavne častejšie zlyhal než uspel, stále sa otvára priestor pre skutočnú ľudskú etiku, ktorá určuje náš postoj k svetu i k prírode. Výzva Božieho pozvania znie: "Poď, človeče môj milý, nie si tu sám!" (Edward Schillebeeckx).
František – Maria Loretta Giraldo, Nicoletta Bertelle
Modlitba k sv. Františkovi
František dobrý a svätý,
vypočuj modlitbu tvojich detí.
Keď si hovoril slová lásky,
počúvali ťa ryby, hrozný vlk i vtáčky.
Daj nech do srdca nášho zostúpi
Cit, dobro a láska - všetky tri.
Priateľom i nepriateľom pomáhať
veď to si nám prišiel ukázať.
Nech duša naša je vždy čistá,
tým cesta k tebe bude istá.
Takto potom budeš môcť
Ježišovi nás dať na starosť.
Amen
My ohlasujeme ukrižovaného Krista – Raniero Cantalamessa
Bernardín Sienský – Piero Bargellini
Na ceste medzi Benátkami a Veronou pozoroval brat Vincent spoločníka, aby mu mohol v potrebnej chvíli povedať slovko, ktoré by ho vytrhlo z vyčerpávajúcich myšlienok. V tomto prípade však mal dôvod na zádumčivosť. Blížili sa totiž k prahu učencov a štúdií. Aj starý žiak Giovanniho di Buccio vedel, aký ťažký oriešok je kázať učeným ľuďom.
Brat Vincent pripomenul Bernardínovi, že do Verony ide kázať v mene "toho, od ktorého, pochádza aj veda".
O poznateľnosti Boha / De cognoscibilitate Dei – Ján Duns Scotus
Predkladaný Scotov text sa explicitne nevenuje metafyzike - zaoberá sa prirodzenou poznateľnosťou Boha, no predsa sa v ňom nachádzajú miesta, ktoré majú filozofickú relevanciu. Centrálnou pre Scotovo chápanie metafyziky je jeho náuka o jednoznačnosti pojmu "súcna ako súcna", ktoré je zároveň predmetom metafyziky a adekvátnym predmetom ľudského rozumu. V rámci teologického kontextu, ktorým je prirodzená poznateľnosť Boha, Scotus najprv "zostupuje" k metafyzike a určeniu jej predmetu, čo je identické s určením adekvátneho predmetu ľudského rozumu, a potom "vystupuje" k teológii. Teológia teda predpokladá poznanie metafyziky, lebo pojmy "súcno" (ens) a "nekonečný" (infinitum) sú poznateľné v rámci metafyziky. Metafyzické poznanie tu slúži ako báza zmysluplnosti teologického diskurzu.
Scotovo chápanie metafyziky, ktoré spočíva na jednoznačnosti pojmu súcna ako takého, reaguje na aristotelovsko-tomistickú tradíciu chápania metafyziky v jej dvojakej onto-teologickej dimenzii a najmä na náuku Henricha z Gentu. Obe myšlienkové koncepcie sa zakladali na analogickom chápaní pojmu súcna ako takého, ktoré Scotus podrobil kritike.
