Serafín
František – Maria Loretta Giraldo, Nicoletta Bertelle
Modlitba k sv. Františkovi
František dobrý a svätý,
vypočuj modlitbu tvojich detí.
Keď si hovoril slová lásky,
počúvali ťa ryby, hrozný vlk i vtáčky.
Daj nech do srdca nášho zostúpi
Cit, dobro a láska - všetky tri.
Priateľom i nepriateľom pomáhať
veď to si nám prišiel ukázať.
Nech duša naša je vždy čistá,
tým cesta k tebe bude istá.
Takto potom budeš môcť
Ježišovi nás dať na starosť.
Amen
My ohlasujeme ukrižovaného Krista – Raniero Cantalamessa
Bernardín Sienský – Piero Bargellini
Na ceste medzi Benátkami a Veronou pozoroval brat Vincent spoločníka, aby mu mohol v potrebnej chvíli povedať slovko, ktoré by ho vytrhlo z vyčerpávajúcich myšlienok. V tomto prípade však mal dôvod na zádumčivosť. Blížili sa totiž k prahu učencov a štúdií. Aj starý žiak Giovanniho di Buccio vedel, aký ťažký oriešok je kázať učeným ľuďom.
Brat Vincent pripomenul Bernardínovi, že do Verony ide kázať v mene "toho, od ktorého, pochádza aj veda".
O poznateľnosti Boha / De cognoscibilitate Dei – Ján Duns Scotus
Predkladaný Scotov text sa explicitne nevenuje metafyzike - zaoberá sa prirodzenou poznateľnosťou Boha, no predsa sa v ňom nachádzajú miesta, ktoré majú filozofickú relevanciu. Centrálnou pre Scotovo chápanie metafyziky je jeho náuka o jednoznačnosti pojmu "súcna ako súcna", ktoré je zároveň predmetom metafyziky a adekvátnym predmetom ľudského rozumu. V rámci teologického kontextu, ktorým je prirodzená poznateľnosť Boha, Scotus najprv "zostupuje" k metafyzike a určeniu jej predmetu, čo je identické s určením adekvátneho predmetu ľudského rozumu, a potom "vystupuje" k teológii. Teológia teda predpokladá poznanie metafyziky, lebo pojmy "súcno" (ens) a "nekonečný" (infinitum) sú poznateľné v rámci metafyziky. Metafyzické poznanie tu slúži ako báza zmysluplnosti teologického diskurzu.
Scotovo chápanie metafyziky, ktoré spočíva na jednoznačnosti pojmu súcna ako takého, reaguje na aristotelovsko-tomistickú tradíciu chápania metafyziky v jej dvojakej onto-teologickej dimenzii a najmä na náuku Henricha z Gentu. Obe myšlienkové koncepcie sa zakladali na analogickom chápaní pojmu súcna ako takého, ktoré Scotus podrobil kritike.
