Juraj Šebo
Najlepšie z môjho života – Juraj Šebo
Odborná a populárno-náučná literatúra, História, vojnová literatúra, Pantarhei, Knihy, Slovenské a české dejiny
Jurajovi Šebovi sa podarilo vytvoriť originálny subžáner historickej koláže, kde sa akoby na smetisku alebo v nejakej truhlici prehrabávate v rozličných predmetoch a vytešujete sa, čo všetko – aké poklady – ste tam našli. Som rád, že priblížil našu históriu tak, ako to urobil. Zasvietil do jej kútov a skrytých miest tak, že si v nej môžeme listovať ako v albume, ktorý poteší, vyvolá mnoho spomienok a hlavne – nedeformuje. To je veľká devíza tejto populárnej, ale potrebnej literatúry. Kamil Peteraj Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Vojnové 40., Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Vydal monografie Tehelné pole, Také bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšla kniha O socializme s láskou a v súčasnosti sa pripravuje vydanie jeho kníh mapujúcich dekády 20. storočia v českom jazyku. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej vsi.
Budmerice – Juraj Šebo
Odborná a populárno-náučná literatúra, História, vojnová literatúra, Pantarhei, Knihy, Slovenské a české dejiny
Malá obec Budmerice na úpätí Malých Karpát neďaleko Bratislavy má bohatú históriu. Obci dominuje pálffyovský kaštieľ, ktorý sa v druhej polovici 20. storočia navždy zapísal do našich kultúrnych dejín ako Domov slovenských spisovateľov. Niekoľko generácií spisovateľov tu vytvorilo svoje diela, stretávali sa na literárnych podujatiach s umelcami z celého sveta. Autor zozbieral množstvo fotografií, faksimilií rukopisov, ale najmä autentické spomienky spisovateľov a osobností. Z množstva detailov a spomienok na každodenný život v kaštieli sa autorovi podarilo zachytiť genius loci Budmeríc v časoch najväčšej slávy, keď tu ešte umelci tvorili svoje diela. Juraj Šebo (1943, Bratislava), napísal úspešnú sériu kníh mapujúcich dekády našej nedávnej minulosti: Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Napísal aj knihu Také bolo PKO – spomienku na genius loci jedného kultúrneho miesta. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Česku mu vyšla kniha O socializme s láskou, Zlatá léta šedesátá a pripravuje sa vydanie jeho kníh mapujúcich dekády nášho života v českom jazyku. V roku 2011 získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej Vsi.
Turbo milénium – Juraj Šebo
Jedni propagovali šrotovné, iní sa na blogu hádali o post demokracii a biopotravinách. Tá mladšia iPodová generácia sedela za počítačmi facebookovali, twiterovali. Môžu nám, ale nové iPod a bio výrazy charakterizovať „o čo gou" v prvej dekáde 21. storočia? Ak ju niečo charakterizuje, tak najskôr rýchlosť, akou okolo nás preletela. Všetko sa deje rýchlejšie, nástojčivejšie: každý rok priniesol stovky nových modelov áut, technických hračičiek, reklám, filmov, seriálov, škandálov, pesničiek, liekov či objavov. Každá, aj lokálna katastrofa či nešťastie, sa nafúkli, vďaka satelitnej televízii a médiám, na globálne rozmery. Naše privatizačno-národovecké deväťdesiate roky majú s odstupom času svoju vôňu, takmer až ducha, ktorého majstrovsky vystihol Peter Pišťanek v Rivers of Babylon. Ale čo ostatní? Žiadna poézia. Napokon, koľko poézie je v Bushovi, Putinovi, Gašparovičovi, Dzurindovi a spol? Zomiera pápež Ján Pavol II. a do Bieleho domu neočakávane nastupuje prvý Afroameričan Barack Obama. Slovensko vstupilo do EÚ a NATO, schengenskej zóny a eurozóny a úspešne zakotvilo v západnej civilizácii. Momentálne sa máme v Európe asi najlepšie v dejinách, aj keď každý hovorí o kríze a všetci sú zadlžení. Vyzerá to tak, že finančný trh je len kasíno odtrhnuté od reálnej ekonomiky. Nerúticajú sa len veže v New Yorku. Postupne sa rúti pyramída finančného systému. Človek nemusí byť ani Miltonom Friedmanom, Keynesom alebo Počiatkom, aby pochopil, že sme na počiatku niečoho čo sa volá zmena. Pokiaľ ide o slovenskú kotlinu, tu naberá rútenie karikatúrnu podobu, ktorú si pamätám z detstva pri hraní karetovej hry, ktorá sa volá Hajzel. Aj v tejto hre sa stavala veža, následne sa vyťahovali karty spod nej, až spadla. Naši slovenskí politici budovali svoju vežu vyše 20 rokov, opretý o ekonomickú moc rôznych podnikateľských skupín a „bratrov v triku“ financujúcich ich politické strany. Veža sa začína pomaly kymácať a už sa len čaká na vytiahnutie poslednej karty, po ktorej sa ten hajzel zrúti presne ako domček z karát.
Kaviarne, krčmy a vinárne v Bratislave 1960-1989 – Juraj Šebo
Juraj Šebo zachytil atmosféru bratislavských kaviarní, krčiem, viech, vinární, reštaurácií a barov, čaro minulých časov, vôňu mladosti, keď do rána bolo ďaleko a noci boli bez konca. Kniha je oslavou kaviarenského a krčmového života, kde sa dalo hovoriť o literatúre, politike, ale aj o obyčajnom živote. Vedie nás po topografickej mape čarovných miest spätých s koloritom mesta: Kryštál bar, La Paloma, Štefánka, Zbrojnoš, Fajka, Mýtnik, Metropolka a ďalšie. Oživuje panoptikum štamgastov a postavičiek, čašníkov a čašníčiek, plyšové kreslá, cvengot pohárov a mramorové stolíky – kam sa to všetko podelo?
Útěk z pekla – Juraj Šebo
Nacistickým koncentračním a vyhlazovacím táborem Osvětim (Auschwitz) prošlo během druhé světové války několik milionů lidí z celé Evropy. Nejméně 1,3 milionu z nich zde zemřelo. Z tohoto pekla na zemi se pokusilo utéct jen asi osm stovek vězňů. A pouze 144 z nich se to prokazatelně podařilo.
Jedním z nich byl Arnošt Rosin, židovský rodák ze slovenské Sniny, který z Osvětimi uprchl dramatickým způsobem v květnu 1944 s polským židem Czeslawem Mordowiczem. Rosinovo jméno po válce upadlo v zapomenutí, přitom ale právě jeho a Mordowiczovo svědectví zásadním způsobem potvrdilo a doplnilo proslulou zprávu jejich předchůdců Vrby a Wetzlera o zločinech páchaných nacisty v koncentračních táborech.
V této bohatě ilustrované knize zkušeného autora literatury faktu, který se s Arnoštem Rosinem osobně znal, se strhující příběh jednoho z neprávem zapomenutých hrdinů holocaustu dočkal vůbec prvního uceleného zpracování.
Nevšedné myšlienky – Juraj Šebo
Čitateľsky atraktívna kniha s témou zachytávania, rozvíjania a vybrusovania myšlienok je určená pre tých, ktorí z plných pľúc vdychujú neradostnú atmosféru dneška, plnú negatívnych správ a joboviek. Je určená aj milovníkom obrazov. Stačí otvoriť knihu a budú v obraze. Autor, klon mr. Beana a Dostojevského Idiota, ponúka vyhranený, individuálny pohľad na zásadné otázky bežného života.
Tehelné pole – Juraj Šebo
Spomienky na štadión, ktorý bol mekkou nielen bratislavského, ale i československého a neskôr slovenského futbalu. Hrali tu najlepšie svetové mužstvá a známe futbalové hviezdy. Na Tehelné pole som začal chodiť s mamou. Otec príliš nefandil futbalu. Otec nikdy neprotestoval, akoby chcel dať najavo, že matkine nedeľné výlety chápe ako súčasť harmonického manželstva. Neskôr ako desaťročný som chodieval na Tehelné pole spolu s kamarátmi. V tej dobe televízia nebola, takže poriadny futbal sa dal pozerať len na Tehelnom poli. Pamätám si na ovešané električky i na jednotlivých hráčov. Boli to zlaté časy! Milan Lasica
Útek z pekla – Juraj Šebo
Arnošt Rosin, rodák zo Sniny, bol jedným z miliónov osvienčimských väzňov a jedným z tých, ktorým sa podaril útek z tábora smrti. Ušiel spolu s Poliakom Czieslawom Mordowiczom podobným spôsobom ako krátko pred nimi Alfréd Wetzler a Rudolf Vrba. Bol spoluautorom správy, ktorá ukázala svetu čo sa v skutočnosti v koncentračných táboroch deje.
Bratislavské korzo – Juraj Šebo
Tentoraz sa autor spomienkových kníh zameral na Bratislavské korzo, čo bol voľakedy pojem. Nebola to len náhodná spleť niekoľkých na seba nadväzujúcich ulíc. Korzo – to bol fenomén. Korzo bolo spontánnym, živým spoločenským organizmom a preto bolo obľúbené. Čím bolo výnimočné? Korzo bolo vrcholom mnohouholníka, kde sa stretávali všetci. Večer čo večer sa priestory medzi Michalskou bránou a Hviezdoslavovým námestím a ďalej až k Dunaju zapĺňali stovkami mladých ľudí. Prechádzali sa tu - korzovali z jedného konca na druhý. Stretávali tu svojich známych, spoznávali sa, vytvárali sa dvojice, či hlúčky debatovali o všetkom možnom. Na blízku boli zaujímavé miesta spojené so zábavou, ale i kultúrou (krčmy, Divadlo na Korze, výstavy). Kniha Bratislavské korzo prináša atmosféru pohody, akéhosi pozitívneho vyžarovania, priestor na otvorenú výmenu názorov, čo bolo v tých čosi viac ako dnes nákupy v supermarketoch. Pôvab korza bol najmä v tom, že ste tam mohlo stretnúť priateľov rovnakej krvnej skupiny, že ste tam s nimi mohli diskutovať. Bolo vlastne prvou globalizovanou inštitúciou na našom území. Chodiť na korzo bol životný štýl, posun k väčšej slobode. U nás so zvláštnym nádychom spojeným so zákazmi, príkazmi a nariadeniami.
Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Vojnové 40., Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90., Turbo milénium a ich resumé pod názvom Najlepšie z môjho života. Vydal monografie Tehelné pole, Také bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšli knihy O socializme s láskou a Zlatá šedesátá léta. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej vsi.
Turbo milénium 00 – Juraj Šebo
Jedni propagovali šrotovné, iní sa na blogu hádali o post demokracii a biopotravinách. Tá mladšia iPodová generácia sedela za počítačmi, facebookovali, twiterovali. Môžu nám, ale nové iPod a bio výrazy charakterizovať „o čo gou" v prvej dekáde 21. storočia? Ak ju niečo charakterizuje, tak najskôr rýchlosť, akou okolo nás preletela. Všetko sa deje rýchlejšie, nástojčivejšie: každý rok priniesol stovky nových modelov áut, technických hračičiek, reklám, filmov, seriálov, škandálov, pesničiek, liekov či objavov. Každá, aj lokálna katastrofa či nešťastie, sa nafúkli, vďaka satelitnej televízii a médiám, na globálne rozmery. Naše privatizačno-národovecké deväťdesiate roky majú s odstupom času svoju vôňu, takmer až ducha, ktorého majstrovsky vystihol Peter Pišťanek v Rivers of Babylon. Ale čo ostatní? Žiadna poézia. Napokon, koľko poézie je v Bushovi, Putinovi, Gašparovičovi, Dzurindovi a spol? Zomiera pápež Ján Pavol II. a do Bieleho domu neočakávane nastupuje prvý Afroameričan Barack Obama. Slovensko vstupilo do EÚ a NATO, schengenskej zóny a eurozóny a úspešne zakotvilo v západnej civilizácii. Momentálne sa máme v Európe asi najlepšie v dejinách, aj keď každý hovorí o kríze a všetci sú zadlžení. Vyzerá to tak, že finančný trh je len kasíno odtrhnuté od reálnej ekonomiky. Nerúticajú sa len veže v New Yorku. Postupne sa rúti pyramída finančného systému. Človek nemusí byť ani Miltonom Friedmanom, Keynesom alebo Počiatkom, aby pochopil, že sme na počiatku niečoho čo sa volá zmena. Pokiaľ ide o slovenskú kotlinu, tu naberá rútenie karikatúrnu podobu, ktorú si pamätám z detstva pri hraní karetovej hry, ktorá sa volá Hajzel. Aj v tejto hre sa stavala veža, následne sa vyťahovali karty spod nej, až spadla. Naši slovenskí politici budovali svoju vežu vyše 20 rokov, opretý o ekonomickú moc rôznych podnikateľských skupín a „bratrov v triku“ financujúcich ich politické strany. Veža sa začína pomaly kymácať a už sa len čaká na vytiahnutie poslednej karty, po ktorej sa ten hajzel zrúti presne ako domček z karát.
Najlepšie z môjho života – Juraj Šebo
Juraj Šebo vytvoril svoj vlastný subžáner, akúsi historickú koláž, kde si každý nájde to, čo hľadá. Akoby ste sa prehrabávali v nejakej dávno zabudnutej skrini, beriete do rúk rôzne predmety a máte úprimnú radosť z toho, čo ste našli a aké zážitky, udalosti a pocity vám to pripomína. Sú tu príbehy z našej histórie, príbehy takmer zabudnuté, no opísané s láskou, pravdivo a bez deformácie, ktorú s časovým odstupom tak radi vytvárame.
Krízové 30. roky – Juraj Šebo
V tridsiatych rokoch minulého storočia sa udiali mnohé historické a spoločenské zmeny. Svet poznačila hospodárska kríza a začiatok druhej svetovej vojny. Autor listuje v starých novinách a časopisoch, ktoré ukrývajú niečo, čo sa v učebniciach nikdy nedozvieme. Na prvých stránkach sú väčšinou reakcie na hlavné udalosti v krajine a v meste, ale ďalej sa ukrývajú i stopy naozajstného života – škriepky, reakcie, inzeráty, kritika, skrátka to, čo ľudí bežne v tej dobe trápilo. Spolu s dobovými fotografiami tak čitateľovi ponúka zaujímavý výlet do minulosti.
Krízové 30. roky – Juraj Šebo
Odborná a populárno-náučná literatúra, História, vojnová literatúra, Pantarhei, Knihy, Slovenské a české dejiny
Tridsiate roky. Z pohľadu udalostí dosť dramatická doba, poznačená svetovou krízou, predvojnovým stavom, ale i novými technologickými vymoženosťami ako rozhlas a film. Medzi médiami dominovali noviny a časopisy. Rád listujem v starých, zožltnutých novinách a časopisoch. Človek v nich nájde niečo, čo sa v učebniciach nikdy nedozvie. Na prvých stránkach sú väčšinou reakcie na hlavné udalosti v krajine a v meste, ale ďalej sa nájdu i stopy naozajstného života – škriepky, reakcie, inzeráty, kritika, skrátka veci, ktoré ľudí bežne v tej dobe trápili. Niekedy vznikne spolu s dobovými fotografiami celkom zaujímavý materiál. Juraj Šebo
Tehelné pole – Chrám futbalu – 2. vydanie – Juraj Šebo
Spomienky na štadión, ktorý bol mekkou nielen bratislavského, ale i československého a neskôr slovenského futbalu. Hrali tu najlepšie svetové mužstvá a známe futbalové hviezdy. Na Tehelné pole som začal chodiť s mamou. Otec príliš nefandil futbalu. Otec nikdy neprotestoval, akoby chcel dať najavo, že matkine nedeľné výlety chápe ako súčasť harmonického manželstva. Neskôr ako desaťročný som chodieval na Tehelné pole spolu s kamarátmi. V tej dobe televízia nebola, takže poriadny futbal sa dal pozerať len na Tehelnom poli. Pamätám si na ovešané električky i na jednotlivých hráčov. Boli to zlaté časy! Milan Lasica
Útek z pekla – Juraj Šebo
Arnošt Rosin, rodák zo Sniny, bol jedným z miliónov osvienčimských väzňov a jedným z tých, ktorým sa podaril útek z tábora smrti. Ušiel spolu s Poliakom Czieslawom Mordowiczom podobným spôsobom ako krátko pred nimi Alfréd Wetzler a Rudolf Vrba. Bol spoluautorom správy, ktorá ukázala svetu čo sa v skutočnosti v koncentračných táboroch deje.
Nevšedné myšlienky – Juraj Šebo
Čitateľsky atraktívna kniha s témou zachytávania, rozvíjania a vybrusovania myšlienok je určená pre tých, ktorí z plných pľúc vdychujú neradostnú atmosféru dneška, plnú negatívnych správ a joboviek. Je určená aj milovníkom obrazov. Stačí otvoriť knihu a budú v obraze. Autor, klon mr. Beana a Dostojevského Idiota, ponúka vyhranený, individuálny pohľad na zásadné otázky bežného života.
Bratislavské korzo 2. vydanie – Juraj Šebo
Odborná a populárno-náučná literatúra, História, vojnová literatúra, Pantarhei, Knihy, Slovenské a české dejiny
Tentoraz sa autor spomienkových kníh zameral na Bratislavské korzo, čo bol voľakedy pojem. Nebola to len náhodná spleť niekoľkých na seba nadväzujúcich ulíc. Korzo – to bol fenomén. Korzo bolo spontánnym, živým spoločenským organizmom a preto bolo obľúbené. Čím bolo výnimočné? Korzo bolo vrcholom mnohouholníka, kde sa stretávali všetci. Večer čo večer sa priestory medzi Michalskou bránou a Hviezdoslavovým námestím a ďalej až k Dunaju zapĺňali stovkami mladých ľudí. Prechádzali sa tu - korzovali z jedného konca na druhý. Stretávali tu svojich známych, spoznávali sa, vytvárali sa dvojice, či hlúčky debatovali o všetkom možnom. Na blízku boli zaujímavé miesta spojené so zábavou, ale i kultúrou (krčmy, Divadlo na Korze, výstavy). Kniha Bratislavské korzo prináša atmosféru pohody, akéhosi pozitívneho vyžarovania, priestor na otvorenú výmenu názorov, čo bolo v tých čosi viac ako dnes nákupy v supermarketoch. Pôvab korza bol najmä v tom, že ste tam mohlo stretnúť priateľov rovnakej krvnej skupiny, že ste tam s nimi mohli diskutovať. Bolo vlastne prvou globalizovanou inštitúciou na našom území. Chodiť na korzo bol životný štýl, posun k väčšej slobode. U nás so zvláštnym nádychom spojeným so zákazmi, príkazmi a nariadeniami.
Najlepšie z môjho života – Juraj Šebo
Odborná a populárno-náučná literatúra, História, vojnová literatúra, Pantarhei, Knihy, Slovenské a české dejiny
Jurajovi Šebovi sa podarilo vytvoriť originálny subžáner historickej koláže, kde sa akoby na smetisku alebo v nejakej truhlici prehrabávate v rozličných predmetoch a vytešujete sa, čo všetko – aké poklady – ste tam našli. Som rád, že priblížil našu históriu tak, ako to urobil. Zasvietil do jej kútov a skrytých miest tak, že si v nej môžeme listovať ako v albume, ktorý poteší, vyvolá mnoho spomienok a hlavne – nedeformuje. To je veľká devíza tejto populárnej, ale potrebnej literatúry. Kamil Peteraj Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Vojnové 40., Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Vydal monografie Tehelné pole, Také bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšla kniha O socializme s láskou a v súčasnosti sa pripravuje vydanie jeho kníh mapujúcich dekády 20. storočia v českom jazyku. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej vsi.
Budmerice – Juraj Šebo
Odborná a populárno-náučná literatúra, História, vojnová literatúra, Pantarhei, Knihy, Slovenské a české dejiny
Malá obec Budmerice na úpätí Malých Karpát neďaleko Bratislavy má bohatú históriu. Obci dominuje pálffyovský kaštieľ, ktorý sa v druhej polovici 20. storočia navždy zapísal do našich kultúrnych dejín ako Domov slovenských spisovateľov. Niekoľko generácií spisovateľov tu vytvorilo svoje diela, stretávali sa na literárnych podujatiach s umelcami z celého sveta. Autor zozbieral množstvo fotografií, faksimilií rukopisov, ale najmä autentické spomienky spisovateľov a osobností. Z množstva detailov a spomienok na každodenný život v kaštieli sa autorovi podarilo zachytiť genius loci Budmeríc v časoch najväčšej slávy, keď tu ešte umelci tvorili svoje diela. Juraj Šebo (1943, Bratislava), napísal úspešnú sériu kníh mapujúcich dekády našej nedávnej minulosti: Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Napísal aj knihu Také bolo PKO – spomienku na genius loci jedného kultúrneho miesta. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Česku mu vyšla kniha O socializme s láskou, Zlatá léta šedesátá a pripravuje sa vydanie jeho kníh mapujúcich dekády nášho života v českom jazyku. V roku 2011 získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej Vsi.
Turbo milénium – Juraj Šebo
Jedni propagovali šrotovné, iní sa na blogu hádali o post demokracii a biopotravinách. Tá mladšia iPodová generácia sedela za počítačmi facebookovali, twiterovali. Môžu nám, ale nové iPod a bio výrazy charakterizovať „o čo gou" v prvej dekáde 21. storočia? Ak ju niečo charakterizuje, tak najskôr rýchlosť, akou okolo nás preletela. Všetko sa deje rýchlejšie, nástojčivejšie: každý rok priniesol stovky nových modelov áut, technických hračičiek, reklám, filmov, seriálov, škandálov, pesničiek, liekov či objavov. Každá, aj lokálna katastrofa či nešťastie, sa nafúkli, vďaka satelitnej televízii a médiám, na globálne rozmery. Naše privatizačno-národovecké deväťdesiate roky majú s odstupom času svoju vôňu, takmer až ducha, ktorého majstrovsky vystihol Peter Pišťanek v Rivers of Babylon. Ale čo ostatní? Žiadna poézia. Napokon, koľko poézie je v Bushovi, Putinovi, Gašparovičovi, Dzurindovi a spol? Zomiera pápež Ján Pavol II. a do Bieleho domu neočakávane nastupuje prvý Afroameričan Barack Obama. Slovensko vstupilo do EÚ a NATO, schengenskej zóny a eurozóny a úspešne zakotvilo v západnej civilizácii. Momentálne sa máme v Európe asi najlepšie v dejinách, aj keď každý hovorí o kríze a všetci sú zadlžení. Vyzerá to tak, že finančný trh je len kasíno odtrhnuté od reálnej ekonomiky. Nerúticajú sa len veže v New Yorku. Postupne sa rúti pyramída finančného systému. Človek nemusí byť ani Miltonom Friedmanom, Keynesom alebo Počiatkom, aby pochopil, že sme na počiatku niečoho čo sa volá zmena. Pokiaľ ide o slovenskú kotlinu, tu naberá rútenie karikatúrnu podobu, ktorú si pamätám z detstva pri hraní karetovej hry, ktorá sa volá Hajzel. Aj v tejto hre sa stavala veža, následne sa vyťahovali karty spod nej, až spadla. Naši slovenskí politici budovali svoju vežu vyše 20 rokov, opretý o ekonomickú moc rôznych podnikateľských skupín a „bratrov v triku“ financujúcich ich politické strany. Veža sa začína pomaly kymácať a už sa len čaká na vytiahnutie poslednej karty, po ktorej sa ten hajzel zrúti presne ako domček z karát.