Zobrazených 1417–1431 z 1431 výsledkov

Plavba za horizont – Ladislav Herzog,Božena Rolková

4.70 
Plavba za horizont je akýmsi nadviazaním na predchádzajúci titul z autorovej dielne - Spoveď dunajského lodníka (2002). Ladislav Herzog (dnes už v dôchodcovskom veku) v ňom opätovne prežíva svoju dobrodružnú náturu. V spomienkach sa vracia do dôverne známeho prostredia, no hlavný motív diela sa zmenil. Jeho próza poviedkového charakteru má tentoraz nádych pokojnejší, v ovzduší šípi čitateľ akýsi návrat domov. Mohlo by sa zdať, že autorove bilancovanie vlastného života bude témou zaujímavou iba pre úzky okruh čitateľov, lenže opak je pravdou. Dielo poukazuje na to, že na každý moment nášho života si treba položiť otázku, či to, čo činíme, má pre nás samotných dostatočný zmysel. Otázka hodnôt a ich usporiadanie v rámci vlastného sveta je napokon vlastná i mladému človeku, ktorému dáva toto dielo tiež možnosť naučiť sa uvažovať bez krátkozrakosti.

Biele noci Atom klubu – Igor Gallo,Roman Kaliský-Hronský

5.33 
Igor Gallo predstavuje vo svojom najnovšom diele súbor troch noviel, ktoré sú opäť nekompromisným prejavom zrelého autora po všetkých stránkach. Novely na seba navzájom nenadväzujú, každá z nich sa odohráva v inej, špecifickej atmosfére i v rozdielnom čase. Znova, ako sme na to už u Galla zvyknutí, ide o autobiografické fresky príbehov, ktoré ale navzájom spája niekoľko spoločných momentov. Základom im je stabilné filozofické, umelecké i osobnostné podhubie autora samotného, doplnené o originálny, humánny prístup k svetu, smiech cez slzy, vynikajúco zvládnuté prozaické postupy a nezastrašená tvorivosť. Autorove rozprávačské schopnosti nie sú už pre našu čitateľskú verejnosť nijakou novinkou, sú len potvrdením už známeho.

Praskanie dreva – Milan Čarňanský,Ingrid Skalická

4.70 
Čarňanského výber poviedok Praskanie dreva poteší široký okruh čitateľov. Poteší tých, ktorý majú život radi najmä pre dobrodružné napätie, ktorým nás stále obklopuje., ale aj tých, ktorý túto prirodzenú dobrodružnú tenziu vedia prežiť jedine prostredníctvom príbehov.

Marienkine žiale – Koban Vasil Štefan,Jana -Babirátová Judinyová

5.33 
Po anglicky napísaný román The sorrows of Marienka (Marienkine žiale) z dielne amerického Slováka Vasiľa Štefana Kobana vznikol na základe rozprávania autorovej matky - slovenskej vysťahovalkyne do Spojených štátov. Situovaný je do obdobia začiatku 20. storočia, pričom prvá z troch častí sa odohráva na Slovensku. Autorovi sa dokonale podarilo vykresliť atmosféru doby i obraz Slovenky Marienky, a to napriek tomu, že v rodnej zemi svojej matky nikdy nežil. Možno i vďaka tomu sa mu darí scenériu i postavy zobrazovať s nadhľadom i so štipkou humoru. Druhá časť príbehu sa premiestňuje do Pennsylvánie a ponúka čitateľovi obraz slovenských emigrantov. Hodnota diela spočíva i v analýze príčin tohto javu. Opomenúť nemožno ani autorovu ľudskosť.

Vieš, čo sa mi stalo? – Dana Hlavatá,Mária Hulmanová

4.07 
Autorka sviežim odľahčeným spôsobom opisuje každodenné zážitky a vy ani na chvíľu nepochybujete, že sú jej vlastné. Vtipnými postrehmi a neuveriteľnými poznámkami glosuje život a ľudí okolo seba a miestami sa pristihnete, že sa nahlas smejete. V rôznych situáciách dokonca spoznávate samých seba, svojich susedov a známych. Knihu tvorí tridsaťjeden krátkych próz. Spája ich línia rozprávačky a jej rôznorodých trampôt a trpkosmiešnych príhod. Nie náhodou sú radené a číslované ako kapitoly. Príhody sú to často zápletkou triviálne, akoby bežiace popri autobuse z práce, z kuchyne, z posedenia s priateľkami, jednoducho zo života, ktorý väčšina smrteľníkov a smrteľníčok žije v každodennom kolotoči.

Červený koráb – Tido J. Gašpar,Dagmar Kročanová-Roberts

6.28 
Krátka próza Tida J. Gašpara predstavuje zaujímavý impulz pre slovenskú literatúru prvého poprevratového desaťročia. Dielo Tida J. Gašpara sa tradične považuje za počiatočnú etapu lyrizačných tendencií v medzivojnovej próze. Zaraďuje sa k ornamentálnej próze, ktorá sa vyznačuje jazykovou, štylistickou i sujetovou inováciou. Vydanie jeho najlepších beletristických prác je zaujímavé nielen z hľadiska štúdia literárneho vývinu, ale aj z hľadiska estetického. Výber z jeho prác pod názvom Červený koráb obsahuje reprezentatívny výber z Gašparových zbierok dvadsiatych a začiatku 30-tych rokov. Vydanie je samozrejme obohatené o hodnotenie života a diela autora, ďalej o esej Európa a Slovensko: Gašparov imperiálny a nacionálny sen, o edičnú poznámku a vysvetlivky, ktoré ozrejmujú niektoré zastaralé výrazy použité v Gašparovom jazyku, a doslov, ktorý osvetľuje výber poviedok v spojitosti s celou autorovou tvorbou, ako aj postavenie autora v kontexte slovenskej medzivojnovej (poprevratovej) literatúry.

Diabol – Mikuláš Kočan,Ingrid Skalická

1.58 
V knihe Diabol Kočan vytvoril akýsi uneverzálny fenomén Badičkoviec: spoločenstvo susedov, priateľov a známých, v ktorom sa odehrávajú všetky nám dobre známe pravdy, lásky a drámy, ale i tajomstvá... Touto živou skutočnosťou bez príkras "oslobodzuje" život Badičkovčanov od ich bolestivých rán.

Dobrodružstvo pod vežou

1.58 
Výber je koncipovaný so zámerom predstaviť vynikajúceho a kultivovaného rozprávača generáciám, ktoré nemali veľa možností zoznámiť sa s autorovou spisbou. Spisovateľský profil mnohostranne činného Štefana Letza sa tvoril najmä v 20-tych rokoch 20. st oročia a jeho najplodnejším obdobím boli až 50-te roky. Keďže aj jeho, ako mnohých iných tvorcov modernej slovenskej literatúry, postihli politické represálie nastupujúceho komunistického režimu, do učebníc literatúry sa dostal len ako okrajový autor , hoci nesporne patril do veľkej zostavy predvojnových inovátorov slovenskej prózy. Ani literárna kritika mu nevenovala pozornosť, akú by si zaslúžil. Posledný a jediný výber z tvorby Štefana Letza vyšiel v roku 1977 pod názvom Novely. Z neho vychádz a aj tento výber. Spolu s dvomi kratšími novelami z knižného debutu (Obyvatelia dvora, 1927) a rozsiahlejšou novelistickou prózou Dobrodružstvo pod vežou (1958) z jeho poslednej knihy dokresľuje tvorivú oso bnosť autora, ktorý moderný rozprávačský výraz opiera o citovosť, schopnosť ironizovať, sarkasticky sa vysmievať prispôsobivým malomeštiakom, konformistom a karieristom a ukazovať v nich "nahých ľudí".

Kolotoč – Ján Beňo,Mária Hulmanová

1.58 
Zbierka aforizmov, sentencií, inovovaných prísloví a hlavne fejtónov a poviedok Kolotoč inklinuje najväčšmi k Beňovej knižke z roku 1995 Na svoj národ nedám dopustiť. Rôznorodosť, tematická šírka, nevšednosť aforizmov a sentencií ťažia aj z hektického politika dneška, no autorovu pozornosť pútajú aj podoby a skutočnosti sveta z celkom iného súdka – postrehy, detaily i filozofujúce maximy. Vo fejtónoch sa zameriava na nekompromisné parodovanie úpadku kultúrnych i spoločenských hodnôt, na svojské spektrum tráum, anomálií a necností zrodených dobou. V jednej z piatich poviedok príde do slovenského parlamentu aj Sokrates. Satiru v nich podfarbuje humor, absurdita i nonsens, živé rozprávačstvo dopĺňa premyslená fabulácia a výrazová koncentrovanosť. Ján Beňo roztočil pre čitateľov všetkých vekových skupín pestrý a živý invenčný a slovesne kultivovaný Kolotoč...

Biele steny – Mária Bátorová,Peter Glocko,Ingrid Skalická

6.59 
Literárna vedkyňa sa popri odbornej činnosti aktivizuje aj v umeleckej tvorbe. Čitateľská verejnosť ju pozná ako autorku poviedok, noviel i básní s námetmi zo súčasnosti. Jej novela Zvony v kameni je prvou politickou poviedkou v slovenskej literatúre s témou revolúcie (napísaná 1989 –1990, publikovaná v roku 1991) a získala za ňu cenu v Kanade – Hronský’ 92. Táto novela sa stala titulnou novelou jej prvej rovnomennej zbierky (1993). Druhá zbierka Tíš (vyšla vo VSSS, 1996) je umeleckou výpoveďou o zložitosti intímnych vzťahoch medzi mužom a ženou, tretia zbierka Tell obsahuje básne a prózy s reportážnymi črtami – reflexiami z ciest. Aj zbierka Biele steny – filozofický ponor do reálnych životných situácií súčasníka s presným umelecky výstižným a vyváženým pomerom tvrdej životnej reality a sna – sa vyznačuje Bátorovej originalitou: príznačnou kompozíciou básní a prozaických textov.

Moja sudička – Ján Bodenek,Mária Hulmanová

1.58 
Spomienková autobiografia (dokončená roku 1982) patrí medzi najvýznamnejšie práce prozaika, publicistu a prekladateľa Jána Bodenka (1911 - 1985). Zachytáva šesť desaťročí autorovho života, líči jeho cesty v SNP i nové skutočnosti povojnovej histórie, keď ho zmysel pre spravodlivosť často stavia do sváru s mocou i oficiálnou politikou. V tejto autobiografii poznávame Bodenka ako spisovateľa, ktorý rešpektuje históriu, skutočnosť si neupravuje na svoj obraz, a vždy je skôr občiansky ako literátsky, v podstate vecný a neraz skôr kusý ako rozvravený. Moja sudička je svedectvom prežitým i pretrápeným; intenzívne reflektovaným; osvetľuje a dokresľuje osobnosť Jána Bodenka, jeho dobu i tvorbu, politiku, kultúru i spoločenské pomery okolo neho.

Znovuzrodenie – Rudolf Dobiáš,Jozef Vydrnák

7.89 
Znovuzrodenie nateraz završuje Dobiášov veľký epický cyklus príbehov o nezabúdaní a odpúšťaní. Obsahuje osem noviel a autor do nej zaradil aj príbehy ľudí, ktorých osudy priamo nepoznačila krutosť a nespravodlivosť doby, ale žili v jej ovzduší a vrchnostenský, necitlivý a netolerantný prístup k iným je jej dedičstvom, a prenáša sa aj do našej súčasnosti.

Najkrajšia slza – Ľudo Bešeňovský,Igor Štrbík,Jana Farkašová

7.51 
Sľubný literárny rozbeh Ľudovíta Barana (pseud. Ľ. Bešeňovský) prerušila povojnová emigrácia. Zaujímavým výberom z básnickej tvorby sa do slovenskej literatúry vracia výnimočne kultivovaný, senzitívny tvorca. S použitím netypickej formy denníkových zápiskov a neopakovateľnou slovnou zásobou reflektuje svoje zážitky z detstva v malebnej liptovskej dedine v kontraste s osudmi povojnového emigranta.

Na život a na smrť – Marián Grupač,Mária Bátorová,Radoslav Vojtek

5.93 
Autor Marián Grupač je jedným z tých. ktorí hľadajú a nachádzajú nové podoby modernej slovenskej prózy. Predkladané dielo je akoby pokračovaním jeho poviedkovej tvorby. novým nastoľovaním a rozvíjaním motívov. ktoré sa objavili najmä v diele Z podkrovia Európy. .

PrešpoRock – Boris Filan,Mária Štefánková

11.35 
Aj keby som sa v živote nikam nepohol, spoznal som dôverne mnoho miest: Prešporok, Presburg, Willsonovo město, Pozsony, Bratislavu, Blavu, Paštekár City. Moja Bratislava – na jar unavená ako po výprasku, na prelome júna a júla balkánska, polonahá, od konca augusta karpatská, zafarbená jeseňou a voňajúca burčiakom. A celkom ináč naladená so zamrznutým Dunajom a prikrytá snehom. Bratislava je iná planéta v daždi a iná v slnečnom dni. Iná je v stredu, iná sobotná, nedeľná a pondelňajšia. Mesto, z ktorého by človek utekal, keď v ňom žije, a hneď by sa nasťahoval, keby žil inde. Zvyknem mestám pripisovať ľudské charaktery a načúvať, čo mi hovoria a akou rečou. Pri Bratislave mi to napadlo až nedávno. Bratislava je staršia dáma, v mladosti krásavica, veď mala otecka Rakúšana, mamičku Maďarku. Kedysi bola vydatá za Bystričana, od ktorého sa ako-tak naučila po slovensky, ale prekážajú jej nové, zle urobené zuby. Bratislava, stará pani v nových šatách. Mohla by mať aktuálne výstižný slogan. Bratislava, mesto lekární a pizzérií.