Zobrazených 2441–2448 z 2467 výsledkov

Ar-men – Abraham Jean-Pierre,Helena Beguivinová

7.51 

Ar men znamená v bretonštině kámen. Je to významný maják postavený na skalisku v otevřeném moři u západního pobřeží Bretaně. Autor Jean-Pierre Abraham na něm působil jako strážce v letech 1959-1964. Jeho deníkové zápisky z té doby zachycují šest měsíců jednoho ze tří strážců majáku, vyšly poprvé v roce 1968 a dočkaly se mnoha vydání. Abrahamova kniha je pozoruhodně úsporná, ale přitom se silným nábojem jakéhosi exotického kouzla – zejména pro středoevropského suchozemského čtenáře, pro kterého už jenom prostředí opuštěného, osamoceného a větry zmítaného majáku nabývá netušených rozměrů. A tak může kniha Ar-men oslovit nejen úzký okruh čtenářů mořeplavci počínaje a obdivovateli neopakovatelné Bretaně konče. Ar-men jako výsostný zástupce krásné literatury je jakýmsi minimalistickým příběhem-nepříběhem se spoustou vody, trochou techniky, přemírou větru a mořem snahy poznat sám sebe. V této souvislosti nelze nevzpomenout na Kerouaka hlídajícího na strážní věži lesní požáry, ovšem v poněkud sevřenějším stylu a pod ledovou palbou nemilosrdného příboje.

Vesmír versus Alex Woods – Gavin Extence,Petra Luňáková

17.77 

Alex Woods si uvědomuje, že jeho život nezačal zrovna konvenčním způsobem. Vyrůstá jen s matkou, která je navíc jasnovidka, a je mu naprosto jasné, že za to tu a tam schytá od kluků nakládačku. A ví taky, že se někdy můžou přihodit i ty nejnepravděpodobnější věci – má jizvu jako důkaz. Zatím ale ještě netuší, že ze setkání s mrzoutským samotářem, vdovcem panem Petersonem, vznikne nečekaně přátelství, v němž se naučí, že člověk v životě dostane jen jednu šanci. A že se musí rozhodnout co možná nejlíp.

Všetko osvetlené – Jonathan Safran Foer,Pavol Lukáč

11.35 

Na železničnú stanicu v ukrajinskom Ľvove prišiel mladý Američan Jonathan. Rozhodol sa, že podľa zažltnutej fotografie a niekoľkých starých máp nájde ženu menom Augustina. Tá počas holokaustu údajne zachránila život jeho dedovi. Necestuje sám, sprevádza ho mladík Alex, ukrajinský prekladateľ, presvedčený, že jeho angličtina je dokonalá, a pritom slová úplne nevhodne čerpá zo synonymického slovníka, Alexov starý otec, ktorého prenasledujú vlastné spomienky na vojnu, a pes menom Sammy Davis, Junior, Junior. Jonathan vyráža na donkichotskú cestu do minulosti a príbeh o nej, plný smutného, tak trochu kafkovského humoru, nás núti rozmýšľať nad vecami, na ktoré by sme najradšej zabudli.

Dvojité priezvisko – Dina Rubina,Silvia Šalatová

8.50 

Dina Rubina sa pred viac ako dvoma desaťročiami vysťahovala z Ruska do Izraela a na pomedzí týchto krajín a kultúr sa pohybuje aj jej najznámejšia kniha Dvojité priezvisko. Tri kratšie prózy sa odohrávajú v Izraeli, rozsiahlejšia titulná próza je zasadená do ruského prostredia. Manželskému páru sa narodí dlho očakávané dieťa, jeho otcom je však niekto iný. Žena rozhodne, že sa dieťa môže dozvedieť pravdu až potom, ako jeden z dvoch mužov umrie. Krehký príbeh o medziľudských vzťahoch, láske a odcudzení patrí medzi najlepšie autorkine texty. Dina Rubina (1953) je rusko-izraelská spisovateľka. Vyrastala v Taškente, debutovala už ako šestnásťročná, v prekvapivo mladom veku ju prijali aj do Zväzu spisovateľov. V polovici osemdesiatych rokov sa presťahovala do Moskvy, krátko pred zrútením Sovietskeho zväzu spolu s rodinou emigrovala do Izraela. Jej literárnym jazykom zostala ruština. Je autorkou mnohých románov, noviel, poviedok a esejí, jej texty boli preložené do dvadsiatich jazykov.

1984 – George Orwell,Juraj Vojtek

12.30 

Román 1984 je jedno z najznámejších diel svetovej literatúry. Spája v sebe prvky spoločensko-politického a vedecko-fantastického románu. Je obžalobou komunistickej diktatúry, ktorá roku 1984 ovládla všetko, vrátane ľudského myslenia. Román opisuje osudy čestného, citlivého a uvažujúceho jednotlivca (Winstona Smitha), ktorý sa vzoprie systému, za čo platí krutú daň. Orwell touto knihou už roku 1948 ponúkol víziu, ktorá sa neskôr stala realitou.

Zvláštní smutek citronového koláče – Aimee Bender,Veronika Volhejnová

13.30 

Představte si, že je vám devět a těšíte se na narozeninový citronový piškot s čokoládou, ale místo citronů z něj najednou cítíte zoufalou samotu své maminky. Že je vám dvanáct a z chuti maminčiny večeře poznáte, že je tatínkovi nevěrná. Že je vám dvacet a z vlastnoručně připravené večeře cítíte továrnu… Pro mladičkou Rose se její neobyčejné nadání ochutnávat emoce těch, kteří jídlo připravili, stane utrpením, s nímž se musí naučit žít. Stejně jako s poznáním, že nikdo v její rodině není takový, jak se navenek jeví. Americká autorka napsala půvabný rodinný román o podivuhodné dívce a její zvláštní rodině, prodchnutý dojemně melancholickou atmosférou.

Finklerovská otázka – Howard Jacobson,Igor Navrátil

12.26 

Julian Treslove je bývalý zamestnanec rozhlasovej spoločnosti BBC, jeho niekdajší spolužiak Samuel Finkler je filozof a trio dopĺňa ich bývalý učiteľ, český emigrant Libor Ševčík. Dvaja z nich ovdoveli a tretí má podobnú, hoci menej tragickú, ale už trojnásobnú skúsenosť. Stretávajú sa na večeri v Ševčíkovom luxusnom londýnskom byte, kde rozjímajú nad svojimi životmi. Jacobson s pichľavou iróniou opisuje postavenie muža v modernom svete, situáciu súčasných britských Židov, ako aj peripetie priat eľstva medzi mužmi. Román získal cenu The Man Booker Prize 2010. Kniha je na prvý pohľad vážna i smutná, no miestami až tragikomická. Howard Jacobson (1942, Manchester), britský spisovateľ a novinár židovského pôvodu. V roku 2010 získal prestížnu cen u The Man Booker Prize. Je známy komickými prózami, ktoré sa väčšinou točia okolo britských židovských postáv. Sám sa rád označuje za židovskú Jane Austenovú, aj keď literárna kritika v ňom najčastejšie vidí anglického Philipa Rotha.

Třetí přání 2. Zbytek příběhu (skoro) – Robert Fulghum,Dougherty Allen Margaret,Lenka Fárová,Jiří Hrubý

14.57 

Děj nás tentokrát zavede především do vzdálenějšího Japonska, kde si Alice nechá u věhlasného mistra udělat konečně své vysněné tetování, a posléze do Athén, kde se všechny známé postavy na svých cestách zastaví a setkají se svou „věštkyní“ taxikářkou Polydorou, která každému předpoví budoucnost. Všichni se pak sejdou na Krétě v Meltemi, kde Alex uspořádá večeři na oslavu svatého Ošidného, patrona lidí, co nežijí konvenčně. Je těžké dostát přání autora a číst toto pokračování „pomalu“, ale o překvapení, tak typická pro Roberta Fulghuma, tu není nouze. Japonská část na sebe bere i japonskou literární podobu a oplývá pastelovou krásou a osudovou tragičností.