Teória práva
Odporúčané právo – Ján Svák
Právne aspekty zberateľstva – Stanislav Valovič
Hlavným dôvodom napísania tejto publikácie bola predovšetkým absencia literatúry, ktorá by umožňovala širokým skupinám zberateľov jednoduchý prístup k základným právnym otázkam, ktoré súvisia so zberateľstvom. Nemenej významným dôvodom bol aj fakt, že v poslednom čase nadobudli účinnosť mnohé novely, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnili niektoré práva a povinnosti zberateľov. Existuje mnoho publikácií pojednávajúcich o jednotlivých zberateľských oblastiach, ktoré akcentujú pohľad príslušnej odbornej disciplíny. Najčastejšie ide o publikácie z oblasti histórie a ekonómie. Právny rozmer týchto činností spracovaný v stručnej a ucelenej forme však na Slovensku zatiaľ nie je. Účelom tejto knižky je teda všeobecným, zrozumiteľným, a pritom dostatočne odborným spôsobom poskytnúť, predovšetkým zberateľom - právnym laikom, praktickú pomôcku pri získavaní právneho povedomia.
Komparatívne perspektívy verejnoprávnych deliktov – Peter Potásch
Protiprávne konanie fyzických a právnickych osôb je v podmienkach Slovenskej republiky štandardne vnímané ako relatívne oddelená agenda samostatných právnych odvetví, do ktorých predmetu patria aj príslušné delikty. Táto koncepcia platí aj pre právny poriadok Slovenskej republiky, ktorý dlhodobo deliktuálne právo vníma len cez prizmu práva verejného, a preto sa často špecifikácia/označenie deliktuálneho práva na právo verejné v praxi ani téorii neaplikuje, dokonca sa takéto označenie ani nepoužíva. Delikty sú totiž akoby automaticky a samozrejme vnímané ako integrálna zložka verejného práva so všetkými súvisiacimi atribútmi, a to tak, že delikty patria buď do práva trestného, alebo práva správneho. Predkladaná monografia sa snaží – aj keď len vo všeobecných hmotnoprávnych základoch – od vyššie uvedeného a izolovaného vnímania deliktov odchýliť. Namiesto vnímania deliktov ako uzavretých a oddelených celkov spadajúcich do jednotlivých právnych odvetví sa snaží poskytnúť prvotný priestor na ich komplexnejšie vnímanie, najmä v kontexte vzájomných väzieb.
Nové jevy v právu na počátku 21. století – Aleš Gerloch,Michal Tomášek
Autoři tohoto svazku vymezují podstatné náležitosti demokratického právního státu a analyzují současné modely vázanosti soudů právem. V této souvislosti poukazují na to, že rozsah i obsah "podstatných náležitostí demokratického právního státu" není určitý. Není ústavně definován a lze jej vyvodit srovnáním konkrétních forem demokratického právního státu v podobě jeho proměnlivých projevů. Koncepce demokratického právního státu totiž není statická, ale dynamická a transformace sociálních vazeb, v nichž působí, se může dostat s těmito stávajícími představami o jeho nezměnitelných atributech do konfliktu. Tradiční model striktní vázanosti soudů při jejich rozhodování zákonem, rozpracovaný v podmínkách kontinentálního typu právní kultury v 19. století, je stále více konfrontován s realitou plurality pramenů práva a jejich narůstající hypertrofií a labilitou. Snaha legitimovat oslabování striktní vázanosti soudů vede ke kritické argumentaci přepjatým právním formalismem oproti žádoucímu soudnímu pragmatismu. Autoři chápou legalismus v právu, stejně jako volné nalézání práva soudy, za nežádoucí extrémní přístupy k soudobému právu. Detailně, na základě teoretické analýzy, s využitím stěžejní judikatury nejvyšších soudních instancí, včetně evropského soudnictví, ukazují na slabiny obou těchto krajností. Za nezbytné považují rozpracování sofistikovaných postupů právní argumentace lege artis, které by mělo představovat substituci již nepoužitelných jednoduchých aplikačních modelů a zároveň omezit libovůli v rozhodování soudů. Dosavadní hierarchicky uspořádaný model právního řádu navíc prochází etapou změn a je nahrazován síťovým modelem odrážejícím narůstající rozřeďování veřejné moci. V monografii se přibližují důsledky těchto procesů z hlediska vymezení ústavního pořádku České republiky, relací ústavního, mezinárodního a evropského práva a fungování ústavního systému České republiky v současnosti a v předvídatelné budoucnosti.
Právna filozofia dvadsiateho storočia – Lucia Berdisová,Marek Káčer,Peter Colotka
Táto kniha ponúka prierez právnofilozofickými koncepciami a doktrínami dvadsiateho storočia. Zaostruje pozornosť na problematiku uznania, zákonnosti, spravodlivosti alebo aj na často krutú hravosť legitimity, legality a efektivity v zrkadle moderny, neskorej moderny či postmoderny. Kladie si otázky overené časom: Pochádza všetko právo od štátu? Je právo púhym nástrojom? Akým záujmom slúži (zdaňovanie zahŕňajúce) právo? Uprednostňuje slobodu, rovnosť alebo bratstvo všetkých? Slabších alebo silnejších? Viac ako o odpovede na tieto otázky ide autorom knihy predovšetkým o rozšírenie diskusného priestoru a tvorivého hľadania. Kniha je určená premýšľavému publiku so záujmom o otázky právnej filozofie. Dokáže však poslúžiť aj ako učebný text pre poslucháčov práva, filozofie a politológie vo všetkých stupňoch štúdia.
Praktikum z teórie práva – Michal Mrva,Martin Turčan,Nadežda Vaculíková
Praktikum z teórie práva predstavuje učebnú pomôcku pre študentov právnických fakúlt a tiež iných odborov, v rámci ktorých sa vyučuje teória práva. Cieľom publikácie je pomôcť študentom lepšie si predstaviť teoretické koncepty a ich prepojenie s praxou. Praktikum je plné príkladov, na ktorých si študenti môžu precvičiť a zopakovať svoje doterajšie vedomosti a azda tiež naučiť sa niečo nové.
Rukověť ke studiu mezinárodního práva 1 – Pavel Bureš,Martin Faix,Ondřej Svaček
Odpočúvanie – procesnoprávne a hmotnoprávne aspekty – Jozef Čentéš
Vedecká monografia prináša analýzu právnej úpravy odpočúvania ako zásahu do základných práv, najmä do práva na súkromie. Obsahuje výklad právnej úpravy odpočúvania s poukázaním na dôležité súvislosti historického vývoja tejto právnej úpravy. Vo vedeckej monografii je venovaná pozornosť odpočúvaniu z hľadiska medzinárodných zmlúv, práva Európskej únie a slovenskej a českej právnej úpravy. Okrem teoretického výkladu je právna úprava doplnená o vybrané rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu SR a Ústavného súdu ČR. Uvedené rozhodnutia vytvárajú predpoklady na posúdenie aspektov, ktoré má orgán verejnej moci zohľadniť pri odpočúvaní. Vedecká monografia nepredstavuje návod na zákonné použitie odpočúvaných technológií, ale predostiera súbor informácií inšpirujúcich na ďalšie úvahy a premýšľanie. Usiluje sa ponúknuť možné riešenia, pričom sa nevyhýba ani otázkam, ktoré sa v aplikačnej praxi rozdielne posudzujú. Vzhľadom na absenciu špecializovanej odbornej literatúry v tejto oblasti je publikácia cenným zdrojom informácií pre právnickú aj laickú verejnosť.