Ján Štrasser
Čítam… – Ján Štrasser,Oleg Pastier
„Ak sa bezmála pol storočia viac-menej aktívne pohybujete v priestore literatúry, raz vás prikvačí zvláštne nutkanie upratať si v tom, čo ste robili: vytriediť a utriediť si texty, čosi z nich zostaviť do zmysluplného celku a hádam aj vydať v podobe knihy. Takéto počínanie má aj svoju tienistú stránku - uvedomíte si, že čas je vektor a pred vami je ho už oveľa menej ako za vami. Čo už. Tak som sa pozrel na texty, ktoré som za posledných dvadsaťpäť rokov o literatúre a literárnom živote napísal a vybral z nich tie, o ktorých si neskromne myslím, že by nemuseli zaniknúť s príležitosťou, ktorá motivovala ich napísanie.“
Až – Ján Štrasser
Básnik Ján Štrasser v svojej najnovšej zbierke Až organicky nadväzuje na svoju tvorbu z posledných desaťročí. Ostal verný svojmu minimalistickému záznamu básnickej reality, v ktorej vyhľadáva a nachádza netušené súvislosti, organizované jazykovou výstavbou básne. Jeho lyrická skratka, miestami tendujúca až k aforizmu, je však takmer vždy svieža, prekvapujúca a v konečnom dôsledku katarzná. Autor do knihy zaradil aj neveľký cyklus Čierna skrinka, v ktorom sa nachádza po jednej z básní z jeho doterajších zbierok. Aj keď to nikde nezdôrazňuje, ide s najväčšou pravdepodobnosťou o akúsi životnú predbilanciu na prahu blížiacej sa sedemdesiatky.
Zavadzajme tu! – Ján Štrasser
Fejtóny Zavadzajme tu! písal Ján Štrasser pre denník SME od septembra 2011 do októbra 2014. ...Kniha je podobne ako predchádzajúce publicistické knihy Jána Štrassera Dobrý deň z Bratislavy (1997), Dvojhlavá karta (1999), Kráľ je polonahý (2004) a texty pre server Aktuálne.sk (2006 – 2007) súborom fejtónov, publikovaných pre potrebu chvíle. Všetky však tvoria spoločný reťazec a s kabaretnými textami písanými v deväťdesiatych rokoch pre Milana Markoviča vytvárajú akýsi štvrťstoročný dobový diár. Lebo glosa je žáner písaný na manžetu dobovej každodennosti. So zánikom dňa zháša zväčša aj ona. Glosa je však v pôvodnom význame ťažkým slovom a synonymom jazyka. Nepríjemným, tvrdým, ale najmä neúhybným. Je pamäťou dňa. Pamäť dňa a dna ľudia najradšej vytesňujú. Pričasto ich totiž kompromituje. Preto by na ňu najradšej zabudli. Fejtóny, glosy – keď sú viac než len penou na povrchu – sa stávajú z pamäti dňa pamäťou doby a svedectvom nezabúdania... - úrvyok z úvodného slova Petra Zajaca
Čítal som… – Ján Štrasser
Spisovateľ Ján Štrasser (1946) začal svoju literárnu dráhu v polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia ako básnik, no zároveň sa v tom čase profiloval ako literárny kritik so zameraním na vtedajšiu mladú poéziu. Patril medzi ťažiskových autorov časopisu Mladá tvorba. Nastupujúca normalizácia zlikvidovala Mladú tvorbu a tým aj aj Štrasserove literárnokritické aktivity. Kniha Čítal som... je výberom z jeho literárnokritických textov, publikovaných v rokoch 1965 – 1971
František Mikloško – Rozhovory o dobe a ľuďoch – Ján Štrasser
František Mikloško v rozhovore s Jánom Štrasserom citlivo rozpráva o osobných témach ako rodina, priateľstvá či náboženstvo. Už od vysokoškoslkých štúdií sa angažoval v tzv. tajnej cirkvi. Otvorene sa vyjadruje aj k politickým a spoločenským otázkam, veď dvadsať rokov bol poslancom parlamentu a ako aktívny politik sa stal priamym svedkom mnohých kľúčových udalostí v dejinách Slovenska. Hovorí o Charte 77, slovenskom samizdate, sviečkovej manifestácii, delení Československa aj mečiarizme. Spomína mnohých svojich politických partnerov i oponentov. Priamo odpovedá tiež na otázky smerujúce k cirkvi a náboženstvu.
Zavadzajme tu! – Ján Štrasser
Fejtóny Zavadzajme tu! písal Ján Štrasser pre denník SME od septembra 2011 do októbra 2014. ...Kniha je podobne ako predchádzajúce publicistické knihy Jána Štrassera Dobrý deň z Bratislavy (1997), Dvojhlavá karta (1999), Kráľ je polonahý (2004) a texty pre server Aktuálne.sk (2006 – 2007) súborom fejtónov, publikovaných pre potrebu chvíle. Všetky však tvoria spoločný reťazec a s kabaretnými textami písanými v deväťdesiatych rokoch pre Milana Markoviča vytvárajú akýsi štvrťstoročný dobový diár. Lebo glosa je žáner písaný na manžetu dobovej každodennosti. So zánikom dňa zháša zväčša aj ona. Glosa je však v pôvodnom význame ťažkým slovom a synonymom jazyka. Nepríjemným, tvrdým, ale najmä neúhybným. Je pamäťou dňa. Pamäť dňa a dna ľudia najradšej vytesňujú. Pričasto ich totiž kompromituje. Preto by na ňu najradšej zabudli. Fejtóny, glosy – keď sú viac než len penou na povrchu – sa stávajú z pamäti dňa pamäťou doby a svedectvom nezabúdania... - úrvyok z úvodného slova Petra Zajaca
Čítam… – Ján Štrasser,Oleg Pastier
„Ak sa bezmála pol storočia viac-menej aktívne pohybujete v priestore literatúry, raz vás prikvačí zvláštne nutkanie upratať si v tom, čo ste robili: vytriediť a utriediť si texty, čosi z nich zostaviť do zmysluplného celku a hádam aj vydať v podobe knihy. Takéto počínanie má aj svoju tienistú stránku - uvedomíte si, že čas je vektor a pred vami je ho už oveľa menej ako za vami. Čo už. Tak som sa pozrel na texty, ktoré som za posledných dvadsaťpäť rokov o literatúre a literárnom živote napísal a vybral z nich tie, o ktorých si neskromne myslím, že by nemuseli zaniknúť s príležitosťou, ktorá motivovala ich napísanie.“