Milanium
Nádhera a bolesť – Milan Richter
Antológia básnických prekladov jedného z najvýznamnejších slovenských prekladateľov poézie. Kniha prináša 182 básní od 22 svetových básnikov (J.W. Goethe, E. Dickinsonová, H. Martinson, A. Lundkvist, L. Ferlinghetti, A. Ginsberg, P. Celan, D. Levertovová, E. Jandl, K. Espmark, P. Tafdrupová a i.), ako aj doslovy, eseje, portréty autorov, 6 básní M. Richtera venovaných básnikom zastúpených v antológii a veľa fotografií. Knihu vydalo Slovenské centrum PEN.
Malý Faust – Johan Wolfgang Goethe
Prekladateľ Goetheho faustovských textov Milan Richter zaradil do knihy MALÝ FAUST jednak svoj preklad Prafausta (ten vyšiel po prvý raz r. 2000 v limitovanej bibliofiLskej edícii ako Faust a Margaréta a o rok nato získal Cenu Jána Hollého 2001 za básnický preklad) a jednak vybrané, kľúčové scény z Fausta I (preložené pôvodne pre divadelné stvárnenie celého Fausta, t. j. Fausta I, II, na doskách činohry SND v Bratislave v r. 2010 – 2012), doplnené o stovky veršov preložené neskôr.
Kniha obsahuje aj výber Goetheho výrokov o Faustovi, štúdiu prof. J. Boora k Prafaustovi a prekladateľské poznámky M. Richtera k jeho práci na tomto dlhoročnom projekte.
Slovenskému čitateľovi sa po prvý raz dostáva do rúk „Faust v prvotnej podobe", vytvorený 25-ročným Goethem, spolu s vrcholnými scénami nemeckého i svetového klasického diela, scénami, ktoré písal tento génius už ako zrelý básnik a dramatik.
Prorok, Prorokova záhrada – Chalíl Džibrán
Slávne lyricko-prorocké texty (nazývané aj "piate evanjelium") libanonsko-amerického básnika a výtvarníka Chalíla Džibrána v pretlmočení Milana Richtera, prekladateľa uznávaného a oceňovaného aj v zahraničí, a s doslovom arabistky Katarína Beškovej. Za preklad Proroka a Prorokovej záhrady (a ďalších textov Ch. Džibrána v knihe Prorok a umenie pokoja, SPN - Mladé letá 2008), získal Milan Richter Cenu Jána Hollého 2009.
Krátky nešťastný život Marilyn Monroe – Milan Richter
Divadelná hra básnika, dramatika a prekladateľa Milana Richtera "Krátky nešťastný život Marilyn Monroe" má všetky atribúty napínavého trileru odohrávajúceho sa v Hollywoode, v ordinácii slávneho psychoanalytika i v pracovni zvláštneho vyšetrovateľa. Hlavnými postavami príbehu, ktorý má čitateľovi (i divákovi) na samom konci odhaliť, kto zavraždil ikonu amerického filmu a sexsymbol 50. rokov minulého storočia, sú Marilyn Monroe, prezident John F. Kennedy a jeho brat Robert, druhý manžel MM Joe DiMaggio, psychoanalytik Ralph Greenson a mladý vyšetrovateľ David Diamant. Autor Milan Richter strávil tri roky štúdiom tajných aj nedávno odtajnených materiálov k prípadu "samovraždy" Marily Monroe a ďalšie tri roky venoval napísaniu tejto hry.
Hoď vetru košeľu – Jana Štroblová
Výber z poézie poprednej súčasnej českej poetky, pričom dve tretiny básní sú v preklade do slovenčiny a jedna tretinu tvoria básne v českom origináli. Štroblovej poézia nepodáva básnivý opis skutočnosti, hľadá jej pravdu v pravde básne. Vyslovuje ju prudkým metafyzickým gestom, ktoré sa snaží nachádzať metafyzický osud sveta.
Kafka a Kafka – Milan Richter
Dve divadelné hry o Franzovi Kafkovi od slovenského dramatika, básnika a germanistu Milana Richtera. Prvá hra Z Kafkovho Pekloraja vychádza z Kafkových aforizmov a snov i z jeho vzťahu k otcovi a k snúbeniciam Felice Bauerovej a Julie Wohryzkovej. Veľká časť deja sa odohráva v sanatóriu Tatranské Matliare, kde sa tento pražský židovský spisovateľ v r. 1921 liečil. Hra Kafkov druhý život je sčasti reálnou a z veľkej časti fiktívnou odpoveďou na otázku: Čo keby Boh či dajaký démon umožnil Kafkovi prežiť "druhý život"? Je to hra o strate a znovunachádzaní človekovej identity, hra o talente a jeho neporaziteľnosti. Kafkovská hra o Kafkovi, akým bol v tajuplnom labyrinte jeho duše. Obe hry sprevádza fundovaný doslov teatrológa a esejistu Ivana Čičmanca, ako aj Príloha Kafka s mnohými aforizmami F. Kafku.
Madona má červenú dušu – Kolektív autorov
Prvá básnická antológia autorov prináležiacich k najmenšiemu slovanskému národu, k Lužickým Srbom. Desať autorov (medzi nimi básnici známi aj v celonemeckom kultúrnom priestore, ako napr. Kito Lorenc, Benedikt Dyrlich či Róža Domašcyna) v nej prináša svoje rôznorodé témy, vyznania a skúsenosti. Ich spoločnou témou je - niekde vyjadrená iba medzi riadkami, inde explicitne - obava o asimiláciu, o vymretie materčiny, ktorá existuje v dvoch variantoch: hornolužická a dolnolužická srbčina. Päť autoriek rozličných generácií zase nazerá na "svoju" tému - lásku - z rozličných pozícií a uhlov.
Dobré miesto na noc – Savyon Liebrechtová
Prózy poprednej izraelskej prozaičky a dramatičky Savyon Liebrechtovej sú žensky jemné, plné emócií, dejovo precízne vypracované, so zmyslom pre najmenší detail. Vyberá si celkom tradičné témy – priateľstvo, láska, rodina – a ozvláštňuje ich historickými a politickými presahmi. Dej je naoko predvídateľný, no nečakane naberie celkom iné smerovanie a čitateľ sa až vďaka absurdne zamotanej zápletke dozvie nakoniec nečakanú, hoci hlboko ľudskú pravdu. Dejiskom poviedok knihy Dobré miesto na noc je zakaždým iné miesto na svete, podľa čoho dostali aj názvy – Amerika, Hirošima, Tel Aviv, Mníchov a Jeruzalem. Ich hrdinovia sa boria so svojím osudom, kráčajú životom v nádeji, že cesty, na ktoré sa vydávajú, a rozhodnutia, ktoré robia, ich privedú k vytúženému cieľu.
Tarkovského kone – Tafdrupová Pia
Jedna z najväčších poetiek Škandinávie Dánka Pia Tafdrupová, ktorej vybrané básne vyšli r. 2000 vo vydavateľstve ESA pod názvom Tiché výbuchy, napísala zvláštnu, jedinečnú knihu, ktorej 52 básní hovorí o strate milovaného otca a o ťažkom zápase autorky vyviesť ho z ríše smrti, prinavrátiť mu život. Ak už nie život skutočný, tak aspoň život v jej veršoch. Poetka sa stáva Eurydikou...
Pia Tafdrupová
„Mýtus o Orfeovi je veľmi maskulínny. Orfeus chce vyviesť svoju milú z podsvetia. Žena z tohto mýtu je nielen pasívna, ale aj mŕtva. Mýtus z nej spravil objekt. Ale Eurydika predsa bola predtým živá, patril jej život... Určite mala otca a nad jeho smrťou smútila. Predstavujem si teda, že Eurydika sa vedela radovať i smútiť. (...) V mýte patrí hlas mužovi. Ako poetka som si mohla vybrať: Buď sa stotožním s Orfeom a potlačím rolu pohlavia, alebo dám hlas Eurydike. Tak či onak, v tejto knihe má Eurydika centrálnejšie postavenie než v textoch iných autorov. Niekto môže namietnuť, že v mojom rozprávaní sa pôvodný mýtus úplne stratil. A niekto iný zase môže pokladať moje uchopenie mýtu za jeho rozšírenie až tam, kde som si to sama želala: do sfér, ktoré ma zaujímajú. Stal sa z toho teda nový príbeh, v ktorom si Eurydika ide po svojho mŕtveho otca.“
Úlety a istoty jazyka – Pavel Branko
Pavel Branko (*1921), nestor slovenskej filmovej kritiky, sa v poslednom desaťročí intenzívne zaoberá aj úskaliami, úkladmi a úletmi slovenčiny, jazyka, ktorého používatelia v mnohých oblastiach kultúry i vedy čoraz väčšmi podliehajú vplyvu svetových jazykov, ale napríklad aj češtiny. Svoju tretiu knihu o jazyku charakterizuje P. Branko takto: "Predkladám tretí súbor fejtónovo koncipovaných jazykovokritických reflexií, čím bezprostredne nadväzujem na predošlé dva zväzky, Úklady jazyka (2014) a Úskalia a slasti jazyka (2015). Verím, že nesklamem milovníkov slovenčiny, s ktorými ma spája obdiv k našej reči aj k iným jazykovým systémom. Dúfam, že to bude čítanie nielen podnetné, ale aj zábavné. Zakladá sa na diskontinuite tém, ako ich konkrétnym vyjadrovaním nastoľovala doba, takže sa takto diskontinuitne dá aj čítať, kde sa kniha práve otvorí. Sú to totiž bezprostredné reakcie na konkrétne podoby vyjadrovacích foriem v našich médiách, publicistike, odbornej či umeleckej reflexii vývinu v dejinnom exprese, ktorý nás čoraz rýchlejšie unáša do čoraz neistejšej budúcnosti."
Muchy (v treťom roku okupácie) – Igor Hochel
Prozaický debut Igora Hochela Muchy (v treťom roku okupácie) ponúka čitateľom príbehové poviedky, ktoré zachytávajú krátky životný úsek protagonistov, poväčšine jednu zvláštnu udalosť v ich každodennom bytí. Autor sa opiera o realitu, avšak reálne ozvláštňuje prvkami absurdity, záhady či iracionality. V týchto prózach sa odzrkadľujú aj politicko-spoločenské pomery a premeny v našej krajine, konkrétne 50. roky 20. storočia s atmosférou zastrašovania ľudí, obdobie tzv. normalizácie po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968, ale aj negatíva "novej éry" - obdobia po nežnej revolúcii. Niektoré poviedky obnažujú bezmocnosť postáv voči vonkajším okolnostiam, v iných zase sa protagonisti -milovníci kníh, spisovatelia, stredoškolskí profesori - proti týmto okolnostiam búria. Ich malé vzbury síce nedokážu nič podstatné zmeniť, ale majú veľký význam pre zachovanie ich identity a dôstojnosti.
V ohnisku neprítomnosti – Ivan Čičmanec
Vzdychy a údery – Ivan Čičmanec
Po "gnostických meditáciách" V ohnisku neprítomnosti (2006, MilaniuM) prichádza Ivan Čičmanec, slovenský autor, prekladateľ a publicista, žijúci štyridsať rokov v Nórsku, s novou knihou. V tomto súbore piatich poviedok zobrazil svojich protagonistov v hraničných existenciálnych situáciách, pričom spoločným menovateľom je nerealizovaná túžba po plnom, intenzívnom živote. Postavám bránia v životnom rozlete vonkajšie sily, ale aj ich vlastné vnútorné ohraničenia. Silnou motiváciou v ich skutkoch a túžbach je erotika (videná v širokom zábere), ako aj potreba ľudskej spolupatričnosti a existenciálneho zaradenia.
Ivan Čičmanec použil vo svojich poviedkach rozličné uhly pohľadu a spôsoby, ako rozpovedať príbeh: od relatívne tradičného, psychologického rozprávania o nenaplnenom vzťahu osamelého mladého muža a ženy cez absurdistický dialóg manželského páru, cez vnútorný monológ, ktorý odhaľuje čitateľovi len fragmenty zo života muža od jeho narodenia až po okamih smrti, cez fiktívny dialóg ženy (odsúdenej za vraždu milenca) s nemenovaným spovedníkom až po epištolárnu trýznivú spoveď muža, ktorý záhadným spôsobom prišiel o svoju manželku. Niektorým príbehom nechýba ani kriminálna zápletka.
Bratislavský satyr – Ivan Čičmanec
Ivan Čičmanec (1942) patrí vďaka štyrom knihám, ktoré v poslednom desaťročí vydal vo vydavateľstvách Milanium a Kalligram, k popredným slovenským prozaikom a básnikom, hoci žije už takmer polstoročie v nórskom Osle. V novele Bratislavský satyr podáva ironický pohľad na súčasné Slovensko, kde prebieha súboj medzi tradičnými patriarchálnymi stereotypmi a čoraz naliehavejšie prenikajúcimi modernými civilizačnými trendmi.Naša sloboda je dnes ohrozovaná z mnohých strán. V mene ideológií, prírodných zákonov a tzv. tradičných hodnôt sa útočí na duchovnú autonómiu jednotlivca a na jeho právo voliť si vlastnú životnú cestu. V tejto knižke som sa pokúsil ponoriť do psychiky človeka, ktorý by sa za určitých okolností mohol stať prisluhovačom niektorého z takýchto totalitných hnutí. Stano, ústredná postava príbehu, je nespokojný so svojím životom, problém však nevidí v sebe, ale v okolitom svete. Utieka sa k zdanlivo nerealistickým, antihumánnym snom o spoločnosti založenej na biologizujúcom poňatí človeka a na práve silnejšieho. Nebol by tam priestor pre myšlienkovú a mentálnu rôznorodosť, ani pre kultivovanú a otvorenú diskusiu, ktorá je predpokladom každej slobody a pokroku. Chcem varovať pred takouto antiduchovnou mentalitou, ktorej výhonky možno pozorovať aj u nás a ktorej vplyvy by v prípade vážnejšej spoločenskej krízy mohli mať fatálne následky.Ivan Čičmanec
Alba – Igor Tyšš
Básne debutu Igora Tyšša Alba sa vyznačujú vycibreným zmyslom pre lyrickú skratku a slovnú hru. Tyšš dokáže bežné situácie, v ktorých sa ocitá mladý človek, vyjadriť neošúchanými obrazmi, v ktorých sa občas mihne iskra humoru či gnóma ako z pera zrelého básnika. Verše knihy, ktorá vyšla v spolupráci a s podporou Stredoeurópskej nadácie, dopĺňajú originálne ilustrácie Martina Šišku.
Život s kufrom – Ján Beňo
Autobiografický román skúseného slovenského prozaika zaujme živou hodnovernosťou výpovede o tom, čo všetko pulzuje a odkrýva sa v mladom človeku z konca päťdesiatych rokov minulého storočia. Zauzľované vzťahové intimity a kontroverzné napätia s neprajným prostredím krajského mesta sú zdrojom trpkosti osobnej situácie i konečnej snahy vymaniť sa z nej.
Svitá, a ešte nebola tma – Katarína Rybová
Brázda za loďou – Per Wästberg
Evanjelium podľa Johna – John F. Deane
Jazykmi mora a vetra – Harry Martinson
Harry Martinson, švédsky básnik a prozaik, laureát Nobelovej ceny za literatúru, patrí k popredným severským autorom 20. storočia. V mladosti bol moreplavcom, v zrelom veku sa stal prívržencom buddhizmus a vôbec orientálných filozofií, čo mu umožňovalo nazerať na hriechy a prehrešky novej doby z inej perspektívy. Dva roky po tom, čo mu udelili Nobelovu cenu, nevydržal psychicky kritiku z vlastných radov a spáchal rituálnu samovraždu (harakiri). Tento knižný výber jeho poézie v preklade Milana Richtera je v slovenčine vôbec prvý a dosiaľ jediný.
Portréty prežitia – Anton Baláž
Kniha Portréty prežitia obsahuje novelu Krajina zabudnutia a poviedky Trhlina a Šimon Pútnik. Portrétmi prežitia vyjadril autor v symbolickej rovine podstatu a zmysel zápasu slovenských Židov v období dvoch totalitných režimoch, ktoré tvoria súčasť našich moderných dejín. Krajina zabudnutia je príbehom Miriam a Erny, mladých židoviek, ktoré spolu prežili Osvienčim a opäť sa za dramatických okolností stretajú v povojnovej Bratislave. Ich príbeh, rovnako ako príbeh mladého fotografa Jakuba, sa odohráva v čase, keď sa nad strednou Európou začína sťahovať železná opona a rozbieha sa riskantná akcia na pomoc slovenských Židom, ktorí sa chcú vysťahovať do Izraela, do krajiny, kde chcú zabudnúť na tragické skúsenosti, čo navždy poznačili ich životy. Trhlina zasa obnažuje nezacelené miesta, ktoré má slovenská spoločnosť vo vzťahu k židovským spoluobčanom. Poviedka Šimon Pútnik sa odohráva v súčasnom Jeruzaleme: príbeh rodiny, ktorú na štyri desaťročia násilne rozdelili, a zároveň príbeh bolestného oživovania ich rodinnej pamäti.
Dievča s broskyňami – Eugene Schoulgin
V štyroch poviedkach zo súčasného Ruska, v poviedkach o strate a viere, melanchólii a rezignácii, o chuti žiť a o živote v klamstve ponúka nórsky autor s ruskými koreňmi čitateľom nevšedný pohľad na rozmanitosť ruskej krajiny a ľudí žijúcich v nej. Dievča s broskyňami z obrazu V. Serova sa zjaví s celým svojím smútkom a bolesťou. Bujaré hodovanie v spisovateľskej kolónii vyústi do zúfalstva nad novozavedenou cenzúrou v Putinovej krajine. Reštaurátorka Anna Ismajlovna vdychuje život historickej freske s náboženským motívom, kým všetko okolo nej sa symbolicky rozpadá. A nórska dvojica, ktorej sa v ruskom zapadákove pokazí auto, prežíva „poruchu" aj v osobnom vzťahu. Beznádej – ale práve v nej je ukrytá nádej.
Kvitne tak šialene – Knut Odegard
Nórsky básnik Knut Ødegård patrí k popredným spisovateľom Severu – v súčasnosti je najprekladanejším nórskym básnikom. Prekladateľ M. Richter pripravil rozsiahly výber z Ødegårdovej najnovšej tvorby (Stefensenov dom, Svätá omša, Vyhliadka, Kvitne tak šialene) (2008), a priradil k nim niekoľko básní z 80. a 90. rokov. V širokodyšných básňach, ktoré nám formou pripomínajú R. Jeffersa, W. Whitmana alebo S.-J. Persa, básnik naplno obnažil svoju bolesť aj svoju vieru v Boha. Bolesť zoči-voči duševne chorej dcére a jej víziám, bolesť zoči-voči starnúcej manželke a vlastným chorobám, bolesť zoči-voči utrpeniu, akému sú vystavované predovšetkým nevinné a bezbranné tvory: deti, duševne chorí ľudia, ľudia na periférii spoločnosti. Reflektujúc toto všetko originálnym, často epickým veršom, vedie autor zároveň dialóg s Bohom, čím vzniká konfrontácia profánneho sveta so svetom božským, pátos sa mieša s civilným slovným prejavom, vrúcnosť a hlboká ľudskosť básnika naráža na krutosť prírody a diabolstva v človeku. Ødegård je na Slovensku známy aj ako neúnavný propagátor diela B. Björnsona – založil festival nesúci meno nám vzácneho nórskeho spisovateľa a viac než 10 rokov je na čele Akadémie B. Björnsona, ktorá sa zameriava na dodržiavanie ľudských práv najmä v oblasti kultúry a umenia na celom svete. V r. 2007 mu bola v Bratislave udelená Cena Jána Smreka.
Dom plný neviditeľných – Ján Zambor
Ján Zambor, básnik, prekladateľ a literárny vedec staršej generácie, rozširuje v novej zbierke Dom plný neviditeľných tematickú a výrazovú škálu svojej lyriky, najmä o impulzy a zážitky z pobytov v Španielsku, ale aj vďaka nadväzovaniu na slovenské literárne tradície. Dom plný neviditeľných je autorov rodný dom, pustý, ale v jeho vnímaní plný blízkych. Návrat k predkom nadobúda aj podobu reflexie uzlových postáv slovenskej kultúry.