Zobrazuje sa všetkych 14 výsledkov

Michal Jakabčic – Viera Žilinčanová, Súzvuk imaginácie / Imagination harmony – Ľubomír Podušel

27.55 
Slovenské maliarstvo prešlo v druhej polovici 20. storočia viacerými vývinovými zmenami. Objavilo sa nemálo osobností, ktoré tomuto pohybu dávali impulz, energiu a smer. Dôležité miesto medzi nimi zastáva Michal Jakabčic (l930 – 2001) a Viera Žilinčanová (1932 – 2008). Súkromná galéria Nedbalka v Bratislave usporiadala samostatnú výstavu z tvorby týchto umelcov pod názvom „Súzvuk imaginácie", na ktorej predstavila ich menej známe a neznáme obrazy.

Viera Žilinčanová – Ľubomír Podušel

31.50 
Viera Žilinčanová sa zaradila medzi výrazné osobnosti slovenského výtvarného umenia. Reprezentatívna monografia ponúka komplexný pohľad na dielo umelkyne v celom doterajšom vývine. Prostredníctvom takmer 150 reprodukcií predstavuje jednotlivé etapy tvorivého života, približuje jej prístup a nazeranie na svet, vnímanie udalostí a života.

Tibor Bartfay – Ľubomír Podušel

40.96 
Slovenský sochár a medailér, tvorca koláží Tibor Bartfay, vstúpil na scénu výtvarného umenia na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov. Jeho dielo sa nepretržite vyvíja ako neprerušené, súvislé pásmo, do ktorého sochár situuje takpovediac všetko, čo ho v živote zaujalo. Isté je, že to, čo vo svete jeho fantázie vzniklo, je slobodné a neohraničené ťaživou zemskou príťažlivosťou. Sám o svojej tvorbe vraví: To, čo robím, robím akoby bez prípravy. Motív či námet nosím v sebe, obraciam ho zo všetkých strán a keď cítim, že prišla tá pravá chvíľa, nič ma už nemôže vyrušiť z môjho zaujatia stvoriť dielo, ktoré som nosil tak dlho v sebe. V Bartfayovom prípade sa obraz sveta prelína so svetom obrazu, a to neprerušene, tisíckami, miliónmi kapilár, ktorými sú obe tieto veličiny prepojené. Tam niekde spočíva podstata jeho tvorby. Tvorby, ktorá sa člení na komorné a monumentálne sochárstvo, medaily a farebné koláže diela plné inotajov, krehkej krásy a ľudskej senzibility. Diela uvádzajúce nás do sveta neohraničených symbolov, v ktorých sa spája realizmus s nadrealizmom do nového celku, usilujúceho sa premeniť videnú skutočnosť na metaforickú spoveď o tom, čo nás spoluutváralo a spoluutvára a čo je nám bytostne vlastné. Bartfayove sochy bronzové bytosti plné života a koláže tajomné obrazy krásneho sveta o tom hovoria svojou vlastnou rečou.

Ján Ilavský – Ľubomír Podušel

28.50 
Monografická publikácia z oblasti umenovednej literatúry

Ľudovít Csordák – Ľubomír Podušel

41.80 
Hľadanie identity v tvorbe slovenských umelcov sa vždy spájalo s tradíciou a novátorstvom. Tvorba maliara ľudovíta Csordáka sprevádza a spoluvytvára v umení proces, ktorý vyústil po rozpade Rakúsko-Uhorska do novej situácie poznačenej zmenami v spoločenskej a kultúrnej dimenzii slovenského tnika.

Bartfay – Ľubomír Podušel

40.96 
Slovenský sochár a medailér, tvorca koláží Tibor Bartfay, vstúpil na scénu výtvarného umenia na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov. Jeho dielo sa nepretržite vyvíja ako neprerušené, súvislé pásmo, do ktorého sochár situuje takpovediac všetko, čo ho v živote zaujalo. Isté je, že to, čo vo svete jeho fantázie vzniklo, je slobodné a neohraničené ťaživou zemskou príťažlivosťou. Sám o svojej tvorbe vraví: To, čo robím, robím akoby bez prípravy. Motív či námet nosím v sebe, obraciam ho zo všetkých strán a keď cítim, že prišla tá pravá chvíľa, nič ma už nemôže vyrušiť z môjho zaujatia stvoriť dielo, ktoré som nosil tak dlho v sebe. V Bartfayovom prípade sa obraz sveta prelína so svetom obrazu, a to neprerušene, tisíckami, miliónmi kapilár, ktorými sú obe tieto veličiny prepojené. Tam niekde spočíva podstata jeho tvorby. Tvorby, ktorá sa člení na komorné a monumentálne sochárstvo, medaily a farebné koláže diela plné inotajov, krehkej krásy a ľudskej senzibility. Diela uvádzajúce nás do sveta neohraničených symbolov, v ktorých sa spája realizmus s nadrealizmom do nového celku, usilujúceho sa premeniť videnú skutočnosť na metaforickú spoveď o tom, čo nás spoluutváralo a spoluutvára a čo je nám bytostne vlastné. Bartfayove sochy bronzové bytosti plné života a koláže tajomné obrazy krásneho sveta o tom hovoria svojou vlastnou rečou.

Tibor Bartfay – Ľubomír Podušel

40.96 
Slovenský sochár a medailér, tvorca koláží Tibor Bartfay, vstúpil na scénu výtvarného umenia na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov. Jeho dielo sa nepretržite vyvíja ako neprerušené, súvislé pásmo, do ktorého sochár situuje takpovediac všetko, čo ho v živote zaujalo. Isté je, že to, čo vo svete jeho fantázie vzniklo, je slobodné a neohraničené ťaživou zemskou príťažlivosťou. Sám o svojej tvorbe vraví: To, čo robím, robím akoby bez prípravy. Motív či námet nosím v sebe, obraciam ho zo všetkých strán a keď cítim, že prišla tá pravá chvíľa, nič ma už nemôže vyrušiť z môjho zaujatia stvoriť dielo, ktoré som nosil tak dlho v sebe. V Bartfayovom prípade sa obraz sveta prelína so svetom obrazu, a to neprerušene, tisíckami, miliónmi kapilár, ktorými sú obe tieto veličiny prepojené. Tam niekde spočíva podstata jeho tvorby. Tvorby, ktorá sa člení na komorné a monumentálne sochárstvo, medaily a farebné koláže diela plné inotajov, krehkej krásy a ľudskej senzibility. Diela uvádzajúce nás do sveta neohraničených symbolov, v ktorých sa spája realizmus s nadrealizmom do nového celku, usilujúceho sa premeniť videnú skutočnosť na metaforickú spoveď o tom, čo nás spoluutváralo a spoluutvára a čo je nám bytostne vlastné. Bartfayove sochy bronzové bytosti plné života a koláže tajomné obrazy krásneho sveta o tom hovoria svojou vlastnou rečou.

Miroslav Knap – Raj fantázie a labyrint snov – Ľubomír Podušel

44.65 
Novinka z oblasti umenovednej literatúry: monografia o živote a tvorbe slovenského grafika, maliara a knižného ilustrátora Miroslava Knapa. Popredného predstaviteľa strednej generácie súčasných slovenských výtvarných umelcov, účastníka početných medzinárodných výtvarných sympózií, workshopow, nositeľa významných ocenení doma i v zahraničí (Prix Taylor, Paris 1998, 1.miesto - návrh na plagát Francúzsky inštitút v Bratislave, 2000, Hlavná cena na IV. Ex libris International Competition in Krakow, Poľsko 2001, 1. cena medzinárodnej odbornej poroty na Medzinárodnej súťažnej výstave Perla Adrie, Taliansko, Medaila Franza Kafku za umenie, Praha, Cena Európskej únie umenia za výtvarnú činnosť, Praha 2009, Česká republika, WORLD PRIZE of Salvador Dalí, Praha - Espana, Alliance Salvador Dalí International 2010, Španielsko, San Crispino – Zvláštna cena poroty, Porto Sant’ Elpidio, Taliansko 2011 a i.). Mgr. art Miroslav Knap (1973) sa venuje voľnej maľbe a grafike, ex librisu, knižnej ilustrácii a úžitkovej grafike. V rokoch 1988 - 1991 študoval na Strednej umelecko - priemyselnej škole v Kremnici, v rokoch 1991 - 1997 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (odbor voľnej grafiky a knižnej ilustrácie, prof. D. Kállay). V rámci diplomovej práce vytvoril sériu ilustrácií k renesančnému románu Francoise Rabelaisa: Gargantua a Pantagruel, ktorého ideová náplň, sarkazmus, všadeprítomná groteska a nadsádzka, poskytli nevyčerpateľný zdroj informácií pre vývin jeho tvorby, v rámci ktorej využíva vo svojich dielach fantazijno - surreálnu symboliku. Vypracoval si vlastný umelecký jazyk poučený odkazom minulosti (H. Bosch), modifikáciami podnetov moderného umenia, vrátane magického realizmu a surrealizmu. To ho zaraďuje medzi tzv. fantazijných realistov v slovenskom výtvarnom umení. Monografia o živote a tvorbe Miroslava Knapa prináša prienik do hĺbok fantázie umelca, ktorý patrí k osobitým zjavom súčasného slovenského výtvarného umenia. Dôraz kladie na fakt, že hodnota umenia pramení zo snov, predstáv a túžob, ktoré stelesňujú podstatu ľudského života a sveta pretaveného cez naše vnútro. Kniha pozostáva z hlavného textu, biografie umelca, faktografických údajov, citácií textov viacerých odborníkov a kritikov sledujúcich umelcovu tvorbu a bohatej obrazovej prílohy. Jej grafická podoba a polygrafické spracovanie je realizované na vysokej úrovni. Spracovaná je v anglickej jazykovej mutácii. Možno predpokladať, že sa stane dôležitým príspevkom do oblasti výskumu súčasného slovenského výtvarného umenia a jeho prezentácie doma a v zahraničí.

Paul Gauguin: Drevorezy, drevoryty – Ľubomír Podušel

15.70 
Unikátna zbierka Gauguinových drevorytov, ktoré Štefánik objavil na Tahiti, mala zložitý, doteraz celkom neobjasnený osud. Jej prezentáciou sa vypĺňa jedno neznáme miesto na mape umeleckohistorických priesečníkov slovenskej a európskej histórie. Publikácia je určená záujemcom o svetové moderné umenie, osobitne o výtvarnú tvorbu postimpressionistov, i o poznanie neznámych súvislostí Štefánikovho pôsobenia.

Albín Brunovský, Záhrada snov – The Garden of Dreams – Ľubomír Podušel,Kolektív autorov

27.55 
Publikácia slúži ako katalóg k výstave v Galérii Nedbalka. The book serves as a catalogue for the exhibition in Nedbalka Gallery. Autor a vlastník práv ďakujú galériám, múzeám a súkromným zberateľom za poskytnutie súhlasu na reprodukovanie diel umelca z ich majetku do tejto monografie. Autor a vydavateľ ďakujú všetkým sponzorom za finančný príspevok na prípravu a vydanie tejto monografie. Osobitné podďakovanie patrí p. Kláre Brunovskej (Bratislava) a PhDr. Eve Luptákovej, riaditeľke Oravskej galérie v Dolnom Kubíne, za láskavé zapožičanie umelcových diel na výstavu v Galérii Nedbalka v Bratislave. The author and the copyright owner wish to express their thanks to the galleries, museums and private collectors for their consent to reproduce artist’s works from their property in the present book. The author and the publisher thank all their sponsors for their nancial contribution. Special thanks go to Ms. Klára Brunovská and PhDr. Eva Luptáková, Director of Oravská galéria in Dolný Kubin.

Michal Jakabčic – Viera Žilinčanová, Súzvuk imaginácie / Imagination harmony – Ľubomír Podušel

27.55 
Slovenské maliarstvo prešlo v druhej polovici 20. storočia viacerými vývinovými zmenami. Objavilo sa nemálo osobností, ktoré tomuto pohybu dávali impulz, energiu a smer. Dôležité miesto medzi nimi zastáva Michal Jakabčic (l930 – 2001) a Viera Žilinčanová (1932 – 2008). Súkromná galéria Nedbalka v Bratislave usporiadala samostatnú výstavu z tvorby týchto umelcov pod názvom „Súzvuk imaginácie", na ktorej predstavila ich menej známe a neznáme obrazy.

Paul Gauguin: Drevorezy, drevoryty – Ľubomír Podušel

15.70 
Unikátna zbierka Gauguinových drevorytov, ktoré Štefánik objavil na Tahiti, mala zložitý, doteraz celkom neobjasnený osud. Jej prezentáciou sa vypĺňa jedno neznáme miesto na mape umeleckohistorických priesečníkov slovenskej a európskej histórie. Publikácia je určená záujemcom o svetové moderné umenie, osobitne o výtvarnú tvorbu postimpressionistov, i o poznanie neznámych súvislostí Štefánikovho pôsobenia.

Viera Žilinčanová – Ľubomír Podušel

31.50 
Viera Žilinčanová sa zaradila medzi výrazné osobnosti slovenského výtvarného umenia. Reprezentatívna monografia ponúka komplexný pohľad na dielo umelkyne v celom doterajšom vývine. Prostredníctvom takmer 150 reprodukcií predstavuje jednotlivé etapy tvorivého života, približuje jej prístup a nazeranie na svet, vnímanie udalostí a života.

Tibor Bartfay – Ľubomír Podušel

40.96 
Slovenský sochár a medailér, tvorca koláží Tibor Bartfay, vstúpil na scénu výtvarného umenia na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov. Jeho dielo sa nepretržite vyvíja ako neprerušené, súvislé pásmo, do ktorého sochár situuje takpovediac všetko, čo ho v živote zaujalo. Isté je, že to, čo vo svete jeho fantázie vzniklo, je slobodné a neohraničené ťaživou zemskou príťažlivosťou. Sám o svojej tvorbe vraví: To, čo robím, robím akoby bez prípravy. Motív či námet nosím v sebe, obraciam ho zo všetkých strán a keď cítim, že prišla tá pravá chvíľa, nič ma už nemôže vyrušiť z môjho zaujatia stvoriť dielo, ktoré som nosil tak dlho v sebe. V Bartfayovom prípade sa obraz sveta prelína so svetom obrazu, a to neprerušene, tisíckami, miliónmi kapilár, ktorými sú obe tieto veličiny prepojené. Tam niekde spočíva podstata jeho tvorby. Tvorby, ktorá sa člení na komorné a monumentálne sochárstvo, medaily a farebné koláže diela plné inotajov, krehkej krásy a ľudskej senzibility. Diela uvádzajúce nás do sveta neohraničených symbolov, v ktorých sa spája realizmus s nadrealizmom do nového celku, usilujúceho sa premeniť videnú skutočnosť na metaforickú spoveď o tom, čo nás spoluutváralo a spoluutvára a čo je nám bytostne vlastné. Bartfayove sochy bronzové bytosti plné života a koláže tajomné obrazy krásneho sveta o tom hovoria svojou vlastnou rečou.