Eseje, úvahy, štúdie
Opsarion
Autor se ve čtyřech esejích pokouší o rehabilitaci pojmu celku světa pomocí čtyř ARCHAI, prazákladů, které se – podle jeho názoru – zjevovaly v mýtech i velkých příbězích všech kultur, jež se zjevují právě tak v naší vlastní vezdejšnosti a které je možné jazykovými prostředky – spíše básnickými než filosofickými – předvést. Nazírá skutečnost symbolicky a se symboly nakládá jako se skutečností. Vytváří tak síť ahistorických souvislostí, jejichž prostřednictvím chce celku světa navrátit jeho význam „horizontu všech horizontů“, jak jej v polovině 20. století popsala fenomenologická filosofie. V pátém eseji pak na symbolu OPSARION (řecky znamená „pečená ryba“) dokládá, že znovuobjevení smyslu lidského života i smyslu existence světa stojí na osobním zápase člověka a výhradně osobním zjevení.
Daň z krvi – Pavol Jurina Hrtus,Jana Farkašová
Jeden z najvýraznejších prozaikov slovenského exilu takisto až teraz, „in memoriam“ po prvý raz preniká na domácu scénu súborom pôvodne dvoch zbierok krátkych, dynamických, prenikavo napísaných próz: Daň z krvi a Jazva. Autor do nich vtelil svoj labyrint duše, sarkazmy, reflexie, nezodpovedané otázky. V pestrosti námetov badať citlivého pozorovateľa a vnímavého ducha, ktorý ochotne prezrádza svoje slovenské korene.
Co jsem to proboha udělal? – Robert Fulghum,Jiří Hrubý,Lenka Fárová
Zbrusu nová kniha esejů mapuje, o čem Robert Fulghum přemítá v současnosti. Proslulý americký autor esejistických knih i románové pentalogie Třetí přání, který nemá televizi, mobilní telefon ani e–mail, si přece jen založil webovou stránku (www.robertfulghum.com), na níž pravidelně zveřejňuje ve svém deníku krátká zamyšlení nad věcmi, které ho v životě, při psaní a na cestách potkávají. Robert Fulghum vybral ty nejzajímavější postřehy, příhody a témata a upravil je pro knižní vydání v duchu knih, kterými se jako spisovatel v 90. letech proslavil.
Samovražda Západu – Chris Smith,Richard Koch
Hoci názov knihy napovedá niečo iné, dvojica britských autorov napísala prekvapivo optimistickú knihu o našej civilizácii. Tú si cenia natoľko, že podľa nich stojí za to pokúsiť sa ju zachrániť. V roku 1900 bola väčšina obyvateľov Západu na svoju civilizáciu hrdá. Vedeli, čo predstavuje a verili jej. Dnes sa tento pocit stratil. Je to najmä preto, že šesť ideí, na ktorých sebavedomie Západu stojí, zažilo storočie neustálych útokov. Západná civilizácia pretrváva dlhšie ako akákoľvek iná v minulosti alebo v súčasnosti – je oveľa úspešnejšia v ekonomickom, vojenskom či politickom zmysle, ale aj vo vede, technológiách a umení. Zlepšuje sa zdravotných stav jej obyvateľov, rastie ich bohatstvo, dĺžka života a zrejme aj pocit šťastia. Veľkú časť týchto úspechov môžeme pripísať na vrub šiestim základným ideám – kresťanstvu, optimizmu, vede, ekonomickému rastu, liberalizmu a individualizmu. Tieto idey však už Západ nespájajú ani neinšpirujú a jednotlivcom nedávajú sebaistotu nevyhnutnú na spoločný postup, akokoľvek neuvedomelý. Namiesto toho vidíme evidentný príklon ku kolektívnej samovražde, v našich dejinách hlboko zakorenený už od roku 1914. Dá sa vystopovať v upadajúcej dôvere voči každej idey, ktorá kedysi inšpirovala Západ a celý svet. Našťastie, lepší pohľad na šesť faktorov ukazuje veľkú húževnatosť, s akou odolávajú útokom. Väčšina dnešného nepriateľstva voči týmto ideám je založená na módnych, ako bol napríklad Freudov pohľad na ľudskú prirodzenosť, ktorý vedecké dôkazy medzitým vyvrátili. Aspoň teoreticky by dômyselnejšia syntéza šiestich ideí mohla ponúknuť Západu cestu, ako ho zbaviť jeho úzkostí a zvýšiť jeho integritu. Ale v praxi? Táto facsinujúca kniha sa pokúša nájsť odpoveď.