Zobrazených 41–48 z 1432 výsledkov

Diamanty v blate – Peter Čurík

8.55 

Raz niekto sledoval zlatníka pri práci. Ten od pece neodtrhol zrak ani na sekundu. Návštevníkovi trpezlivo vysvetľoval, že keby dovolil, aby horúčosť presiahla istú hranicu, zlato by sa znehodnotilo. Keby ale teplota nebola dostatočná, zlato by stuhlo a nečistoty v ňom ostali. Hosť sa ho nakoniec opýtal: Ako potom viete, kedy je zlato dostatočne prepálené? Zlatník stále sústredene pozeral do pece a odvetil: Poznám to podľa toho, keď v ňom uvidím svoj obraz. Presne takýto zámer má Boh s nami! Premieňa nás tak, aby v nás ľudia nakoniec mohli uvidieť jeho. Nevezme nám našu osobnosť, no prepáli ju, aby odzrkadľovala jeho slávu.

A predsa sa točí – Martin Petro

8.54 

O tom, aké ľahké je spadnúť a aké ťažké je znovu vstať. Príbeh o tom, aká tenká hranica je medzi normálnym životom a tým druhým… Nino mohol mať obyčajný život, keby jeho osemnásťročná priateľka Gabika neotehotnela. Vlastne, mohli by mať normálny život aj tak, keby jej otec na neho netlačil, že málo zarába. Chcel sa zapáčiť. Jej, jemu, celému svetu. V snahe doniesť domov čo najviac peňazí, začal robiť hlúposti. A keď chcel prestať, už sa to zastaviť nedalo… Po rokoch, ktoré strávil v sanatóriu, chystá svoj najväčší životný návrat. Návrat domov. Koľko šancí si podľa vás zaslúži človek, ktorý pochybil? Dve sú už veľa, alebo tri sú ešte málo?

Analógový tato – Vladimír Leksa-Pichanič

2.76 

Analógový tato? Veď hrot atramentového pera, ktorým sa učil písať, dávno stratil ostrosť. Škvrny od vývojky načisto vybledli a v tmavej komore sa už iba raz za mesiac pri bielom svetle oholí. Magnetofónové kazety má vo veľkej škatuli uložené v garáži a gramoplatne počúva iba ak na Vianoce. Ťuká do klávesnice laptopu, fotí mobilom a hudbu počúva vo formáte MP3 či WAV, nech to už znamená čokoľvek. A predsa, signály, ktoré prijíma a vysiela, nie sú obyčajné logické jednotky a nulky. Vladimír Leksa-Pichanič zaznamenáva formou malých poetických aj prozaických kusov (niekto by ich nazval aforizmami, epigramami, básničkami, minipoviedkami, či haiku) postrehy človeka na generačnom rozmedzí. Zaznamenáva ich ostro ako najcitlivejší fotografický film, s presnosťou diamantovej ihly ich potom reprodukuje. Jeho zápisy sú spojité, súvislé a hlboké. A ako je tomu u analógových záznamov, každý z nich je originál. Ešte sa dobre pamätá na desaťročného chlapca hrajúceho sa s dreveným nákladiakom a už vidí iného desaťročného chlapca hrajúceho sa s tabletom. Analógový tato digitálneho syna. Čo sa zmenilo a čo okrem lega pretrváva? Nepotrebujete dekodér, aby ste našli odpoveď. tato? Veď hrot atramentového pera, ktorým sa učil písať, dávno stratil ostrosť. Škvrny od vývojky načisto vybledli a v tmavej komore sa už iba raz za mesiac pri bielom svetle oholí. Magnetofónové kazety má vo veľkej škatuli uložené v garáži a gramoplatne počúva iba ak na Vianoce. Ťuká do klávesnice laptopu, fotí mobilom a hudbu počúva vo formáte MP3 či WAV, nech to už znamená čokoľvek. A predsa, signály, ktoré prijíma a vysiela, nie sú obyčajné logické jednotky a nulky.

Klišé – Martina Monošová

8.46 

Ženatý päťdesiatnik a mladučká kráska – zrejme neexistuje väčšie a patetickejšie klišé! V dejinách naň narážame od nepamäti a nič na ňom neznemila ani dnešná rýchla internetová doba. Vždy v ňom figurujú traja, ktorým toto „klišé“ prevráti život naruby, pričom každý z nich dúfa v iný koniec… Notoricky známu tému manželského trojuholníka prináša Martina Monošová vo svojom románe Klišé novým, moderným, no hlavne však originálnym spôsobom. Príbeh každého z troch protagonistov popisuje z jeho vlastného uhla pohľadu a čitateľovi umožňuje, aby sa vcítil do kože každého z nich. Príbeh neverného Maxa, podvádzanej Magdy a nešťastne zamilovanej Mirky napokon nepriamo vytvorí štvrtú vrstvu románu, ktorá sa pravde približuje zrejme najbližšie… Nič totiž v našich životoch totiž nie je také, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať!

Skrátka mi preplo – Mária Blšáková

8.46 

Určite sa vám už niekedy pokazila práčka, televízor, mobil, alebo niečo iné. Nepríjemné, no nič tragické. Môžeme zavolať opravára, kúpiť nový spotrebič, alebo sa bez neho zaobísť. Čo sa však stane, keď sa niečo pokazí v človeku? Nahradíme ho, alebo privrieme oči, dúfajúc, že sa sám utrasie? A čo ak sa to stane vám? Ema prežíva osudovú lásku k ženatému mužovi, no vzápätí i veľké sklamanie, ktoré ju po nervovom zrútení dovedie až na psychiatriu. Po mesačnom pobyte v nemocnici jej doktor navrhne, aby si začala písať denník. Je to vraj spôsob, ako sa otvoriť, vyrozprávať a po rokoch dobrovoľnej izolácie opäť naštartovať do života. Súčasťou tohoto denníka má byť i akési poznanie dňa, ktoré nevyčíta z múdrej knižky či časopisu, ale dopracuje sa k nemu sama. A tak sa Ema, plná zlosti, irónie a nechuti k životu, púšťa do písania…

Nezastaviteľná mrcha – Gabrielle Bernátová

8.46 

Dokáže sa Lea preniesť cez minulosť, ktorá jej tak ublížila? Spozná Lev odvrátenú stranu povahy svojej manželky? Kto je Havran a prečo má z neho každý strach? Čím všetkým si musela Lea prejsť, aby sa zmenila na manipulatívnu mrchu, ktorá má v mysli len jedno: POMSTU. Čo ak pomsta nie je? Možno je to len vykúpenie z pekla.

Iná ale stále blízka – Ľubomír Jančok

8.46 

Až odliv ukáže, kto plával bez plaviek. Jean Ravaillac, tento buržuj-bohém parížsky, potreboval odísť. Nie odísť. Ujsť! Nájsť sa. Búrlivý život bol prázdny, sýtil viac jeho telo ako dušu. Nevedel to, ale le vide, to prázdno, ho neuspokojovalo. Jeho papa, poslanec Assemblée nationale, mu navrhol: „… Ani Brazília, Čína či Japonsko, to sú rastúce či vyspelé krajiny. Potrebuješ ísť tam, kde musia ešte riešiť veci podstatné, nie čerešňu na torte, ale korpus – navrhujem ti Slovensko…“ a tam stretne Hanku Ciprianovú…

Hostina – Rút Lichnerová

9.41 

Ira a jej deti sú poznačené minulosťou. Šarlota vidí vo svojich deťoch božstvá. Koronis sa zamiluje do zabávača na hostinách. Osudy postáv sú posplietané, ich príbehy, podobné antickým mýtom, plynú pod povrchom obrazov navzájom previazaných vnútornými súvislosťami. Kniha nastoľuje otázky o zmysle vlastnenia a bytia, ukazuje obmedzenia, prepadliská a pasce pre súčasného človeka. Poznanie sprevádzajú sarkazmus a irónia. Dej speje k tragickému koncu. Všetko je to však zložitejšie aj v živote aj v literatúre…