Slovenská beletria
Šťastie za dverami – Miloš Ferko
Tejto knihe nemožno uprieť literárnu vyspelosť. Ferkova tvorba je zrelá po stránke formy i obsahu, no nechýba ani nápad a iskra. Ide o autobiografický útvar, kde autor najmä vďaka svojmu rozprávačskému talentu čitateľovi živo sprístupňuje „osobné reálie“ a s ľahkosťou sa štylizuje do akoby inej postavy, než je on sám. Štýlom dokáže zaujať široké spektrum čitateľskej obce. Spracovanie vonkajších udalostí je dobre zvládnuté, autor udržiava pozornosť čitateľa i vďaka gradáciám v texte, či dômyselnou štruktúrou. Dielo má isté napätie aj potrebnú kontinuitu a pôsobí kompaktne. Autorova výpoveď je uzavretá a vďaka modernému prejavu ľahko prístupná.
Skutočnosť – Miro Bielik,Štefan Haviar
Prvá kniha románovej dilógie líči problematické úsilie ambiciózneho súčasníka (polygrafa Píša a jeho manželky reštaurátorky Pauly) prakticky, reflexívne aj emocionálne zvládnuť nekontrolovateľne sa komplikujúcu skutočnosť. „Nie je to už post/moderna, ktorá sa svojimi ostentatívnymi textovými manipuláciami pokúšala rozbíjať naše sebaisté sebastredné chápanie sveta, ale post/moderna, ktorú takpovediac denne prežívame v okamihoch zažívania/(text (s)tovania vlastnej skúsenosti. Po jej dočítaní si nemôžeme nepoložiť s autorom otázku: „Či my dnes tiež nežijeme medzi dvoma životnými štýlmi, či sme nestratili morálku, istotu, nevinnosť...? Je to odvážna a sugestívna výpoveď o súčasnosti, na akú sme dlho čakali.“ (Viliam Marčok)
Posledný svedok – Ján Beňo,Vlasta De Riggová
Juraj Droba prichádza do rodnej Kotlinky. Je to už päťdesiat rokov... Priehrada, vodná nádrž... Zatopiť! Namiesto rodného domu čnejú len spomienky. Mocné, pevné zakorenené, tie nemožno zbúrať ani vyrvať, a najmä tú jednu – na syna... „Prečo sme zavčasu, pred rokmi, neprišli do Kotlinky, do studenej izby, aby sme ju znovu vyhriali? Aby sme jeden druhého podporili... aby sme odtiaľ mohli odchádzať s vedomím, že pri obrane Kotlinky treba pamätať aj na obranu rodného domu a že syna treba tvrdo a bez okolkov brániť.... nájsť zatajovanú pravdu....“ Román predstavuje širokú panorámu zrelej prózy – vyznania. Je to próza bilancia, sebareflexia človeka, spisovateľa i reflexia doby, v ktorej autorský rozprávač vyrastal, dospieval, pôsobil.
Dopraj duši raj – Rieka živej vody – Martin Hunčár
Útek cez Orient – Emil Kadnár
Táto kniha je prozaickým opisom skutočného príbehu skupiny slovenských letcov, ktorí sa na počiatku druhej svetovej vojny rozhodli utiecť do Veľkej Británie a posilniť jednotky československého odboja v boji proti nacizmu. Jednoduchí dedinskí mládenci si k naplneniu svojho plánu zvolili nesmierne zložitú cestu, pretože priamy prelet ponad Nemcami okupovanou Európou by v tom čase znamenal istú samovraždu. Na ukoristenom lietadle preto využili slovenské a nemecké výsostné znaky a ponad Maďarsko a Balkán unikli do neutrálneho Turecka. Po mnohých peripetiách a zdravotných problémoch sa konečne dostali do Palestíny, kde ich internovali a podrobili nekonečným výsluchom. Britskí a Francúzski dôstojníci jednoducho odmietali uveriť, že by zopár sopliakov kdesi zo Slovenska bolo ochotných absolvovať takú dlhú a nebezpečnú trasu s takým prostým cieľom. Mladí letci však napokon naplnili túžbu bojovať za slobodu vlasti a svoj hrdinský príbeh, ktorý bol sčasti motivovaný mladíckou nerozvážnosťou i túžbou po dobrodružstve, ukončili v radoch britského kráľovského letectva a so cťou sa zúčastnili slávnej Bitky o Britániu. Román, ktorý roku 1947 vydal Koloman Prištic v Piešťanoch, ostáva aj napriek určitému povojnovému pátosu mimoriadne pútavým svedectvom o skutočnom hrdinstve a vlastenectve.
Malé dejiny jednej slovenskej rodiny – Jan Grexa,Kveta Dašková,Kveta Daškova
O našej slávno-neslávnej nedávnej minulosti podobné dielo ako je rukopis Jána Grexu, nemáme. Je totiž charakteristické nielen skvelým stopovaním životnej dráhy dekana, predtým vedúceho katedry marxizmu-leninizmu a predtým aktívneho zvä-záka a pioniera, ale i brisknosťou a vtipom, ohňostrojom humorných nápadov, účel-nými slovnými hračkami a slovnými spojeniami.
Svadba v Káne Galilejskej – Jaroslava Blažková
Číry prameň umeleckého talentu a znovuzrodená chuť rozprávať príbehy – ale aj jasné a ostré videnie a skvelá schopnosť nájsť úsporné prostriedky na vytvorenie diferencovaného obrazu veľmi rozmanitých ľudských situácií. K tomu humor, nadhľad, ale aj chápavé človečenstvo. Poviedky v tomto výbere predstavujú jej tvorbu z deväťdesiatych rokov, titulná próza vznikla v šesťdesiatych rokoch, ale autorka ju po rokoch podstatne prepracovala. Svadba v Káne Galilejskej prináša nové prózy a výrečne dokumentuje, že Jaroslava Blažková je dodnes veľmi súčasnou, aktuálnou autorkou s osobitým rukopisom. Ukážka: Tridsať rokov čakala na tento deň, ona a dedina. Teraz nech si hromy bijú, pôjde v bielom, dve malé družičky ponesú za ňou závoj z tridsiatich metrov tylu, šesť muzikantov jej vystelie cestu notami, osemdesiatosem hostí bude za ňou kráčať v blatistej stope. Trepoce rukami v ústrety dažďu, má horúčku, ktorú môže utíšiť iba priestor. Je labuť, biela Mariška. Alebo hus? Telo má krátke a tučné, teda hus. Ale jej radosť vystreľuje vysoko nad mraky, kde svieti slnko.
Zrada múz – Peter Karvaš,Kveta Dašková
Karvašove poviedky (novely, etudy?) sú ako zrkadlo, ktorého amalgam sa miestami olúpal, miestami sú v ňom drobné krakery, inde mapy a zájdeniny. To zrkadlo odráža presne, ale predmety obrazu akoby sa tým všetkým dostávali za či pred plochu zrkadla, akoby tie škvrny na ňom vyjadrovali škvrny či poškvrnenia na činoch, postojoch a konaní protagonistov, na ich charakteroch.Je to odraz a obraz doby nedávno minulej, trochu predminulej a sčasti i dnešnej, a ľudí v nich. Je Karvašovsky odhaľujúci, odkrývajúci, ironický, sarkastický, zavše až britký, ale aj mnohovrstvový, znalý ľudskej psychiky i ľudských slabostí, vzletov i bied ducha. Pri vyjadrovaní myšlienok – a tie nie sú obnosené, naopak, sú plodom zrelého talentu a širokého i hlbokého vzdelanostného zázemia – je Karvaš brilantný, takisto ako pri konštruovaní zápletiek a nečakaných finále.Áno, Karvaš sa vysporadúva s uplynulou dobou, s rokmi pred i po hodine H. Teda s tými, keď mohol publikovať i s tými dvadsiatimi, keď on, „narkoman“ tvorenia, nemohol uverejniť ani riadok a jeho hry stiahli z repertoáru divadiel. Kniha vychádza k nedožitým osemdesiatinám autora a 10. výročiu založenia vydavateľstva.
Happyendy – Jaroslava Blažková
13 listov, 13 prozaických zastavení vznikalo v rokoch 2002 až 2005. Autorka žila v tomto období starostlivosťou o ťažko chorého manžela. V jej podaní dostáva každý end šancu stať sa happyendom hodným láskyplného humoru, korenistej irónie a hrejivej obraznosti. Veď ako vraví sama Jarka Blažková, alias Džára: „... v starobe človek potrebuje optimizmus, ak ju má prežiť.“
Orodovnice – Jana Juráňová
Keď Ružena prišla dnes dopoludnia do kostola, ako vždy pokľakla a zdvihla oči k oltáru. Dnes však mala vyhradené miesto v prvej lavici, spolu s mamou a ďalšími členmi rodiny. Skôr než prešla tých pár krokov, jej zrak skĺzol k sochám, čo stoja v malých bočných výklenkoch, vysunutých pred úroveň priestoru hlavného oltára. Z jednej strany Panna Mária, z druhej Kristus. Strážia oltár, nevedno pred kým. Sú to zvláštne sochy. Akoby s ničím nesúviseli. Ružena si ich dávno prestala všímať. Keď jej občas na bohoslužbách počas nudnej kázne blúdi myseľ kade –tade, čuduje sa pri pohľade na ne — ponúkajú sa svetu v štedrom, no nekonkrétnom geste. Mária má na zopätých rukách prevesený veľký ruženec, ktorý sa zaživa nikdy nemodlila. Ježiš so zdvihnutou, zle vymodelovanou bledožltou rukou požehnáva, nevedno komu. Akoby o nich nikto nestál. Ich gestá zmeraveli v čudnom kŕči. Rúcha z kameňa im obom splývajú v podozrivo ušľachtilých záhyboch a vykresľujú neurčité a netelesné línie. Výraz vymaľovaných tvárí je neprítomný.
Človek a jeho zánik – Paľo Malohradňanský
Kniha Človek a jeho zánik je súbor filozofických úvah a filozofujúcich esejí, v ktorej sa autor (vlastným menom Pavel Krajči) ako človek s vysokoškolským odborným vzdelaním chemika zamýšľa nad najpodstatnejšími problémami súčasného sveta i budúcich ľudských pokolení, ako aj nad ďalším osudom našej ťažko skúšanej, no ešte stále krásnej modrej planéty Zem. Svoje úvahy opiera o vedecké fakty a odborné zázemie. Jeho rozprávanie je plné presvedčivých argumentov a brilantného jazykového prejavu. Treba priznať, že závery, ku ktorým v knihe dospel, nie sú veľmi optimistické, ale v hĺbke duše je presvedčený, že sa ľudstvo spamätá, dokiaľ je ešte čas. A práve na to chce autor týmto dielom nástojčivo upozorniť.
Všivavé osudy – Vladimíra Komorovská,Viera Švenková
Zbierka dvanástich poviedok Všivavé osudy je literárnym debutom prekladateľky umeleckej i odbornej literatúry, držiteľky Ceny Slovenských pohľadov za preklady 2007. O prozaickej prvotine autorky Peter Gegor napísal: "Vášnivá, nástojčivá, eruptívna, napriek živelnosti umne komponovaná próza, obsahovo i formálne na hony vzdialená od sladkobôľneho prúdu tej časti ,ženskej' literatúry, ktorá máva i značný čitateľský úspech, lebo spôsobom autorskej práce s materiálom niekedy neúmyselne a mimovoľne, inokedy zámerne a cielene ukája poklesnutý pavlačový vkus konzumentov. Neraz drsné a extrovertne ladené poviedky mapujú a rozkrývajú životy protagonistov, životy napospol nenaplnené, narušené, ba priam vyšinuté - či už vlastným pričinením, alebo zásahom zvonka, teda takzvanými objektívnymi okolnosťami. Je cenné, že oba ,komponenty', tvoriace ľudský údel, autorka chápe v dôslednej dialektickej jednote. V spojení so zriedkavou spontaneitou bohatej a farbistej lexiky, na ktorej badať literárnu erudíciu dlhoročnej prekladateľky, je to metóda umožňujúca prienik až na dreň postáv tohto smutného panoptika spoločenských lúzerov našich čias bez lacných efektov či usopleného sentimentalizmu. Talentovaná, aj keď čitateľsky nepochybne náročná próza miestami evokuje riadky novely Jerzyho Andrzejewského Brány do raja."
Druhé prikázanie – Martin Jančuška,Božena Rolková
Autor, povolaním lekár, rodák zo Slovenska, momentálne Viedenčan, ktorý si našiel trochu času aj na nadčasovú úvahu o živote, píše svoju knihu práve v tom dôvernom štýle na tému rodiny a jej večných zápasov, s jej veľkými emóciami, poblúdeniami i návratmi, s nostalgiou v detskej duši, presne tak, ako sa zvyklo písať v európskej literatúre 20. storočia v medzivojnovom období a ešte aj po ňom. Za všetkých hovoria mená ako F. Mauriac, S. Lagerlöfová, B. Tecchi, H. Bordeaux a ďalší. Z tohto kresťanského pohľadu na ľudskú skutočnosť a najmä na pohľad svedomia dnes nezostalo v súčasnej literatúre skoro nič. To, čím sme pre zmenu každý deň sýtení, sú bezduché televízne rodinné seriály. Kniha sa nie náhodou začína citátom C. Carretta a končí jeho pripomenutím. Žijeme naozaj na púšti, ako znie jedna z Carrettových meditácií a prozaické dielo M. Jančušku je možno malým upozornením pre nás všetkých, že tie najväčšie víťazstvá a tragédie sa neodohrávajú v nejakom svete, ale v našich rodinách, ktoré zvyknú tie púšte premeniť na životodarnú zem.
Marhuľový sad – Magdaléna Cisárová,Klára Šmídová,Božena Rolková
Autorka prichádza s rukopisom zbierky poviedok po dlhodobej časopiseckej príprave, kedy sa predovšetkým v časopisoch Romboid a Slovenské pohľady dostatočne vyprofilovala ako autorka výsostne subjektívnej ženskej lyriky. V sviežich poviedkach prináša čitateľom vyzretý autorský rukopis, hlboké hodnotové ukotvenie a výrazný estetický rozmer. V siedmich poviedkach sa zamýšľa nad postavením ženy v dnešnom svete, zastáva vyhranené etické postoje, rieši a prekonáva ťažkosti a traumy vlastného života. Napriek tomu, že v zmýšľaní autorky jednoznačne cítiť feministický podtext, jej pohľad na svet nie je rodovo konfrontačný, práve naopak. Základnou charakteristikou jej textov je autenticita, ktorá „neumožňuje“, aby čo len na chvíľu skĺzli do popisnej jednoduchosti či dokonca klišé. Vyzretý text talentovanej autorky, ktorá vo svojej tvorbe nastoľuje základné problémy dneška, je adresovaný predovšetkým ženám, ale aj všetkým priaznivcom kvalitnej slovenskej prózy.
Biela hora – Michal Spišiak
Autor debutoval básnickou zbierkou Vyznanie (1998). V roku 2001 vyšla jeho druhá zbierka Kytica z kvetov lásky. Z prozaickej tvorby treba spomenúť knižky Smrť prišla v bielom (2003), Čarodejka (2004) a Zo zápisníka (2005), ktorá je zostavená nekonvenčne - obsahuje poéziu i prózu. Knižka Biela hora je vlastne výber toho najlepšieho zo spomínaných prozaických diel. M. Spišiak sa svoju tvorbou prihovára jednoducho a prirodzene, bez uhladzovania, s plastickým výrazom a úspornými slovami. Hoci navštívil desiatky krajín, najviac mu učarovala príroda vôkol prameňa Hrona, ktorá sa stala celoživotnou inšpiráciou jeho tvorby.
Svet, v ktorom žijeme – Nora Krausová
Nora Krausová, patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti v slovenskej literárnej vede. Svedčia o tom jej knižné vydania (počnúc knihou Ako rozoberáme verš, 1948 až po poslednú, Poetika v časoch za a proti, 1999) i početné štúdie a úvahy. Jej práce sú teoreticky fundované, aj vďaka tomu, že sa orientovala na najnovšie metódy literárnej vedy, na štrukturalizmus a semiológiu. Spĺňajú aj tie najnáročnejšie kritériá, sú podnetné a objavné. Za svoju vedecko-výskumnú činnosť sa jej dostalo najvyššie ocenenie - Zlatá medaila SAV. Naďalej píše o literárnych problémoch, o literárnych problémoch, o súčasnej literatúre a jej tvorcoch. Popri vedeckej práci prekladala diela nemeckých spisovateľov (T. Mann, E.T.A.Hoffman, E.M.Remarque, L.Feuchtwanger a i). V posledných dvoch desaťročiach sústavne publikuje úvahy a eseje o kultúrnom, spoločenskom a politickom dianí u nás i vo svete. Zaujíma ju aký je "svet, v ktorom žijeme", situácia jednotlivca a spoločnosti, národa a ľudstva. Reaguje na aktuálne problémy, zamýšľa sa a uvažuje, v problematike je zorientovaná a rozhľadená, jej úvahy a eseje na tému "my sa svet", "my vo svete", "svet okolo nás" sú na vysokej intelektuálnej a štylistickej úrovni, objavné i poučné a ako také si získali vďačných čitateľov a zároveň boli odmenené výročnou cenou Literárneho týždenníka. Myšlienkové bohatstvo esejí Nory Krausovej, jej prínos do slovenského spoločensko-vedného, či literárneho diskurzu je nespochybniteľný.
Krátke prózy – Ján Hoštaj
Kríza kráča svetom – Karin Lászlová
Autorka zúročila svoje bohaté, rôznorodé skúsenosti i v svojom najnovšom prozaickom diele. Tentoraz ide o sociálno-kritický román, ktorému nechýba psychologický podtón a zhodnotenie. Dej situovaný do obdobia medzi svetovou hospodárskou krízou a vypuknutím 2. svetovej vojny čitateľovi odhaľuje niekoľkovrstvové sociálne problémy, ale aj ich vzájomnú prepojenosť. Chudoba a nezamestnanosť prepletená s alkoholizmom a týraním, spoločenská priepasť a napokon formovanie jedinca v spoločnosti oplývajúcej spomenutou charakteristikou. Hlavná hrdinka Katarína sa pokúša o zmenu. Hnev so sociálnym podtónom je síce na začiatku dobrou motiváciou, lenže s postupom času je príliš obmedzujúci a bráni v šťastí. Autorkin profesionálny, prepracovaný štýl je len ďalšou pridanou hodnotou diela, ktorý je už po samotnej dejovej stránke zaujímavý. Napokon má už na svojom účte vyše 30 prozaických diel.
Keď bohovia nemrú – Ilja Čičvák
Toto pôvodné slovenské prozaické dielo vzniklo v slobodnom svete (v Kanade) v roku 1974. Na politickom pozadí Slovenska na začiatku päťdesiatych rokov defilujú dve nerovné sily stojace proti sebe - totalita politickej moci a jedinec, človek priamočiary, idúci za svojou pravdou, o ktorej je presvedčený, že existuje, že stojí na jeho strane a že nevedie nikam inam, než k pravde. Autor v románe pútavo zobrazuje nielen človeka ako jedinca, ale pestrofarebne vykresľuje aj obraz jeho duše, sily, múdrosti. Ivan Moskovič, muž stredného veku, otec a novinár, je postava stavaná premyslene, ale hlavne nevšedne. Zosobňuje silu viery človeka v seba samého. Toto literárne dielo zapĺňa jednu z rán na duši slovenského človeka, ktorého politická moc v oných rokoch kruto gniavila spôsobom, ktorý mu bol taký cudzí. Je to memento histórie, ktorá sa odohrala a ktorá sa nesmie opakovať. Hodnota diela je v tom, že poukazuje na zraniteľnosť ľudskej duše a varuje pred krutosťou, ktorá sa môže aj opakovať. Román je osviežením súčasnej slovenskej prózy. S hlbokým filozoficko-ľudským a zároveň hravým pohľadom na život, ktorý sa mení pred očami čitateľa z minúty na minútu, nás núti pozabudnúť na iné veci či situácie, ktoré nás obklopujú, držiac nás v zajatí, z ktorého sa nedá len tak ľahko uniknúť.
Črepiny z oblohy – Zuska Minichová
Autorkin knižný debut je úspešným zavŕšením jej mnohoročných laureátskych ocenení v najuznávanejších a najreprezentatívnejších súťažiach sci-fi žánru na území ČR a SR (CGR Cena Gustáva Reussa, Cena Karla Čapka a pod.). Jej tvorba zaujala nielen odborné publikum, ale svojou dlhodobou prítomnosťou na literárnej sci-fi scéne, kde pravidelne publikuje svoje poviedky, vzbudila veľké očakávania u svojich priaznivcov- čitateľov. Kvalita jej diela presahuje úzke mantinely tohto literárneho žánru a dokáže osloviť aj širšie čitateľské zázemie. Črepiny z oblohy sú zbierkou desiatich science-fiction poviedok. Poskytujú pohľad do iných svetov, ktoré napriek tomu, že sú nezemské, sú čitateľovi niečím známe. Postavy, ktoré sa v nich objavujú, sú vždy zobrazené s radosťou i smútkom, tak, aby bolo jasné, že ide predovšetkým o živého tvora. Vydanie knihy mladej, talentovanej a dnes už všeobecne rešpektovanej autorky zaiste poteší všetkých milovníkov kvalitnej slovenskej literatúry.
Biele noci Atom klubu – Igor Gallo,Roman Kaliský-Hronský
Igor Gallo predstavuje vo svojom najnovšom diele súbor troch noviel, ktoré sú opäť nekompromisným prejavom zrelého autora po všetkých stránkach. Novely na seba navzájom nenadväzujú, každá z nich sa odohráva v inej, špecifickej atmosfére i v rozdielnom čase. Znova, ako sme na to už u Galla zvyknutí, ide o autobiografické fresky príbehov, ktoré ale navzájom spája niekoľko spoločných momentov. Základom im je stabilné filozofické, umelecké i osobnostné podhubie autora samotného, doplnené o originálny, humánny prístup k svetu, smiech cez slzy, vynikajúco zvládnuté prozaické postupy a nezastrašená tvorivosť. Autorove rozprávačské schopnosti nie sú už pre našu čitateľskú verejnosť nijakou novinkou, sú len potvrdením už známeho.
