Poézia
Shopping terapia – Branko Čegec,Karol Chmel,Peter Šulej
Branko Čegec - chorvátsky básnik, esejista, literárny kritik, dlhoročný časopisecký a knižný redaktor vstúpil do literatúry v osemdesiatych rokoch ako autor s konkretistickou skúsenosťou v rámci generácie sústredenej okolo kultového dvojmesačníka Quorum, autor manifestujúci nedôveru voči jazyku i voči sprofanovanej realite. V deväťdesiatych rokoch rozširuje autoreflexívnosť o bohatšie referenčné vrstvenia a vychádza v ústrety čitateľovi, ba v najnovších zbierkach vstupuje do priestoru tematízovania každodennosti, pričom len v náznakoch uplatňuje kedysi zdôrazňované modernistické vedomie a nedôveru v zmysel posolstva.
Nervus vagus – Ján Kudlička,Juraj Kuniak
"Nervus vagus, čiže blúdivý nerv, prechádza celým ľudským organizmom od hlavy cez srdce a všetky vnútorné orgány až po pohlavné ústrojenstvo. Je veľmi citlivý a jeho podráždenie môže navodiť aj smrť. Myslím, že nielen organizmom, ale v prenesenom význame i každým ľudským životom sa prelína podobný blúdivý nerv."Juraj Kuniak. Dvojjazyčné slovensko-české vydanie významovo bohato diferencovanej básnickej skladby Juraja Kuniaka Blúdivý nerv, ktorá vyšla prvý raz v roku 1995, vedľa oscilácií motívov detstva, študentských rokov a lásky prináša aj výraznú výpoveď o zmysle a poslaní básnickej tvorby a o hľadaní príbuzných vlastností tvorivosťou obdarených ľudí. Autor knihu venoval tragicky zosnulej poetke Zuzane Trojanovej (1954 - 1979), s ktorou sa stretával počas svojich pražských štúdií v programe Mirka Kováříka "Zelené peří". Do českého jazyka preložil Jiří Dědeček. Neobyčajný doslov "Dvojdomá tvář" napísal Mirek Kovářík.
Awater – Martinus Nijhoff,Adam Bžoch
Slávna „báseň o človeku“ s ilustráciami Jána Ťapáka. Martinus Nijhoff (1894—1953) patrí k najvýznamnejším severonizozemským básnikom 20. storočia. Za svojho života vydal tri básnické zbierky (Pútnik, 1916; Formy, 1924; Nové básne, 1934), množstvo esejí a takisto prekladov z angličtiny, francúzštiny a gréčtiny (T. S. Eliot, W. Shakespeare, A. Gide, Euripides). Ako predstaviteľ neskorej moderny zastával pozíciu autonómnosti poézie a vo svojom básnickom diele, ktoré sa vyznačuje jazykovou jasnosťou a komplexnosťou, nastoľoval existenciálne otázky moderného človeka postmetafyzickej doby. Jeho básnická skladba Awater (1934), ktorá vychádza v dvojjazyčnom nizozemsky-slovenskom vydaní, je jednou z najinterpretovanejších básní nizozemskej poézie.
Krása a Bolesť – Robert Hakala,Natália Petranská-Rolková
Krása a Bolesť je čtvrtou básnickou zbierkou autora (nar. 1958). Obsahuje poéziu sýtenú modernou obraznosťou, tematicky ukotvenú v priestore existenciálnych a duchovných otázok. Básnik vo veršoch mapuje údel tvorivého človeka s vlastným pohľadom na svet, vypovedá o hľadaní a nachádzaní, tematizuje krásu a bolesť ako atribúty života. Zbierka pozostáva z troch častí (Narodený 16. júla 1958, Krása a Bolesť, Sentiment), ktoré tvoria zmysluplný básnický celok so zrejmými autobiografickými prvkami.
Rok na vsi I + II – Alois Mrštík,Vilém Mrštík
Klasické dílo české prózy z prostředí slovácké vesnice, které poprvé vyšlo v letech 1903–1904. Zachycuje zvyky a reálie jihomoravského venkova a mentalitu jeho obyvatel na konci 19. století, ale také rozklad tradičního venkovského společenství a konzervativních hodnot. Vyprávění se odehrává v cyklu přírodního roku počínajícího setbou a vrcholícího sklizní. Kniha, kterou proslavila dramatizace Miroslava Krobota v pražském Národním divadle (1993), vychází v České knižnici ve dvou svazcích. Dílo vychází ve dvou svazcích, samostatně neprodejných.
Houslistka – Milena Fucimanová,Kvetoslava Fulierová
Kniha veršov, hudby a obrazov je určená ľuďom, ktorí ešte dokážu vnímať spriaznenosť slovenskej a českej kultúry. Poéziu Mileny Fucimanovej, českej autorky, inšpirovali obrazy Květoslavy Fulierovej, bratislavskej výtvarníčky s moravskými koreňmi. Preklad veršov do slovenčiny je dielom slovenskej poetky Marty Hlušíkovej. Pôvodnú hudbu k veršom a obrazom skomponoval Ondřej Fuciman.Dielo vzniklo ako podklad pre rovnomennú scénickú formu v naštudovaní brnenského Divadla hudby a poezie Agadir.Knižná verzia sa snaží zachytiť lyriku aj silné emócie prítomné vo veršoch, obrazoch i hudbe. Netradičný, skôr bibliofilský, formát obsahuje štrnásť grafických listov s voľne sa prelínajúcimi textami v češtine a slovenčine. Knihu dopĺňa CD so štúdiovým záznamom predstavenia.
Po rebríku do neba – Stanislav Háber,Marta Činovská
Po rebríku do neba je jedenásta zbierka poézie Stanislava Hábera, ktorý je známy hlbokým prienikom vo svojej tvorbe do vzťahov muža a ženy nielen medzi čitateľmi na Slovensku, ale aj v Českej republike, kde získal viacero významných literárnych ocenení. V roku 2009 sa stal laureátom 7. ročníku českého festivalu Literárna Vysočina, keď získal hlavnú cenu pohár Quo vadis. Rovnako na Slovensku bola jeho tvorba ocenená prvou cenou Braneckého Trenčína (2004), či denníka Pravda. Po rebríku do neba je mystickou poéziou a obsahuje aj ocenenú tvorbu z viacerých súťaží.
Luna – Laco Jakubčiak,Natália Petranská-Rolková
Autor – profesionálny hudobník a spevák skupiny Nirvana, milovník poézie, filozofie a cestovania, absolvent Lekárskej fakulty v Košiciach sa v súčasnosti venuje aj tajomstvám a terapii ľudskej duše. Svoje vnútorné pocity pretavil do básnickej prvotiny Luna, skladajúcej sa z dvoch časti – Katarzia a Revolta. Básne venoval Klubu 27. Súčasťou Jakubčiakovej básnickej zbierky je aj vlastné hudobné CD nesúce názov Hviezdy, ktoré obsahuje 10 skladieb.
Básne 2011
Tretí ročník literárnej súťaže Básne 2011 Asseco Solutions V súťaži poézie organizovanej občianským združením literarnyklub.sk sa v roku 2011 zúčastnilo 152 autorov. Pri hodnotení sme medzi súťažnými príspevkami našli veľa začiatočníckych a slabých pokusov o poéziu, ktoré sme nemohli odmeniť inak, iba známkou 0. Aj preto bola práca porotcov v prvom kole takým ťažkým čítaním, možno až depresívnym, lebo nízka úroveň prevládala. Ale do druhého kola postúpili najlepší autori, z ktorých sa už vyberalo ľahšie, lebo poskytovali lepší obraz tejto súťaže. Boli tam už príspevky na úrovni, aká sa vyskytuje bežne v rubrikách uverejňujúcich poéziu v literárnych časopisoch. Pravda, špička sa aj tu vyberala ťažko. Traja porotcovia nemali vždy jednotné názory, každý hodnotiteľ je poplatný predovšetkým svojmu umeleckému vkusu, čo v hodnotení poézie je zvlášť markantné. Pri číselnom hodnotení nám však vyšlo číslo 66, na ktorom sme sa mohli dohodnúť bez väčších problémov. Znamenalo najlepší príspevok. To bol víťaz. V hodnotení troch porotcov tento príspevok dostal dohromady 9 bodov. Úlohou predsedu poroty zostalo potom iba určiť poradie príspevkov, ktoré dostali po 8 bodov (traja) alebo 7 bodov (štyria) i 6 bodov (dvaja). Poradie 10 najlepších môže byť publikované v zborníku.Traja porotcovia - Ján Milčák, Marián Andričík a ja - sme boli v telefonickom spojení, takže výsledok je prejavom ich dohody. S hodnotením poézie bývajú problémy aj preto, lebo sa ťažko zisťuje a určuje jej hodnota. Ľahšie by to išlo, keby intenzita literárneho zážitku bola objektívne merateľná. Hodnotitelia sa musia sústrediť na vlastný zážitok, ťažko merateľný, príde tu na rad kvalifikovaný odhad. Tri výsledky sa potom porovnajú. Subjektivita je rozhodujúca pri vnímaní poézie, a teda aj pri jej hodnotení. Našťastie, očareniu sme všetci otvorení. Poézia si vyžaduje byľku čarovania, takú tú zázračnú zelinku, ktorá otvára tajné priestory. Básne, ktoré súťažili, sú citlivé, vnímavé, súčasné, aj zodpovedné, ale iba zriedka prekročili zakázané pásmo obyčajného života. Pravda, musíme byť vďační autorom, že na záznam svojho žitia používajú poéziu, že majú takú potrebu, možno poslanie, aby vydali svedectvo, aký je súčasný svet vo vnútri človeka. V súťaži sú básne ľúbostné, poznávajúce – chystajúce definíciu toho, čo tu vidia; je tu aj postava „chlapca v čiernej vetrovke“, ktorý sa chce v živote orientovať. Je tu aj dievča, ktoré sleduje štádiá svojho otca, ktorými odchádza zo života, a čo po ňom zostáva. Sú citové krízy a zmätky, obraz prírody (dva roháče, ktoré sa zrejme pária a jeden padne na zem), je tu svetlo, lístie stromov, víno, životná pozícia žien a mužov, náboženské motívy ako kladná opozícia svetu, je tu aj záznam chladnúceho manželstva. To všetko vyjadrené zväčša vo voľnom verši, ktorý je často neistý, ale sú tu aj dobre rýmované verše. A sú tu aj pekné obrazy ozajstnej presnej poézie ako „keď sa prach vyzúval“. Alebo metaforické vyjadrenie psychickej situácie „otváraš oči, opäť ich obliekaš do ťažkých šiat tváre, ktoré nikdy nezahalia dosť“. Je tam aj pekné dievčenské gesto „Plávala, jednou rukou odháňala kvapky z tela“. Tieto miesta vo veršoch si veľmi vážim, vidím, že (niektorí) mladí autori vedia vytvoriť, nájsť v sebe veľký obraz hodný vyjadrení, aké nachádzame u veľkých básnikov. Poézia je bezbranný zápas so svetom, má slabé zbrane, holé ruky, ale veľkú, hlbokú dušu. Ján Buzássy, predseda poroty 3. ročníka
Nechráněný styk – Viktorie Rybáková,Milan Ohnisko
Básně – William Shakespeare,Martin Hilský
Neposílejte mi už žádné dopisy – Allen Ginsberg,Kolektív autorov
Obsáhlý výbor poezie předního amerického básníka Allena Ginsberga, zakladatele literárního hnutí beat generation. Kniha obsahuje jak básně notoricky známé (Kvílení, Kádiš), tak i básně dosud v češtině nepublikované. Výbor Neposílejte mi už žádné dopisy podává ucelený přehled padesátileté Ginsbergovy tvorby v rozmezí let 1947 - 1997. Kniha je doprovázena autorovými ilustracemi.
Ihla
Súborné vydanie básní poprednej slovenskej poetky, ktorá ako 50-ročná zomrela koncom r. 2008. "Viera Prokešová je citovo ústretová, vnímavá k sebe i k okolitému svetu. Jej postoj ku skutočnosti sa vyznačuje prijímaním vecí v ich plynutí, je otvorená evidovaniu zmien, príchodov a odchodov, pričom stále podvedome a akoby v podtexte hľadala odpovede na otázky, čo životné zmeny prinášajú. Jej poézia je reflexiou vzťahov a drobných náladových momentiek. Vyrastá z momentu, z prchavosti chvíle, inšpira tívnym býva už drobný detail životnej reality. Základom je pocit, atmosféra, nálada, emocionálny stav, spomienka, pozorovanie prirodzených a nenápadných vecí. Vďaka tomu majú jej básne ráz náladových zamyslení nad láskou, partnerským vzťahom, vlastný m životom. Citová nežnosť sa v nich zvyčajne konfrontuje s vonkajším nečasom, typická je melancholická nálada. Jemné impresie, z ktorých sa vynára postava poetky, sú cestou hľadania veľmi potrebnej citovej istoty. () Bez výraznejšej zmeny poetiky, n o s istým prehĺbením pohľadu, súvisiacim s pribúdajúcou životnou skúsenosťou, zostáva Viera Prokešová stále ,uprene obrátená do seba'. Jej kultivovaný básnický prejav ju zaraďuje k popredným súčasným slovenským poetkám."Dana Kršáková.
Básne 2010
Druhého ročníka literárnej súťaže Básne 2010 Asseco Solutions sa zúčastnilo 126 autorov. Práce hodnotila porota v zložení Peter Milčák (predseda), Ján Litvák a Ján Gavura. Konsenzom určila desať ocenení. Autori publikovaných diel - Martina Boleková, Milada Čechová, Beta Hriadelová, Eva Jarábková-Chabadová, Silvia Kaščáková, Marcel Lacko, Marek Mikušiak, Martin Mucha, Eva Pariláková a Tomáš Rášo
Prstoklady – Etela Farkašová,Kveta Fulierová
Štvrtú zbierku veršov už etablovanej autorky charakterizuje meditatívny prístup k bežným životným situáciám a pocitom človeka, trochu neistoty či váhania nad mnohoznačnosťou interpretácií významov, postojov, hodnotení v medziľudských vzťahoch. Autorkina výpoveď má pokojný, sugestívny tón a pevnú štruktúru, preto je presná a presvedčivá. Nie je to hra so slovami, je to poctivé hľadanie odpovedí na otázky, s ktorými je konfrontovaný každý vnímavý čitateľ. Podobne meditatívny charakter majú aj farebné obrazy ilustrátorky a priateľky Květy Fulierovej.
Verše z diaľavy – Vlado Šimko,Fero Guldan,Peter Chalupa
K čertu ať táhne studium
Kniha K čertu ať táhne studium představuje první výbor z byzantské žebravé poezie u nás. Ačkoliv byl již od svého vzniku tento žánr na periferii evropského písemnictví, je přitažlivý nejen pro odborníky, ale i pro laické čtenáře. Dovoluje totiž nahlédnout do každodenního života byzantské společnosti - s velkou dávkou humoru a ironie například líčí strasti a radosti chudého učitele, bledého závistí nad "přepychem" řemeslníků, vypráví o tricích, jichž používá nezbedný novic, aby na chvíli unikl přísnému řádu svého kláštera, jindy o zneuznaném básníku opouštějícím Konstantinopol či naopak poetovi přebývajícím v cizině a vkládajícím do veršů svůj stesk po domově. Publikace je opatřena úvodní studií přibližující historické pozadí vzniku básní, slavnou dobu vlády císařů z dynastie Komnenovců (11.-12. století), i dobový literární a obecně kulturní kontext.
Sonety – William Shakespeare,Martin Hilský
Popísané páperie – Stanislav Háber,Marta Činovská
Popísané páperie je zbierka intímnej poézie autora, ktorý je známy svojou ľúbostnou poéziou nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike. Kniha obsahuje ocenenú poéziu Stanislava Hábera na súťažiach doma aj v zahraničí a prihovára sa čitateľom svojským odkazom – ako nájsť vzájomný súzvuk muža a ženy v dlhoročnom spoločnom vzťahu. Ide o autentický dialóg, keď múza Stanislava Hábera rozpráva len cez verše a autor s ňou vedie nielen umelecký, ale zjavne aj životný dialóg. Popisuje tak často i zložité situácie, ktoré sa vyskytnú v každom vzťahu, čím je zbierka 108 básní originálna, ale aj oslovujúca iných, a nachádza z týchto situácií vlastné svojské východiská.
Máj (Triáda) – Karel Hynek Mácha,Oldřich Hamera
Jedno z nejvýznamnějších děl české literatury s obrazovým doprovodem Oldřicha Hamery (* 1943), výrazného českého grafika, mj. jediného žáka a spolupracovníka Vladimíra Boudníka, ale také vydavatele samizdatových publikací v edici Explozionalismus (např. výběru z Máchových deníků s ilustracemi Jiřího Koláře či textů Ladislava Klímy). Hamerovy monotypy na téma Máchova Máje, vznikající průběžně více než třicet let, představují průhledy do krajiny se snovými rysy, v níž se objevují motivy korespondující s motivy Máchova veledíla. Nejde tedy o nějaký narychlo vytvořený koncept, ale evidentně o výtvarníkovo „osudové“ téma.
Smrť Kriváňa (nové vydanie) – Hviezdoslav Pavol Országh,Karol Kállay
Výpravná publikácia fotografií Karola Kállaya o bájnom slovenskom končiari Kriváň s pôsobivým textom básne Smrť Kriváňa od P. O. Hviezdoslava. Báseň Smrť Kriváňa (1906) síce nepatrí medzi Hviezdoslavove najznámejšie diela, je však vrúcnym vyznaním Tatrám, horstvu, ktoré naňho mocne zapôsobilo pri častých cestách z rodnej Oravy do Prešova, kde študoval advokátstvo. Čaro tatranskej prírody si tento veľký slovenský básnik spájal s prehlbujúcim sa národným uvedomovaním, so silnejúcim bojom za národné sebaurčenie. Základný motív básne – smrť, resp. rozpad obrovitého skalného masívu – je rozvedený do príprav na pohreb, ku ktorému prichádza zástup slovenských hôr. Čitateľ je ohromený autorovou obdivuhodnou personifikáciou horských masívov Slovenska, alebo ich význačných vrcholov, úžasnou znalosťou bohatstva jazykových možností slovenčiny, ako aj umením ich básnického využitia do čarovných väzieb.“ Táto báseň, citlivo doplnená fotografiami Karola Kállaya z rozličných období, by nemala chýbať v knižnici nijakého milovníka a obdivovateľa našich majestátnych Tatier.
Aniž tvůj že jsem
knížka veršů české básnířky Lydie Romanské, je inspirována dílem a životem Karla Hynka Máchy. Vychází v roce dvousetletého výročí jeho narození jako připomínka a poklona životaschopnosti máchovského poetického odkazu. Básník je zde zasnouben vzdáleným tvořivým poetickým proncipem s rozměrem hlubokého citového vztahu k ženskému lyrickému subjektu. Jako takový dostává rysy konkrétního muže, který svým odchodem uvolňuje kdysi pečlivě střežené místo vedle zbožňované ženy, stejně jako tomu bylo v životě nešťastné dvojice, Hynka a jeho milované, přesto zároveň despoticky stíhané Lori. Místo pro dosud živé "On a já" obchází zatím nepoznané, zkoumané v minulosti zcela nepřijatelné nové "ty".
Prienik do ticha – Štefan Kuzma,Jozef Vydrnák
Po básnickej prvotine Mlčanie nepokoja (Perfekt 2009) prichádza Štefan Kuzma v krátkom čase s druhou zbierkou Prienik do ticha. Básne tejto zbierky uzatvárajú tvorivú mladosť autora. Podľa Daniela Heviera, ktorý je jedným z troch recenzentov zbierky (popri Zuzane Belkovej a Rudolfovi Dobiášovi), „poézia Štefana Kuzmu ukazuje, že prienik jeho energie do ticha je intenzívny, ale trvalý, že je elektrizujúci, ale nie zraňujúci. Že mu ide o hlbšie vniknutie do tíšiny reality, aj toho, čo je nad ňou alebo za ňou, aby s ňou splynul, aby ju prijal, obohatil sa ňou a zotrval v nej. Autor hľadá pravé hodnoty a poézia, literatúra je preňho metódou, ako to dosiahnuť“.