Zobrazených 1–8 z 500 výsledkov

Kolíbal-Diviš-Pisařík-Štědrý – Kolektív autorov

26.35 
Reprezentativní katalog, který je záznamem výstavy „Kolíbal, Diviš, Písařík, Štědrý – Rozpravy s geometrií,“ konané v letohrádku Hvězda. Jde o srovnání výtvarného projevu čtveřice současných uměleckých osobností konfrontovaných s renesanční architektonickou památkou. V této souvislosti se tak představuje dílo Stanislava Kolíbala, jehož výjimečnost vytvořila v kontextu českého výtvarného umění nový kánon, který obsahuje základní stavební prvky geometrických tvarů. Kontrapunktem ke Kolíbalově klasicky disciplinovanému výrazu je barevnost a abstraktní „ruční geometrie“ energických kompozic Stanislava Diviše a jeho volné citace architektonických prvků. Autorem nedisciplinované abstrakce skládané z nejobyčejnějších a často již použitých předmětů je Petr Písařík. Využívá estetických kánonů modernistické tradice v nových variantách a uměleckých vyjádřeních. Nejmladším z autorů je Karel Štědrý, který konfrontuje již vyzkoušené výtvarné postupy a možnosti transformace geometrických tvarů a forem a tím jim dává nové významy. Publikace „Kolíbal, Diviš, Písařík, Štědrý – Rozpravy s geometrií“ vychází s průvodními texty kurátora výstavy Zdeňka Freislebena, matematika Jaroslava Nešetřila, filozofa a sociologa Jiřího Přibáně a historika umění a architektury Ivana Prokopa Muchky.

Stano Filko – Biela ako ontologický priestor a začiatok všetkého – Zsófia Kiss-Szemán

13.30 
Katalóg bol vydaný pri príležitosti výstavy Stano Filko – Biela ako ontologický priestor a začiatok všetkého. Stanislav Filko sa narodil — podľa vlastných slov prvýkrát – 15. júna 1937 vo Veľkej Hradnej. Dva razy totiž prežil klinickú smrť: po páde do lomu a po zásahu elektrickým prúdom. Dátum narodenia vystupuje ako dôležitý údaj aj z hľadiska jeho tvorby: v súlade so svojou koncepciou totálnosti umenia a života ho považuje aj za dátum začiatku svojej tvorby. Z publikácie sa dozviete viac o umelcovom živote a jeho tvorbe.

Milan Paštéka, Uhol odvahy – Juraj Mojžiš

27.55 
Čosi sa (...) nemení, čosi dôležité zostáva konštantné: uhol odvahy. - Milan Paštéka, 1969

Endre Nemes, Obrazové básne / Visual Poems – Ivan Jančár

27.55 
Po výstavách a publikáciách Stana Filka a Milana Paštéku pripravila Galéria Nedbalka prezentáciu ďalšej mimoriadnej osobnosti slovenského výtvarného umenia – Endre Nemesa (1909 – 1985). Bol jedným z prvých, ktorý otočil zrak od vonkajšej reality k vnútornému, často sebatrýznivému skúmaniu. V jeho obrazoch sa postupne ozývajú odkazy na expresionizmus, kubizmus a surrealizmus, vo svojej neskoršej tvorbe sa vyjadruje prostredníctvom nefiguratívnej tvorby, v záverečnej etape sa koncentruje na koláže, kde sa opätovne objavujú aj figuratívne prvky. O jeho tvorbe sa po roku 1948 v bývalom Československu dlhé roky mlčalo, po krátkom záujme v 60. rokoch začala byť jeho tvorba opätovne prehodnocovaná až po roku 1989. Začiatky Endre Nemesa po nútenej emigrácií pred fašizmom v roku 1938 do Švédska (po krátkych pobytoch vo Fínsku a Nórsku) boli zložité a náročné, postupne sa však so svojou tvorbou aj v umelecky pomerne konzervatívnom Švédsku výrazne presadil. Galérii Nedbalka sa podarilo vybudovať najväčšiu kolekciu autorových diel na Slovensku s viacerými ťažiskovými obrazmi dokumentujúcimi jeho jednotlivé tvorivé obdobia.

Ašot Haas, Inside – Kolektív autorov

27.55 
Tesne pred prvým výročím otvorenia Galérie Nedbalka bola do výstavného plánu zaradená výstava mladého výtvarníka Ašota Haasa pod názvom Inside. Jedným z dôvodov je fakt, že sa s nadšením podieľal na vytvorení centrálneho architektonického priestoru novej zrekonštruovanej budovy. Horizontálny transparentný objekt, sa stal centrálnym optickým prvkom prezentácie súčasného výtvarného umenia v galérii. Ďalším dôvodom je rozsiahle portfólio materializovaných prác a možnosť vystaviť najnovšie projekty pod názvom Diamonds & Reliefs. Je to pekný jesenný pozdrav Galérie Nedbalka a Ašota Haasa slovenskému výtvarnému umeniu. (Palo Choma). Pri tejto príležitosti Galéria Nedbalka vydala knihu s najnovšími dielami Ašota Haasa. Zaujímavosťou knihy je v knižnej väzbe vložené dielo autora, spolu s jeho podpisom na titulnom liste.

Slovenské moderné umenie – Zsófia Kiss-Szemán

46.55 
Publikácia je druhou knihou o Galérií Nedbalka, ktorá prezentuje diela stálej expozície zameranej na slovenské moderné umenie 20. storočia, s presahom do konca 19. a začiatku 21. storočia. Prvá kniha vyšla pri príležitosti otvorenia galérie v roku 2012. Cieľom rozšíreného a doplneného vydania je predstaviť širokej verejnosti stálu expozíciu galérie vrátane nových akvizícií a poskytnúť záujemcom o výtvarné umenie možnosť zoznámiť sa s dielami najvýznamnejších umelcov tvoriacich na Slovensku od konca 19. storočia až po súčasnosť.

Michal Jakabčic – Viera Žilinčanová, Súzvuk imaginácie / Imagination harmony – Ľubomír Podušel

27.55 
Slovenské maliarstvo prešlo v druhej polovici 20. storočia viacerými vývinovými zmenami. Objavilo sa nemálo osobností, ktoré tomuto pohybu dávali impulz, energiu a smer. Dôležité miesto medzi nimi zastáva Michal Jakabčic (l930 – 2001) a Viera Žilinčanová (1932 – 2008). Súkromná galéria Nedbalka v Bratislave usporiadala samostatnú výstavu z tvorby týchto umelcov pod názvom „Súzvuk imaginácie", na ktorej predstavila ich menej známe a neznáme obrazy.

Juraj Rusňák – Renata Gudernova

27.55 
Za svojej krátkej existencie zorganizovala Galéria Nedbalka už druhú výstavu sochárskych diel, tentoraz s cieľom predstaviť sochy so svojich zbierok. Výstavou Sochy zo zbierky Galérie Nedbalka – Hmatové štúdio sme sa zapojili do projektu Socha a objekt XIX, ktorý je súčasťou Staromestského letného festivalu 2014, Kultúrneho leta a Hradných slávností Bratislava 2014. V rámci výstavy sme dali najväčší priestor umelcovi Jurajovi Rusňákovi, ktorému podľa nášho názoru dlhé obdobie nebola venovaná pozornosť, akú by si tento umelec zaslúžil. Juraj Rusňák je sochár presadzujúci abstraktný tvar a patrí ku generácií slovenských výtvarníkov, ktorá v šestedsiatych rokoch minulého storočia nadviazala na vývoj umenia vo svete. Práve preto sme sa rozhodli vydať autorovi Monografiu – autorka Ľuba Belohradská a Autobiografiu – autorka Renáta Gudernová.